Biskupi Austrálie a Veľkej Británie kritizujú koronavakcínu

245
Kultúra smrti

K etickým otázkam v súvislosti s vakcínami proti COVIDu-19 sa vyjadrili katolícki biskupi Austrálie a Veľkej Británie. Sú rozhodnými zástancami očkovania, ale odporúčajú také vakcíny, ktoré nebudú morálne kontroverzné. Reagujú tak na obavy vo svedomí v súvislosti s informáciou, že pri vývoji niektorých očkovacích látok boli využité bunky z umelo potratených ľudských plodov.

Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnosti eviduje najmenej 167 kandidátov vakcíny na COVID-19, z ktorých 29 sa už klinicky testuje. K reflexii nad etickými aspektmi vývoja vakcíny prispel Mons. Anthony Fisher OP, arcibiskup Sydney, ktorý komentoval skutočnosť, že na vývoj vakcíny z Oxfordskej univerzity a spoločnosti AstraZeneca, ktorú sa rozhodla austrálska vláda vopred zazmluvniť, bol použitý biologický materiál získaný z tiel ľudských embryí resp. plodov po umelom potrate. (Práve vakcínu spoločnosti AstraZeneca nakúpi aj Slovenská republika pre svojich občanov, na začiatku v počte 3 miliónov kusov).

Táto vakcína z Oxfordu používa bunkovú líniu HEK-293 vyvinutú v roku 1973 použitím obličkových buniek vyrastených v tkanivovej kultúre z úmyselne usmrteného ľudského embrya. Historický pôvod vakcíny je teda spätý s vykonaným potratom, a hoci proces vývoja očkovacej látky neviedol k ďalším abortom, vyvoláva to etické otázniky o jej použití.

Ako uvádza júnové vydanie časopisu Science, podobne aj bunková línia PER.C6 je získaná z 18-týždňového nenarodeného dieťaťa potrateného abortovaného v roku 1985. Obe bunkové línie boli vytvorené v laboratóriu doktora Alexa van der Eba z Univerzity Leiden v Holandsku a sú používané vo výskumných laboratóriách a biotechnologickom priemysle.

 

Austrálsky biskup: Treba hľadať morálne nekontroverzné riešenia

Časopis The Catholic Weekly uverejnil 24. augusta komentárový článok arcibiskupa Sydney Anthonyho Fishera OP, v ktorom vyzýva austrálsku vládu, aby ľuďom sprístupnila „eticky nekontroverznú alternatívu vakcíny“. Tamojšia vláda sa totiž podobne ako Slovensko rozhodla pre vakcínu firmy AstraZeneca, ak sa ukáže ako účinná.

Mons. Fisher zdôrazňuje, že „väčšina veriacich nemá výhrady voči vakcíne ako takej“, naopak, mnoho katolíkov sa modlí za vyvinutie účinnej vakcíny proti COVIDu-19. „Som silným zástancom očkovaní, a nie iba na COVID-19, pokiaľ sú bezpečné a získané eticky,“ píše arcibiskup Fisher a dáva vláde nasledujúcu radu:

„Ak vláda presadzuje eticky nekontroverznú vakcínu, nebude to problém. Ak uistí ľudí, že nikto nebude tlačený použiť takúto vakcínu alebo znevýhodnený, ak tak neurobí, nebude to problém. Ak sprístupní eticky nekontroverznú alternatívnu vakcínu, ak sa taká nájde, uľaví sa tým, ktorých svedomie je znepokojené. Kľúčové je teda hľadanie riešení, ktoré by chránili fyzické zdravie spoločnosti a zároveň rešpektovali jej morálne zdravie a dávali ľuďom možnosti voľby.“

Mons. Fisher zároveň uvádza, že ak by nebola žiadna iná alternatíva, nemyslí si, že by bolo neetické použiť vakcínu od firmy AstraZeneca. „Nebolo by to podieľanie sa na žiadnom aborte z minulosti alebo budúcnosti“, uviedol austrálsky biskup, pričom však dodal: „Ale som tým hlboko znepokojený“.

 

Britskí biskupi: Etické získavanie vakcíny je možné

Ešte v júli vyjadrili stanovisko Cirkvi k rovnakej téme britskí biskupi zodpovední za oblasť zdravia a života, Paul Mason a John Sherrington. Zdôraznili v ňom, že Katolícka cirkev rozhodne podporuje očkovanie na ochranu tých najslabších členov spoločnosti, je však proti takej produkcii vakcín, ktorá by využívala abortované ľudské plody.

Biskupi v duchu nóty Pápežskej akadémie pre život z roku 2017 ďalej vysvetľujú, že „Cirkev rozlišuje medzi neetickým získavaním vakcín v dnešnej dobe a medzi používaním historických bunkových línií, ktoré boli získané z abortovaných embryí v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.“

Na ilustrovanie delikátnosti tejto otázky britskí biskupi uviedli aj príklad z histórie:

„Ľudská spoločnosť neraz vyťažila úžitok z chýb urobených v minulosti, za ktoré sa musíme kajať. Žijeme s výdobytkami veľmi otáznych lekárskych experimentov. Napr. Edward Jenner, ktorý objavil očkovanie, robil výskum podaním injekcie ovčích kiahní a následne čiernych kiahní 8-ročnému chlapcovi. Hoci dnes by také experimentovanie bolo neetické z hľadiska akýchkoľvek noriem, nebudeme popierať život zachraňujúcu vakcináciu kvôli jej pochybnému historickému pôvodu.“

Vo svojom stanovisku ohľadom vakcín na COVID-19 biskupi Paul Mason a John Sherrington vyjadrujú „nádej, že etické získavanie takejto vakcíny je možné“ a povzbudzujú katolíckych veriacich, aby „sa zasadili za ochranu najslabších členov spoločnosti, jednou z metód čoho je účinné očkovanie“.

 

DISKUSIA k článku