Photo_courtesy_of_the_Polish_bishops_conference.png

Poľskí biskupi si pripomínajú službu kňazov a mníšok počas Varšavského povstania

73
Milko Kostovič
Kultúra života

Pri príležitosti 76. výročia Varšavského povstania proti nacistom zverejnili poľskí katolícki biskupi zamyslenie nad kňazmi a mníškami, ktorí počas tejto historickej udalosti slúžili potrebám poľského ľudu.

"Počas šesťdesiatich troch dní Varšavského povstania, ktoré bolo najväčšou vzburou obyvateľstva proti nacistickým okupantom počas Druhej svetovej vojny, poskytlo povstalcom a civilistom pastoračnú a lekársku starostlivosť a útočisko asi 150 diecéznych kňazov a mnoho mníšok," uviedla Konferencia biskupov Poľska vo vyhlásení zo 7. augusta. 

Varšavské povstanie sa uskutočnilo v lete 1944, keď sa poľské odbojové sily pokúsili oslobodiť Varšavu od nacistickej okupácie. Odbojové sily bojovali dva mesiace proti Nemcom, ktorí si privolali vzdušné a delostrelecké posily. Nakoniec boli Poliaci neúspešní a nacisti im to odplatili zničením mesta. 

Poľskí biskupi si všímajú katolíckych kaplánov, ktorí boli prítomní v meste počas povstania. Títo kňazi podľa nich "slávili sväté omše uprostred padajúcich bômb a delostreleckých granátov, slávili bohoslužby na miestach poplachových zhromaždení, žehnali vojenským vlajkám, spovedali, udeľovali Sväté prijímanie a rozhrešenie in articulo mortis (čeliac smrti), pochovávali mŕtvych. Krstili aj deti a požehnávali manželstvá."

Jeden z týchto kaplánov, otec Stefan Wyszyński, riskoval svoj život, aby počas povstania sprístupnil sviatosti, a to aj ponúknutím spovedi zraneným Nemcom. Neskôr sa postavil proti komunistickým autoritám a pomohol katechizovať krajinu. Wyszyński bol následne menovaný za biskupa a neskôr za kardinála. Wyszyński mal byť v lete tohto roku blahoslavený vo Varšave, ale ceremoniál sa odložil kvôli pandémii koronavírusu. 

"Asi štyridsať kaplánov bolo zabitých," uviedli biskupi. Niektoré príbehy týchto kňazov nie sú veľmi známe. Iní kňazi sa stali známymi a slávili sa ako svedkovia hrdinstva. Takýmto kňazom bol otec Jozef Stanek, ktorý pomáhal zraneným a umierajúcim pred tým, než ho Nemci zajali a zabili, keď ho obesili jeho vlastnou štólou. Stanek bol jedným z 108 mučeníkov Druhej svetovej vojny, ktorého v roku 1999 blahorečil pápež Ján Pavol II.

Poľskí biskupi vyzdvihli aj mníšky z viac ako 20 náboženských kongregácií, ktoré sa obetovali, aby ponúkali jedlo, prístrešie a starostlivosť pre bojujúcich i civilistov v núdzi. 

Náboženské sestry založili desiatky poľných nemocníc, pričom často riskovali svoju bezpečnosť. Štyri členky Sivých uršulínok z Powiśle boli zastrelené, keď sa snažili pomôcť zraneným ľuďom na ulici, uvádzajú biskupi. 

Okrem toho sa mnohé spoločenstvá mníšok modlili a prinášali obete za mier a slobodu v Kristovi. Biskupi si všimli jednu takú komunitu, Benediktínske mníšky večného uctievania Najsvätejšej sviatosti. Tridsaťsedem sestier zomrelo pri bombardovaní ich kláštora v roku 1944, rovnako ako mnohí ľudia, ktorí u nich našli útočisko. 

 

 

DISKUSIA k článku