Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) vydal stanovisko k téme sexuálnej etiky. Biskupi Ivan Eľko, Ján Hroboň a Peter Mihoč reagujú na názory evanjelických duchovných, ktorí ich prezentujú v médiách či na sociálnych sieťach.
V stanovisku konkrétne spomínajú názory farárky Anny Polckovej z Cirkevného zboru Bratislava-Staré Mesto. „Absolútne sa dištancujeme od jej výroku, že ,Ježiš by sa vrátil ako gay‘. Tento výrok je samoúčelná ideologická štylizácia. Trúfalo zasahuje do nedotknuteľných kompetencií, ktoré patria jedine Bohu,“ píšu biskupi. Farárka to povedala v rozhovore pre portál Aktuality.sk
„Takéto vyjadrenie neobstojí ani ako literárna skratka a hraničí s rúhaním sa. Aj radový kresťan by mal chápať nezmyselnosť takéhoto výroku, nieto ešte teológ a kazateľ Božieho Slova,“ uviedli evanjelickí biskupi.
Nepáči sa im ani jej vyjadrenie o tom, že je v poriadku, keď biskupka Švédskej evanjelickej cirkvi žije v lesbickom vzťahu. „My tento fakt vnímame s veľkými rozpakmi a bolí nás, že naša sesterská cirkev vo Švédsku prijala takúto prax. Švédsku evanjelickú cirkev, žiaľ, opustilo množstvo členov práve kvôli tomuto,“ tvrdia autori stanoviska.
Ďalej konštatujú, že Polcková si robí zo svojich názorov na homosexualitu mediálny produkt s bulvárnou príchuťou. Vyzývajú ju, aby zvážila svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe, pokiaľ cíti rozpor s učením cirkvi a vlastnými názormi. „Bolo by to z jej strany dôsledné a hodné rešpektu. V opačnom prípade sa svojím počínaním spreneveruje ordinačnému sľubu, vierouke a postoju cirkvi, čo je vnímané podľa platných cirkevnoprávnych predpisov ECAV ako disciplinárne previnenie.“
Podobný spor sa už v minulosti u evanjelikov odohral. Pred tromi rokmi zasiahlo predchádzajúce vedenie ECAV voči teológovi Ondrejovi Prostredníkovi a odňalo mu kanonickú misiu. Ide o cirkevné poverenie, bez ktorého pedagóg nemôže vyučovať teológiu alebo náboženstvo. Rok predtým evanjelickému kaplánovi Jakubovi Pavlúsovi cirkev pre kontroverzné názory odmietla predĺžiť pracovnú zmluvu.
Kritika dúhových pochodov aj „progresívneho kresťanstva“
Evanjelickí biskupi v úvode stanoviska odsúdili útoky, ktoré sa dejú na základe sexuálnej orientácie, a vyzývajú členov cirkvi, aby sa k takému konaniu nikdy neznižovali ani ho nepodporovali. Zároveň však tvrdia, že homosexuálna menšina nemá byť preferovanejšia, viac chránená a mediálne prezentovaná ako ostatné. „Ak sa tak deje, ide o preferovanie homosexuality ako životného štýlu, o politizáciu a ideologizáciu sexuality a o umelé a neprirodzené položenie sexuality nad základné ľudské a občianske práva.“
Biskupi kritizujú prezentovanie homosexuálnej orientácie „verejným, vyzývavým, až hranicu perverzie atakujúcim spôsobom, napríklad v podobe tzv. Dúhových pochodov“. Nepáči sa im, ak sa zo sexuality stáva politikum či zdroj ideologického nátlaku a politického lobovania.
„Odmietame, ak sa zo sexuality stáva motív na tvorbu nových a bezprecedentných legislatívnych úprav v oblasti manželstva (stieranie rozdielu medzi manželstvom muža a ženy a homosexuálnym zväzkom) a výchovy detí (bezprecedentné tzv. „právo na dieťa“ pre homosexuálne páry).“
Ako ďalej píšu v stanovisku, v spoločnosti, ale aj v cirkvi sa akceptovanie deklarovaných práv homosexuálov na uznanie registrovaných partnerstiev či homosexuálnych sobášov začína pomenovávať ako „progresívne kresťanstvo“.
„Za ostražitú pozornosť stojí fakt, že naša cirkev má už jednu bolestivú historickú skúsenosť s prívlastkom ,progresívny‘, v minulosti znejúcim ako ,pokrokový‘. Išlo o servilné pritakávanie komunistickej ideológii, ktorej sa prispôsobila a ktorej nekriticky slúžila aj teológia a prax cirkvi. Tento prívlastok nebol niečím, čo vzniklo prirodzene v prostredí cirkvi. Bolo to niečo cirkvi vnútené zvonku politickým tlakom. Sme presvedčení o tom, že ,pokrokovosť‘ jednotlivých komunít cirkvi vôbec nezáleží iba na kritériu, či komunity cirkvi sú prajné voči požiadavkám homosexuálnej menšiny, pracujú s ňou a neustále zdôrazňujú práve jej potreby,“ konštatujú biskupi s tým, že táto práca je legitímna, ale je rovnocenná s prácou cirkvi s inými menšinami ako závislými, väzňami, bezdomovcami či Rómami.
Nie sme homofóbni ani xenofóbni, zdôraznili biskupi
Biskupi tiež žiadajú členov Evanjelickej cirkvi, ktorí sa vyjadrujú na sociálnych sieťach a ich názory na homosexualitu „veľmi ochotne prezentujú liberálne ladené médiá alebo ktorí sú ochotní vystupovať na zhromaždeniach homosexuálnej komunity, aby sa zriekli úplne nevhodného, expresívneho slovníka, nevkusných a pohoršujúcich prirovnaní a inej štylizácie, ktorá je prvoplánovo provokatívna“.
Podľa nich sa títo ľudia majú vyvarovať lacných a paušalizujúcich tvrdení o tom, že cirkev je homofóbna a xenofóbna. „Je nám ľúto – ale nezostáva nám nič, len ako zobrať to na vedomie ako súčasť mediálneho marketingu – ak je práve o týchto našich členoch vytváraný obraz výnimočných mučeníkov skostnateného cirkevného systému alebo ak tento obraz o sebe aktívne vytvárajú sami.“
Odmietajú mediálne vytváraný vzorec, podľa ktorého je človek s liberálnym pohľadom na homosexualitu automaticky kvalitný a fundovaný a ktorý tak môže komentovať ďalšie politické a spoločenské záležitosti. „Ako ľudia desaťročia žijúci v prostredí evanjelickej cirkvi dobre vieme o tom, že ona má množstvo mimoriadne múdrych, obdarených a obetavých osobností, ktorým sa nikdy nedostane mediálneho ohlasu a širšej publicity, pretože nie sú zaujímaví a nezískali ten správny mandát – nemajú liberálne názory v otázke homosexuality.“
Vyzývajú kazateľov zastávajúcich liberálne názory v otázke homosexuality, aby sa vystríhali toho, aby v ich kázňach „práve táto téma získala primát pred všetkými ostatnými témami a bola zmieňovaná akoby pri všetkých mysliteľných príležitostiach, aj tam, kde je jej použitie očividne silené a neprirodzené“.
Vyhlásenia o „homofóbnej a xenofóbnej“ cirkvi označili biskupi za paušalizujúce, extrémistické a urážajúce množstvo kresťanov. „Nemôže predsa platiť, že ak je niekto napríklad proti konceptu registrovaných partnerstiev, tak automaticky nenávidí ľudí s homosexuálnou orientáciou! Principiálnym postojom kresťana, ktorým sa sami riadime a ktorý dávame iným do pozornosti, je oddeliť ,vec‘ a ,osobu‘. K veci, napríklad k otázke registrovaných partnerstiev, môže mať kresťan odmietavý postoj – ale k osobe, homosexuálovi, cíti kresťan, ako sám milovaný Kristom, lásku.“
Celé stanovisko si môžete prečítať tu.