Nutnosť sociálneho odstupu znamená, že noví "domasedi" vídavajú čoraz menej svojich pracovných kolegov než to bolo pred týždňami. Vídavajú tiež menej priateľov. Častejšie však stretávajú členov svojej rodiny alebo spolubývajúcich. A to nie je vždy jednoduché.
Pre niektorých, najmä pre tých, ktorí žijú sami, môže sociálny odstup priniesť pocity izolácie a osamelosti. Ale pre tých, ktorí žijú s rodinou alebo spolubývajúcimi, zostať doma znamená tráviť spoločne veľa času. Po niekoľkých dňoch zábavy môže byť "spolu osamote" pomerne náročné.
V čase veľkého stresu nie je jednoduché žiť osamote, ani spoločne s inými ľuďmi, povedala doktorka Christina Lynch pre redakciu CNA. Ale existujú spôsoby, ako si pestovať a udržiavať zdravé vzťahy počas koronavírusovej pandémie.
Christina Lynch, dozorujúca psychologička na teologickom seminári sv. Jána Mariu Vianney v Denveri, ponúkla niekoľko návrhov na udržiavanie priateľstva a rodinných vzťahov počas karantény či v rámci noriem sociálneho odstupu.
Dr. Lynch tvrdí, že akceptovanie straty kontroly je ťažký pocit.
"Keď nemôžeme mať kontrolu nad vecami, sme znepokojení. Toto je súčasť nášho mechanizmu prežitia, ktorý nám dal Boh, aby sme robili všetko, čo je potrebné na prežitie. Nanešťastie, (prostredníctvom) negativity sociálnych sietí a internetu sme tak pripútaní k svetu, k tomu, čo si ostatní myslia a k porovnávaniu s ostatnými, že si myslíme, že musíme byť stále zaneprázdnení."
Je náročné byť pripútaný doma, hovorí Lynch. Je náročné nebyť zaneprázdnený. Na vyriešenie tohto problému je dôležité pestovať si zvyky, najmä toho, ktorý zahŕňa modlitbu a oddych, dodala Lynch.
"Modlitba určuje tón celého dňa."
Citujúc staré príslovie, Lynch uviedla, že je pravda, že "rodina, ktorá sa modlí spolu, zostane spolu."
"Spýtajte sa každého člena rodiny každý deň na to, za čo sa modlí. Môžete potom začať tradíciu, keď si na kúsok papiera napíšete zámer modlitby každého člena rodiny."
Rodiny a spolubývajúci by mali byť proaktívni aj pri budovaní atmosféry zdravej komunikácie, kde myšlienky a pocity môžu byť bezpečne zdieľané.
Ľudia musia byť k sebe citliví, najmä v tomto období úzkosti, a podporovať pozitívne prostredie, dodala Lynch.
"Preformulujte myšlienky a pocity úzkosti na to, ako môžete činiť dobro pre ostatných," uviedla.
"Komunikujte medzi sebou. To je skutočne dôležité, keď žijete spolu v tesných priestoroch, najmä keď nemôžete utiecť jeden pred druhým. Takže si musíte vytvoriť miesto a čas, kde sa skutočne podelíte o svoje pocity a myšlienky a kde ich nahlas spracujete."
"Ak existuje hádka, začnite s niečím pozitívnym o tejto osobe alebo o tom, čo robí. Zmienka (o) tomto správaní, ako toto správanie ovplyvnilo vás alebo domácnosť či rodinu. Ale neobviňujte, nebuďte žalobcom v žiadnom prípade. Je dobré byť v tejto komunikácii konštruktívny."
Lynch dodala, že spoločné rekreačné aktivity môžu mať pozitívny vplyv na náladu všetkých počas obdobia, ktoré pôsobí ako väzenie. Lynch navrhuje spoločenské hry, vytváranie koláží alebo spoločné sledovanie filmov.
"Hrajte spoločenské hry, karty alebo si dokonca vymyslite svoje vlastné hry," ďalej dodala. "Je to skvelá vec, využiť našu kreativitu, ktorú Boh zamýšľal, a začať robiť veci za dobrým účelom."
Lynch ponúkla niekoľko nápadov pre ľudí, ktorí žijú sami počas karantény. Zdôrazňuje dôležitosť udržiavania harmonogramu, ktorý zahŕňa cvičenie, spoločenstvo a modlitbu.
Doktorka tiež odporúča si viesť denník a udržiavať denný kontakt s priateľmi či príbuznými.
"Ak žijete osamote, je veľmi dôležité sa uistiť, že nadväzujete kontakty s ostatnými, ak sa tak nedá urobiť každý deň. Môžete si nastaviť plán s priateľom alebo členom rodiny na FaceTime rozhovor alebo sa s nimi porozprávať telefonicky. Alebo si vyberte každý deň dvoch ľudí, ktorým by ste chceli zavolať, (alebo) požiadajte svojich príbuzných, aby vás kontaktovali."
"Prečo nenapíšete list svojim priateľom alebo rodine? Môžete tiež písať emaily. Začnite nadväzovať spojenie s tými, s ktorými ste ho asi stratili, alebo s ľuďmi, s ktorými ste stále v kontakte."
Globálna pandémia je náročná, tvrdí Lynch. Keď však budeme hľadať príležitostí byť vďační, vzťahy zostanú stabilné a potlačíme pocit úzkosti.
"Buďte vďačný za svoje požehnania. Nech každý člen vašej rodiny spíše zoznam toho, za čo je vďačný každý deň. Môžu to byť dokonca tie isté veci, ako dni plynú, pretože sa tým skutočne začnú prepájať pozitívne neuróny vo vašom mozgu a začnete myslieť skôr pozitívne ako negatívne."