Plány na verejné referendum k otázke dekriminalizácie potratov na Novom Zélande boli poslancami zmetené zo stola v prospech parlamentného hlasovania. Zákonodarný zbor následne hlasoval v pomere 68 ku 51 a vyňal potraty z Trestného zákonníka. Potraty už boli pritom v zásade legálne, od žien sa vyžadoval súhlas dvoch lekárov, ktorí stanovili, že tehotenstvo predstavuje ohrozenie pre telesné alebo duševné zdravie matky. Trestný zákonník sa nikdy nepoužil v prípade potratov a žiadna žena v skutočnosti nešla do väzenia za podstúpenie potratu (technicky vzaté, zákon umožňoval až 14-ročné väzenie za potrat dieťaťa).
Podľa ministra spravodlivosti Andrewa Littlea bolo odstránenie tohto posledného kúska stigmy proti potratom nevyhnutným krokom, ktorý ženám poskytuje väčšiu kontrolu nad ich telami (a telami nenarodených detí, čo nespomenul). Little hovorí, že súčasný stav vyústil do toho, že ženy klamali, aby mohli ísť na potrat. Zároveň dochádzalo k oneskoreniam, ktoré Little považoval za zbytočné. "Odteraz sa bude k potratu pristupovať ako k zdravotnému problému," uviedol v stredu. "Predchádzajúci zákon vyžadoval od žien, ktoré chceli ísť na potrat, aby prekonali mnoho prekážok."
Podľa nového zákona budú môcť ženy podstúpiť potrat do dvadsiateho týždňa tehotenstva bez toho, aby sa ich pýtali akékoľvek otázky. Súhlas lekára bude potrebný až po dvadsiatich týždňoch. Jan Logie, poslanec zo strany Zelených, sa pre denník New Zealand Herald vyjadril: "Už sme na to dlho čakali. Dnes sa dúfam vymaníme zo sexuálnej a reprodukčnej časovej slučky, v ktorej sme uviazli viac než 40 rokov." Simeon Brown, poslanec Konzervatívnej strany, reagoval poukázaním na to, že nenarodené deti majú tlkot srdca a vedia cítiť bolesť, a že zákon by mal k ním pristupovať s dôstojnosťou a úctou. Väčšina politikov to, žiaľ, necíti rovnako.
Andy Moore, ktorý sa zapojil do pro-life hnutia na Novom Zélande v roku 2008, keď spolu-zakladal ProLife NZ, jediné mládežnícke krídlo hnutia v tom čase (dnes pracuje ako digitálny riaditeľ americkej organizácie Susan B. Anthony List), reagoval odlišne. "Toto je temný deň pre Aotearoa, pre Nový Zéland," povedal mi. "Krajina, ktorá sa sama označuje za ‘100% čistú‘, vstupuje do hanebnej spoločnosti iba 7 ďalších krajín na svete - vrátane Číny a Severnej Kórey - ktoré umožňujú potrat na požiadanie z akéhokoľvek dôvodu počas celých deviatich mesiacov. Ešte horšie je, že Kiwi daňoví poplatníci budú nútení platiť za potraty svojimi ťažko zarobenými dolármi."
Moore zdôraznil skutočnosť, že potratový extrémizmus šokoval mnohých Novozélanďanov: "Obyvateľstvo Kiwi sleduje s rastúcou nedôverou, ako sa nespútaný extrémizmus potratovej loby a jej spojencov v parlamente prejavuje v celej svoje kráse. Väčšina populácie Kiwi považuje za morálne odporné, že mnohé rozumné a súcitné dodatky - vrátane opatrení na zabezpečenie lekárskej starostlivosti pre deti, ktoré prežili potraty v neskorom tehotenstve - boli prekonané." Dokonca aj premiérka Jacinda Ahern hlasovala proti dodatku.
Niektorým ľuďom, podľa očakávania, nestačila ani úplná dekriminalizácia. Mnohí pozorovatelia si všimli skutočnosť, že tzv "bublinové zóny", ktoré zakazujú pro-liferom ponúkať pomoc v okolí potratových kliník, neboli súčasťou návrhu zákona, čo mnohí potratoví aktivisti požadovali.
Počas druhého čítania protestovali pro-life aktivisti pred parlamentom. Niektorí z nich držali transparenty s fotkami potratených detí, krásnych detí, ktoré boli nástrojmi potratárov degradované na krvavé zhluky mäsa. Premiérka uviedla, že fotky "neboli OK" a minister spravodlivosti Andrew Little zašiel ešte ďalej a povedal, že boli "choré".
Zdá sa, že si neuvedomil, že ak sú fotky potratených detí "choré", samotné potraty týchto detí sú nekonečne horšie. Rovnako ako mnoho politikov, Andrew Little nedokázal čeliť následkom svojich vlastných skutkov - a nechcel vidieť dôkazy, že jeho návrh zákona nemá nič spoločné so zdravotnou starostlivosťou a súvisí iba so škaredou deštrukciou ľudského života.