Na tomto mieste vám povieme viac o pôvode najväčšej sťažnosti dnešných mladých žien: ako sú vystresované, prepracované a nedostatočne zaplatené a nemajú dosť času na svoje rodiny.
Vítajte v "slobode", ktorú vám v 60. a 70. rokoch sľúbili ľudia, ktorých Rush Limbaugh označuje za "feminazis" (femi-nacistov) kvôli ich neoblomným, dožadujúcim sa a mužov-nenávidiacich spôsobom.
Keď som sa prvýkrát oženil v polovici 60. rokov, moja manželka odišla z práce. To bola norma. Muži pracovali a vydaté ženy zostali doma, aby varili, čistili, starali sa o deti a často riešili rodinné financie.
Nukleárna rodina však bola a stále je vnímaná liberálmi ako neprirodzená a ako zlo.
Ľudia ako Gloria Steinem a Betty Friedan získali slávu vyvolaním dojmu, že hovoria v mene žien a trvaním na tom, že boli utláčané a nešťastné.
Friedan to nazvala "problémom bez mena" a povedala: "Tento problém ležal mnoho rokov pochovaný, nevyslovený v mysliach amerických žien. Bolo to zvláštne pnutie, pocit nespokojnosti, túžba, ktorou ženy trpeli v polovici 20. storočia v Spojených štátoch. Každá malomestská (domáca) žena s tým bojovala sama. Keď ustlala postele, nakúpila potraviny ... bála sa spýtať dokonca seba tú nevypovedanú otázku - 'Je toto všetko?'"
Friedan sa sama seba opísala ako "mrzutou k----,". Raz dokonca predstavila svoju verziu utópie:
Bude tu existovať celý rad alternatívnych životných štýlov. Keďže populačná explózia si vyžaduje, aby bolo čo najmenej nových detí, rodičia a deti budú len jednou z mnohých "rodín": páry, vekové skupiny, pracovné skupiny, zmiešané spoločenstvá, pokrvné klany, triedne skupiny, tvorivé skupiny. Slobodné ženy budú mať právo zostať single bez zosmiešňovania, bez označovania za "staré dievky" a "starých mládencov". Lesbičkám alebo homosexuálom už nebudú odopreté právne záväzné manželstvá, doplnené dohodami o vzájomnej podpore a dedičskými právami.
Predpísaným liekom na problém bez mena bolo, aby ženy chodili do práce a začali podstupovať viac potratov. Politici sa zaviazali požadovanými politikami a spoločnosti sa začali prispôsobovať.
Dnes tu teda vidíme pracovať oboch manželov. O ich deti sa niekto stará už od dojčenského veku - za obrovskú cenu, či už ide o peniaze alebo rodinnú súdržnosť. Páry zároveň dúfajú, že škôlka sa postará o ich deti bezpečným a tým správnym spôsobom.
Dva platy sa rovnajú tomu, čo zarobil predtým muž. Jeden z ich platov sa vyčerpá na druhé auto, náklady na dennú starostlivosť a iné vedľajšie výdavky, vrátane vyšších daní.
Medzitým sa každodenne striedajú v tom, kto vyzdvihne deti, hľadajú si čas kvôli nákupu potravín, príprave jedál; obchodu s oblečením; majú množstvo povinností s domácnosťou, o ktorú sa starajú obaja.
Aké namáhavé boli úlohy, ktoré mala predtým manželka? Vánok v porovnaní s tým, čomu čelili ich babičky.
Dnes robia asi polovicu vecí doma, ale pracujú tiež 40 hodín alebo viac v kancelárií či na inom pracovisku.
Boli však "oslobodené". Takže všetko je v poriadku a spravodlivé.