Správa Organizácie Spojených národov, ktorá sa zaoberá rodovo-podmieneným násilím a diskrimináciou spojenou s náboženskou vierou "dnes útočí na samotnú realitu, ktorú má brániť," uviedol zástupca Vatikánu na stretnutí Spojených národov v Ženeve.
"Táto správa, prinajmenšom čiastočne, vlastne útočí na slobodu náboženstva alebo vierovyznania, ako aj na slobodu svedomia," uviedol arcibiskup Ivan Jurkovič, vatikánsky pozorovateľ pri OSN v Ženeve.
Jurkovič predniesol svoje pripomienky 2. marca počas zasadnutia Rady pre ľudské práva, ktorá diskutovala o Správe osobitého spravodajcu pre slobodu náboženstva či vierovyznania pre rok 2020. Vatikánska misia zverejnila kópiu prejavu 3. marca.
Jurkovič uviedol, že vatikánska delegácia bola veľmi znepokojená touto správou.
"Obzvlášť neprijateľné a urážlivé sú početné zmienky, ktoré odporúčajú, aby sa sloboda náboženstva či vierovyznania a odopieranie z dôvodu svedomia podriadili podpore iných tzv. "ľudských práv", ktoré sa rozhodne netešia konsenzu, a preto sa stávajú akousi ‘ideologickou kolonizáciou‘ zo strany niektorých štátov a medzinárodných inštitúcií."
Vatikán, podľa jeho slov, definuje "gender" (rod) a súvisiace pojmy "podľa bežného, všeobecne akceptovaného pojmu slova ‘gender‘ (rod) na základe biologickej identity, čo znamená muža a ženu."
"Moja delegácia môže len trúchliť nad tým, že správa sa evidentne menej zameriava na ochranu mužov a žien, akejkoľvek viery či osobného presvedčenia, ktorí sú prenasledovaní alebo diskriminovaní - čo je stále príliš živá realita pre milióny ľudí na celom svete - a viac presadzuje víziu ľudskej spoločnosti, ktorú nezdieľajú všetci a ktorá neodráža sociálnu, kultúrnu a náboženskú realitu mnohých ľudí," uviedol.
Pápež František a Vatikán, uviedol, zaznamenali "rastúci vplyv síl a záujmových skupín v rámci medzinárodných organizácií, ktoré si presadzujú svoje vlastné vízie a myšlienky, podnecujúc nové formy ideologickej kolonizácie, často ignorujúc identitu, dôstojnosť a citlivosť ľudí."
"Je to skôr nešťastné, ale stále menej prekvapujúce vzhľadom na frekvenciu, že správa OSN, ktorá by mala obhajovať základné a všeobecné ľudské právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery, ako aj právo na výhradu svedomia, dnes útočí na samotnú realitu, ktorú má brániť," uviedol.
Správa OSN sa pozrela na príklady z celého sveta, ako sa niektoré nároky na náboženskú slobodu použili na zrušenie alebo udelenie výnimiek zo zákonov proti rodovo-podmienenému násiliu a diskriminácii. Správa tiež vyzvala k väčšiemu úsiliu štátov na podporu slobody náboženského vyznania a nediskriminácie žien, dievčat a osôb, ktoré sa identifikujú ako lesby, gayovia, bisexuáli či transsexuáli.
Správa kritizovala "náboženské záujmové skupiny" a jednotlivcov, ktorí sa odvolávajú na "náboženské princípy, ako aj na pseudovedu", aby obhajovali tradičné hodnoty v súvislosti so sociálnymi rolami mužov a žien, a ktorí odporujú "rodovej ideológii" spôsobmi, ktoré zastrašujú alebo stigmatizujú kritikov.
Správa informuje o pretrvávajúcej rodovo-podmienenej diskriminácii, ktorá sa obhajuje alebo pácha v mene náboženstva alebo viery. Ako príklady sa spomínajú nútené mrzačenia genitálií, testy panenstva, manželské znásilnenia, polygamia, vynútená sterilizácia a potraty, domáce násilie, "vraždy zo cti", kriminalizácia cudzoložstva, ktorá končí najmä smrťou ukameňovaním, povinné reštriktívne odevy alebo závoje a zákaz prístupu žien do náboženských chrámov či vlastného domu počas menštruácie.
Správa však tiež vyjadrila obavy v súvislosti so štátmi, ktoré zakazujú alebo obmedzujú prístup k potratom, antikoncepcii a umelo asistovanej reprodukcii - normy, proti ktorým vystupuje Katolícka cirkev pri podpore posvätnosti života.
Správa podporila výhradu svedomia u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale vyjadrila obavy v prípade súkromných osôb, ktoré ukončujú alebo odmietajú služby, ako napr. ubytovanie či poistenie, pre ženy alebo LGBT osoby z dôvodu náboženských výhrad.
Osobitý spravodajca uviedol: "Právo na slobodu náboženského vyznania alebo vierovyznania patrí jednotlivcom, nie náboženstvám" a štáty by nemali zasahovať do praktík náboženských spoločenstiev či vnútorných organizácií. Štátom sa zakazuje presadzovať vieru medzi jednotlivcami či spoločenstvami, avšak "náboženskí aktéri môžu a mali by byť, pri presadzovaní svojej inštitucionálnej autonómie, oslobodení od dodržiavania vládnych nariadení, ak by to neprimerane nediskriminovalo ostatných na základe rodu."