Photo_Courtesy_of_Franciscan_Care_Center_in_Aleppo.jpg

Ako františkáni v Sýrii pomáhajú tamojším deťom spamätať sa z povojnovej traumy

113
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Misionársky kňaz počas vojny v Aleppe, páter Firas Lofti, svedčí vlastnými slovami a na základe vlastnej skúsenosti o traume, ktorá ustavične pretrváva v generácii sýrskych detí, ktoré celý svoj život prežili v neistote a tragédii vojny. 

P. Lufti pre CNA 5. marca povedal: "Na vlastné oči som videl a priam sa dotýkal utrpenia detí, žijúcich v ruinách, nie doma, pretože všetko bolo zničené". Tento františkán túži nájsť pre tieto deti miesto, kde by sa mohli cítiť bezpečne a kde by sa mohli uzdraviť, pretože mnohé z nich trpia úzkosťou, depresiou a posttraumatickým stresom. "Mnoho detí z Aleppa trápia povojnové traumy - strata rodičov, zmrzačenie, prišli o nohy, ruky, a všetkého sa boja." Lufti založil v Aleppe Františkánske centrum starostlivosti, v ktorom od roku 2017 realizuje program povojnovej terapie. Personál tohto centra, ktorý pozostáva z klinických psychológov, dobrovoľníkov a sociálnych pracovníkov, slúži 1.500 sýrskym deťom vo veku 6 až 17 rokov.  

Psychologická terapia zahŕňa umeleckú terapiu, rekreačné aktivity s maľovaním, sochárstvom, hudbou, divadlom, tancom, basketbalom a plávaním. Rodičia detí sa môžu zúčastniť praktických kurzov, zameraných na postup ako najlepšie pomôcť a podporiť mentálne zdravie ich detí počas terapie.  

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii v marci 2011 bolo zabitých už okolo 500.000 ľudí. V ôsmom roku konfliktu ušlo z krajiny 5,6 milióna utečencov a 6,1 milióna ich podľa OSN bolo presídlených v rámci krajiny. Boje v sýrskej provincii Idlib, na západ od Aleppa, sú od decembra 2019 príčinou presídlenia viac ako 1 milióna ľudí z ich domova. Povstalci, podporovaní Turkami, bojujú proti sýrskym vládnym silám, podporovaných Ruskom v provincii, ktorá je posledným teritóriom, ktoré majú v rukách povstalci. Prímerie, ktoré v provincii podpísali vedúci predstavitelia Ruska  a Turecka začalo platiť 6. marca.

Páter Lufti, ktorý po 12 rokoch v Sýrii pôsobí v súčasnosti v Libanone, povedal, že správa Svätej zeme, ktorú majú na starosti františkáni, má v provincii Idlib dvoch bratov: "To je pre nás ďalšia kapitola, pretože v tejto dramatickej oblasti stále pôsobia dvaja naši bratia ...  žijú tu a starajú sa o malú kresťanskú komunitu, asi 300 rodín, ako aj o množstvo moslimov, ktorí utekajú pred bombardovaním. Sú hrdinovia, lebo žijú v najhoršej a najdramatickejšej oblasti Sýrie."

V Sýrii sa počas bombardovania a vojnového chaosu narodilo veľa detí, ktorým nikto nikdy nevystavil rodný list, pretože vláda neregistrovala ich narodenie. Františkáni chcú týmto ´zabudnutým´ deťom poskytnúť identitu a preto rozbehli projekt "Meno a budúcnosť" vo východnom Aleppe. "Staráme sa o tieto deti a poskytujeme im oficiálnu registráciu ... V každom centre je okolo 500 detí. Patria medzi ne aj opustení mladí ľudia s Downovým syndrómom a autizmom, ako aj tehotné matky, ktoré potrebujú pomoc. O tento projekt sa však obávame, pretože ako viete, ekonomická situácia v Sýrii je veľmi zlá."  

Toto františkánske centrum v Aleppe je jedným z projektov, ktoré sa bude financovať zo zbierky, ktorú vyhlasuje Katolícka cirkev na Veľký piatok, 10. apríla, a majú sa z nej podporiť katolícke základne vo Svätej zemi, ako aj v Sýrii, Libanone, Iraku a ostatných krajinách v tomto regióne. Najstaršou a najväčšou katolíckou inštitúciou vo Svätej zemi je práve Františkánska provincia Svätej zeme. Provinciu založil sám sv. František z Assisi v roku 1217, len osem rokov po založení františkánskeho rádu.

Kongregácia pre východné cirkvi použije prostriedky z tejto zbierky na podporu formácie kandidátov na kňazstvo na Strednom východe. "Sami dobre viete, aké kruté skúšky podstupuje Cirkev vo Svätej zemi a na celom Strednom východe už po celé stáročia", povedal na konto tohtoročnej Veľkopiatkovej zbierky kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre Východné cirkvi. "Dlhé a vyčerpávajúce vojny pokračujú a ďalej produkujú milióny utečencov a veľmi silno ovplyvňujú budúcnosť celých generácií. Tieto generácie prichádzajú o najzákladnejšie dobrá, akým je právo na pokojné detstvo, výchovu a vzdelanie, hľadanie a poskytnutie práce, založenie rodiny, voľbu povolania, dôstojný a zmysluplný život v dospelosti a pokojnú starobu. Cirkev sa neustále usiluje zaistiť bezpečnosť kresťanov a byť hlasom tých, ktorých nikto nepočúva."     

 

DISKUSIA k článku