teplomer

 

20200205T0956-33773-CNS-POPE-JOHNPAUL-BOOK.jpg

Pápež František atakuje zlo, ktorým je ´gender teória´

302
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Táto kniha bola napísaná pri príležitosti 100-tého výročia narodenia sv. Jána Pavla, ktorý sa narodil 18. mája 1920. Knihu vydalo vydavateľstvo Edizioni San Paolo a vyšla 11. februára 2020.

Svätý Ján Pavol II učil svet, že naozaj veľká viera a svätosť prebýva v „prirodzenosti človeka, ktorý žije v úplnom spoločenstve s Kristom“, hovorí v tejto novej knihe pápež František. Pretože dovolil ľuďom, aby ho videli ako obyčajného človeka, ako lyžuje, modlí sa, zdoláva hory, ako trpí, malo „každé jeho gesto, slovo, rozhodnutie oveľa väčšiu hodnotu a zanechalo stopu“, povedal pápež František otcovi Luigi Maria Epicocovi, autorovi talianskej knihy „San Giovanni Paolo Magno“ (Svätý Ján Pavol Veľký).  

Obsahom knihy sú väčšinou životopisné údaje o bývalom pápežovi, no každá kapitola obsahuje odpovede pápeža Františka na otázky otca Epicoca o jeho vzťahu s bývalým pápežom a jeho postrehy o spiritualite, osobnosti, náuke sv. Jána Pavla, ako aj o udalostiach v jeho živote. Autor knihy uvádza, že o sv. Jánovi Pavlovi hovoril s pápežom Františkom niekoľkokrát, a to od júna 2019 do januára 2020. Teológ a populárny líder duchovných cvičení, otec Epicoco, je prezidentom Inštitútu pre náboženské štúdiá Fides et Ratio v Aquile, Taliansko.

Pápež František povedal, že medzi jeho názormi na význam služobného kňazstva a učením sv. Jána Pavla o kňazstve existuje „absolútna zhoda“. Na otázku, či si myslí, že zrušenie povinného celibátu najmä pre katolíckych kňazov latinského obradu je riešením nedostatku kňazov, pápež odpovedal:

„Som presvedčený, že celibát je darom, milosťou, a kráčajúc v stopách Pavla VI, Jána Pavla II a Benedikta XVI, pociťujem veľkú povinnosť uvažovať o celibáte ako o rozhodujúcej milosti, ktorá charakterizuje latinskú Katolícku cirkev. Opakujem: je to milosť.“

Otec Epicoco sa pápeža Františka spýtal aj na neústupnosť sv. Jána Pavla v tom, že ženy nemôžu byť vysvätené do kňazského stavu, pretože Ježiš si za apoštolov vybral iba mužov. „O tejto otázke sa už nediskutuje, pretože prehlásenie Jána Pavla II bolo definitívne“, reaguje pápež a dodáva, že táto otázka zvyčajne prezrádza nepochopenie úlohy služobného kňazstva a zameriava sa iba na fungovanie ľudí v Cirkvi, a nie na závažnosť a dôležitosť ich postavenia. Ďalej povedal, že podobne ako Mária, ženy sú tie, ktoré „učia Cirkev kráčať nocou v dôvere, že nadíde deň, aj keď svitanie je ešte ďaleko. Iba žena nás dokáže učiť láske, ktorá je nádejou.“

Otec Epicoco poznamenáva, že pápež František často hovorí o zle a pýta sa ho, v čom vidí pôsobenie zla v dnešnom svete. Pápež odpovedá: „Jednou takou vecou je ´gender teória´. Vopred objasňujem, že tu nejde o odkaz na ľudí s homosexuálnou orientáciou. Katechizmus Katolíckej cirkvi nás vyzýva aby sme ich sprevádzali a poskytovali týmto našim bratom a sestrám pastoračnú starostlivosť.

´Gender teória´ má „nebezpečný“ kultúrny zámer zotrieť akékoľvek rozdiely medzi mužom a ženou, medzi tým, čo je typicky mužské a čo typicky ženské, čo by „vykorenilo a zničilo“ najzákladnejší plán, ktorý má Boh s človekom: „odlišnosť, rozdiel“. Gender teória robí zo všetkého homogénnu, neutrálnu masu. Je útokom na odlišnosť, na rozdiely, čiže na kreativitu Boha a na mužov a ženy.“ Pápež František uviedol, že nechce „nikoho diskriminovať“, no je presvedčený, že pokoj a blaho človeka má byť založené na skutočnosti, že Boh stvoril ľudí s rozdielmi, a že prijatie – nie ignorovanie – týchto rozdielov ľudí navzájom spája.

Keď hovoril o svojom vzťahu k sv. Jánovi Pavlovi II povedal, že keď sa v Argentíne dopočul o jeho zvolení za pápeža v roku 1978 a začul meno Wojtyla, pomyslel si ´africký pápež´. Potom mu povedali, že je Poliak. Nový pápež sa mu podľa jeho slov pozdával už od začiatku, pretože trávil čas s univerzitnými študentmi, bol športovým nadšencom, oddaným ctiteľom Panny Márie, a najmä sa často a intenzívne modlil.

„V roku 2001, keď som sa stal kardinálom a pokľakol som pred ním, aby som z jeho rúk prijal kardinálsky klobúk, pocítil som silnú túžbu nielen dať si s ním znak pokoja, ale mu aj pobozkať ruku. Niektorí ľudia ma za toto gesto kritizovali, no bolo to spontánne.“ Pápež František pokračuje: „Nedá sa zabudnúť na utrpenie tohto veľkého pápeža. Jeho čistá a prenikavá citlivosť na milosrdenstvo bola určite ovplyvnená spiritualitou sv. Faustiny Kowalskej, ktorá zomrela počas rokov Wojtylovho dospievania, ale aj – možno najmä – preto, lebo bol svedkom komunistického a nacistického prenasledovania. Tak veľa toho vytrpel!“

Homílie a pastierske listy pápeža Františka, ešte ako argentínskeho biskupa v 90-tych rokoch, boli plné citátov sv. Jána Pavla. „Áno, mnohí ma vnímali ako konzervatívca, a aj som vždy cítil veľkú harmóniu s tým, čo hovoril pápež. Niekde v článku, v ktorom autor analyzoval dnešnú Cirkev, som sa o sebe dočítal – citujem - ´Neviem, ako sa tu tento muž objavil´ a ja odpovedám ´Ani ja´, pretože Duch Svätý vždy zasahuje v určitých rozhodnutiach. Podľa mňa je správne, že nás Duch Svätý ešte stále prekvapuje.“

 

DISKUSIA k článku