teplomer

 

DSC_5422.JPG_1024_512_75_s_c1.jpg

Útok na celibát vystavuje kňazstvo ´smrteľnému nebezpečenstvu´ - varuje kardinál Sarah

227
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Kardinál Robert Sarah vyhlásil, že katolícke kňazstvo je „v smrteľnom nebezpečenstve“ a „prechádza veľmi vážnou krízou“, pretože rozličné hlasy zvnútra Cirkvi tlačia na zrušenie kňazského celibátu. Africký prelát sa obracia najmä na tých, ktorí chcú z celibátu urobiť voliteľnú záležitosť: „Tým, že útočíte na celibát kňazov, útočíte na Cirkev a jej tajomstvo.“

 

Ešte pred publikovaním postsynodálnej apoštolskej exhortácie „Querida Amazonia“ v stredu 12. februára, o ktorej sa šepkalo, že otvorí dvere sväteniu ženatých mužov za kňazov, kardinál Sarah povedal Edwardovi Pentinovi z National Catholic Register, že verní katolíci nežiadajú o to, aby sa zrušil kňazský celibát. 

"Svätenie ženatých mužov je fantáziou západných akademikov, ktorí vyhľadávajú porušovanie pravidiel. Dôrazne ich upozorňujem a uisťujem: Obyčajní, jednoduchí, bežní kresťania nežiadajú ukončenie celibátu", uviedol kardinál Sarah, ktorý je prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, a dodal, že v rámci Cirkvi existujú hlasy, ktoré "by radi relativizovali celibát kňazov". Pokračuje:

"To by bola katastrofa! Celibát je totiž najočividnejším dôkazom, že kňaz patrí Kristovi a už viac nepatrí sebe. Celibát je znakom života, ktorý má zmysel iba v Bohu a pre Boha. Svätiť ženatých mužov znamená naznačovať, že kňaz nežije svoj život na ´plný úväzok´, že život kňaza nevyžaduje úplné darovanie sa, že ponecháva voľnosť pre iné záväzky, ako je zamestnanie, či súkromný život. Toto však nie je pravda. Kňaz totiž zostáva kňazom navždy. Kňazské svätenie nie je len prvým z viacerých ušľachtilých záväzkov, ale je posvätením celej osoby, neodvolateľným podriadením našej duše Kristovi, Veľkňazovi, ktorý od nás požaduje trvalé obrátenie, aby sme mu mohli odpovedať. Celibát je nespochybniteľným znakom toho, že byť kňazom znamená absolútne sa podriadiť Bohu. Spochybňovať ho by teda závažne zhoršilo krízu kňazstva."

 

Spoločne s emeritným pápežom Benediktom XVI vydal kardinál Sarah nedávno knihu, v ktorej bránia a obhajujú kňazský celibát. Sarah poukazuje na Nemecko, kde sa o ženatých kňazoch diskutuje už veľmi dlho a oveľa intenzívnejšie od vydania "synodálnej cesty". "Som však znepokojený! Zvláštna synoda v Nemecku jasne naznačuje spochybňovanie celibátu. Chcem zdôrazniť svoje znepokojenie: „Netrhajte Cirkev! Útokom na celibát kňazov útočíte na Cirkev a jej mystérium." Vysvetľujúc, že tí, čo útočia na celibát, chcú urobiť z Cirkvi čisto ľudskú inštitúciu "v rámci svojej moci a vo svojom dosahu", kardinál pokračuje: "To znamená zavrhnúť mystérium Cirkvi, ktoré je Božím darom. Ak sa dovolí ženatým mužom v Amazónii stať sa kňazmi, zamedzí to nárast povolaní neženatých kňazov. Výnimka sa tak stane trvalým stavom."

 

Na otázku o kňazoch, ktorí sú ženatí v rámci Katolíckej cirkvi, menovite anglikánskeho ordinariátu a východných cirkví, Sarah objasnil, že tieto výnimky vytvárajú "vsuvku v normálnom a prirodzenom stave vecí". Zároveň uviedol, že "nedostatok kňazov nie je výnimkou", najmä nie u vznikajúcich a zanikajúcich cirkevných spoločenstiev. 

Kardinál Sarah sa snažil rozptýliť aj množstvo mýtov, obklopujúcich otázku ženatých kňazov. Aj keď v začiatkoch Cirkvi existovali ženatí kňazi, "po vysvätení sa od nich žiadalo aby sa absolútne zdržiavali sexuálneho styku so svojimi manželkami". S odkazom na koncil v Elvire, v roku 305, Sarah objasnil, že jedným z prvých záujmov Cirkvi po ére mučeníctva bolo "potvrdiť, že kňazi sa musia zdržiavať sexuálneho styku so svojimi manželkami." A cituje samotný Koncil: "Biskupi, kňazi, diakoni sa jednoznačne vyslovili za to, že všetci klerici, ustanovení do služby, by sa mali zdržiavať styku so svojou manželkou a neprivádzať na svet deti; ak to niekto urobí (má sexuálny styk), má byť zbavený svojho cirkevného úradu." 

Kardinál Gerhard Müller v januári povedal, že východné cirkvi sa tým, že dovolili ženatých kňazov, odlúčili „od tradície prvotnej Cirkvi“. Kardinál Sarah zareagoval: „Bolo to oveľa neskôr kvôli poškodeniu textov, ktoré Východ rozvíjal vo svojej náuke bez toho, že by sa vzdal ontologického spojenia medzi kňazstvom a zdržanlivosťou.“ Odhliadnuc od historických súvislostí vidí Sarah praktické problémy so ženatými kňazmi, pričom nespochybňuje svätosť ženatých kňazov východných cirkví. „Ak je kňaz ženatý, má súkromný, manželský a rodinný život. Musí si urobiť čas pre manželku a deti. Nie je schopný dokázať, že je celým životom úplne oddaný Bohu a Cirkvi.“

Na základe výrokov bývalého pápeža Benedikta XVI kardinál Sarah tvrdí, že nimi dokazuje, „že koreňom zneužívania, ktorého sa dopúšťajú duchovní, sú závažné chyby a nedostatky v ich formácii.“

„Z kňaza sa snažia urobiť muža ako je každý iný. Niektorí kňazi sú formovaní bez toho, aby bol Boh, modlitba, slávenie svätej omše, či horlivá túžba po svätosti, centrom ich života; bez toho, aby ich učili, že Boh je ich jedinou oporou; bez toho, aby zažili, že ich život má zmysel jedine v Bohu a pre Boha. Ak odstránime Boha z rovnice, kňaz je ponechaný iba na vlastné sily. Ak kňaz neprežíva každý deň, že je iba nástrojom v Božích rukách, ak nezotrváva stále pred Bohom, aby mu slúžil z celého srdca, potom riskuje, že sa bude opájať vlastnou silou a pocitom moci. Ak život kňaza nie je naozaj zasväteným životom, potom je vo veľkom nebezpečenstve klamných preludov a odklonu od svojej cesty.“

 

Kardinál Sarah v krátkosti okomentoval aj knihu Z hĺbky nášho srdca, na ktorej spolupracoval s emeritným pápežom Benediktom XVI. Sarah obvinil oponentov kňazstva, že bývalého pápeža posielajú do ´starého železa´. Potom sa ich spýtal: „Čítate vôbec čo píše? Mohol by podľa vás niekto bez príslušných schopností napísať stránky s takouto hĺbkou?“ Ďalším potom dával za vinu, že „nás nútia uveriť, že naši vydavatelia nami manipulujú a využívajú vzniknuté nedorozumenie, aby nahromadili akési prekážky v komunikácii. To vôbec nie je pravda! Tu nevzniklo žiadne nedorozumenie. Náš francúzsky vydavateľ len jednoducho zrealizoval to, čo sme spolu s emeritným pápežom vypracovali.“ V tomto kontexte kdl. Sarah vyslovil uznanie francúzskemu vydavateľovi Fayardovi, s ktorým spolupracoval už na mnohých iných projektoch, vrátane svojej trilógie kníh rozhovorov, ktorú napísal spolu s Nicolasom Diatom. „Všetky tieto polemiky sú taktikou, ktorá má rozptýliť našu pozornosť, aby sme sa vyhli rozprávaniu o tom podstatnom, čiže o obsahu tejto knihy“, tvrdí Sarah.

O knihe priniesli 12. februára správu ako prvé francúzske noviny Le Figaro. Na obálke pôvodného vydania knihy o celibáte je uvedený Benedikt ako spoluautor, s fotografiou rovnako veľkou ako má kardinál Sarah. Arcibiskup Georg Gänswein, prefekt pre Pápežskú domácnosť a osobný sekretár bývalého pápeža, povedal 14. januára, že volal kdl. Sarahovi „na Benediktovu žiadosť, aby požiadal vydavateľa knihy o odstránenie podpisu emeritného pápeža z úvodu a záveru, pretože ich spoluautorom nie je.“ Kardinál Sarah na to zareagoval vyhlásením: „Polemika, ktorej cieľom bolo poškvrniť moje meno na niekoľko hodín tým, že naznačovala, že Benedikt nebol informovaný o vzhľade knihy ´Z hĺbky nášho srdca´, je absolútne opovrhnutiahodná.“ Zatiaľ čo prvé vydanie knihy sa z časových dôvodov stále ešte tlačí s menom emeritného pápeža ako spoluautora; budúce vydania ho budú uvádzať iba ako prispievateľa.

Vydavateľ anglickej verzie, Ignatius Press, trvá na tom, že Benedikt je spoluautor. Argumentujú tým, že „ na základe korešpondencie Benedikta XVI a vyhlásenia kardinála Saraha, že na tejto knihe obaja spolupracovali niekoľko mesiacov, pričom sa žiadna z ich esejí neobjavila inde a keďže sa podľa Chicago Manual of Style spoločná práca na diele definuje ako ´práca dvoch alebo viacerých autorov so zámerom, že ich príspevok k dielu sa neobjaví nikde inde ako samostatná a nezávislá časť jediného celku´, pokladá Ignatius Press toto dielo za publikáciu spoluautorov.

Abp. Gänswein neskôr uviedol, že úvod a záver nepísali obaja, ale iba kardinál, hoci francúzsky vydavateľ hovorí niečo iné. Nemeckého arcibiskupa nevidno po Františkovom boku na stredajších audienciách už takmer mesiac. Vatikán tvrdí, že je to „z dôvodov prerozdelenia jeho rozličných povinností a záväzkov.“

 

DISKUSIA k článku