empty_crib_again_810_500_75_s_c1.jpg

Návrh OSN k riešeniu poklesu pôrodnosti: Viac pracujúcich žien a dôchodcov

157
Milko Kostovič
Štúdia

Správa OSN, ktorá vykazuje celosvetové starnutie a ekonomickú nepripravenosť, predpovedá katastrofálne nízku úroveň zamestnancov zabezpečujúcich dôchodok nepracujúcich seniorov. 

Aj pri zmenách podporujúcich dlhší a zdravší život, najnovšie populačné údajne OSN ukazujú rýchle starnutie a ekonomickú nepripravenosť na celom svete. Pri každom z troch hodnotení použitých v poslednej správe OSN o starnutí sa jedine Afrika pravdepodobne vyhne tvrdým dopadom starnutia v nasledujúcich dekádach. V správe sa uvádza, že počet starších ľudí na svete sa viac ako zdvojnásobí a dosiahne viac než 1,5 miliardy. 

Podľa Vyhliadok svetovej populácie 2019 bude do roku 2050 šestina ľudí vo veku nad 65 rokov, pričom v roku 2019 je tento pomer iba 1 k 11. Svetová populácia tak starne v absolútnom aj relatívnom vyjadrení.

Najpomalšie starnú tie regióny, ktoré už v minulosti starli: Európa, Severná Amerika, Austrália a Nový Zéland. Afrika bude starnúť rýchlo s klesajúcou mierou pôrodnosti a zvyšujúcou sa priemernou dĺžkou života. Deväť z desiatich najrýchlejšie starnúcich krajín sa však nachádza v Ázii: vedie Kórea, Singapur a Taiwan, ktorých pôrodnosť prudko klesla pred desaťročiami a zostáva nízko pod úrovňou generačnej obnovy napriek pokusom vlády o jej zvýšenie.  

Na základe tradičného merania starnutia, počítajúc počet ľudí nad 65 rokov na sto ľudí vo veku 20-64 rokov, sa pomer starších odkázaných osôb prudko zvýši zo 16 na 28 do roku 2050. V Európe bude 49 starších ľudí na 100 pracujúcich; v Japonsku, Kórei a Španielsku bude ohromujúcich 80 seniorov na 100 pracujúcich. Naopak, v Afrike je tento pomer momentálne na úrovni 7 ku 100, a do roku 2050 sa to mierne navýši na 9 ku 100. 

Táto dilema starnutia je takým vážnym problémom, že štatistici OSN začali alternatívne definovať starobu na základe zostávajúcej strednej dĺžky života päťnástich rokov. Tato metóda "perspektívnej staroby" predpokladá, že ľudia budú pracovať až do obdobia 15 rokov pred smrťou, čo je veľmi optimistická domnienka. 

Aj pri tých najpozitívnejších predpovediach bude Ázia rýchlo starnúť a dosiahne pomer 25 starších odkázaných ľudí na 100 pracujúcich, zatiaľ čo v Afrike to bude iba 10 na 100. Ružové predpovede, hoci vykazujú pomalšie starnutie a lepšie podmienky pre starších ľudí v USA a Európe, môžu podľa správy zakrývať zhoršujúce sa podmienky pre tamojších ekonomicky znevýhodnených obyvateľov. 

Tretie, ekonomické hodnotenie, predstavuje najpochmúrnejší obraz. Je dôležité, nakoľko ho používajú tvorcovia politík pri plánovaní ekonomiky. Starí a veľmi mladí spotrebujú viac, než vyrobia, zatiaľ čo pracujúci vyprodukujú viac, než spotrebujú. Táto metóda odhaduje toky ekonomických zdrojov medzi vekovými skupinami, čo ukazuje, ako sa každá veková skupina spolieha na zdieľanie a šetrenie, aby podporila spotrebu vo všetkých fázach života. Týmto meraním sa pomer seniorov celosvetovo zvýši z 20 na 33 starších konzumentov na 100 pracujúcich v období nasledujúcich 30 rokov. Tento nárast je najstrmší v Európe a Severnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande, na miestach s vysokou spotrebou a vyššou priemernou dĺžkou života. Očakáva sa, že v Japonsku bude 127 starších konzumentov na 100 pracujúcich a v Grécku 107. Afrika by zostala v tomto ohľade najmladším regiónom, keď tu bude iba 10 starších konzumentov na 100 pracujúcich. 

Kto bude niesť bremeno závisí od toho, kde daný človek žije. V ekonomikách s vysokými sociálnymi výdavkami na služby to bude verejný sektor. Patria sem Európa, Latinská Amerika a Karibik. V ekonomikách, ktoré sa viac spoliehajú na súkromné zdroje podpory, ako napríklad USA, Austrália, juhovýchodná a južná Ázia, to budú rodiny a individuálni pracovníci, ktorí budú niesť zátaž podpory seniorov. 

Aby sa predišlo hospodárskej kríze, správa odporúča zapojiť viac ľudí do zamestnania, vrátane žien a starších ľudí, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, obmedzovanie sociálnych výhod a vyvažovanie verejných a súkromných výdavkov podobné americkému modelu, kde sa presúva bremeno na jednotlivcov a rodinné zdroje. 

 

 

DISKUSIA k článku