Potraty na základe pohlavia sa dejú aj v Kanade. Majú vplyv na chlapcov aj dievčatá v situácií, keď sa rodiny snažia vytvoriť svoj vysnený typ rodiny, no neúmerne viac sa týkajú dievčat. Tieto príbehy sú založené na skutočných udalostiach. Ukazujú reálne rozhodnutia prijaté na základe preferencie pohlavia. Túto prax umožňuje naša kompletná absencia potratového práva. Potrebujeme takéto zákony.
Príbeh č.1: Viac, než sme očakávali
Catherine ukázala Andrewovi tehotenský test. Mala rozžiarenú tvár, ktorá ukazovala iba zlomok jej radosti. Po desiatich spoločných rokoch, nespočetných stretnutiach s lekármi, rôznych liekoch a každomesačnom sklamaní sa Catherine a Andrew nakoniec rozhodli vyskúšať metódu asistovanej reprodukcie IVF. Lekár im vysvetlil tento proces priateľským, ale serióznym spôsobom, keď ich informoval o miere úspešnosti.
"Prenesieme tri embryá do vašej maternice," vysvetľoval. "Týmto spôsobom zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa tam aspoň jedno implantuje." Catherine bola rozhodnutá a prikývla. Chcela dieťa.
Radosť, ktorú Andrew cítil, prekonala iba jeho úľava. Úľava, že sa to podarilo. Catherine bola celá od radosti. Ešte prvý deň sa začala rozprávať so svojim dieťaťom, napriek tomu, že vedela, že dieťa ešte nepočuje. Toto dieťa malo skompletizovať ich rodinu a jej život. Nič nemohlo pokaziť jej radosť.
Neochvejnú radosť však vystriedal šok, keď Catherine ležala na stole a pozerala sa na ultrazvuk. Keď sa pozrela na svoje dieťa, zmocnila sa jej srdca kombinácia emócií, ktorú nedokázala ani opísať. Nebolo to len jej dieťa, ktoré videla, boli to jej deti. Presne tri deti. Každé jedno embryo sa úspešne implantovalo do jej maternice. Pozrela sa na Andrewa, ale on len hľadel na obrazovku.
Keď s nimi lekár začal hovoriť, šok ešte nezmizol. Catherine chcela dieťa, ale trojčatá? Ako by to dokázala zvládnuť?
"Každý z plodov je zdravý," vysvetľoval lekár. "Samozrejme, viac-plodové tehotenstvo vždy prináša riziká, pre vás, aj pre plody." Lekár následne ukázal na Catherine: "Mali by sme prediskutovať vaše možnosti."
"Možnosti?" spýtal sa Andrew.
"Áno. My môžeme, samozrejme, zredukovať tehotenstvo."
"Zredukovať tehotenstvo?" opýtal sa Andrew nechápavo.
"Áno, ukončiť jeden alebo dva z plodov. Môžete sa tiež rozhodnúť, že tak neurobíte. V takom prípade budeme musieť diskutovať o tom, ako monitorovať tehotenstvo. S trojčatami hrozí zvýšené riziko vážnych komplikácií vrátane predčasného pôrodu, čo môže mať pre deti trvalé následky."
Andrew zrazu pochopil, čo z toho vyplýva, a pozrel sa na Catherine. "Redukcia tehotenstva mi dáva zmysel," uviedol. "Na tri deti aj tak nie sme pripravení. Môže mať zmysel ponechať si dve - kto vie, či niekedy znova otehotnieme, ale tri sú príliš veľa. Súhlasíš?"
Catherine neodpovedala okamžite. Šok ju stále zvieral. Pozrela sa na žalúdok - nie že by tam ešte bolo čo vidieť. Ale bude, čoskoro. Trojčatá. Tri bábätká. Vnútri nej. A potom by ich porodila. A potom by sa o ne musela starať po zvyšok svojho života. Strach pomaly nahradzoval šok.
"Ak by sme zredukovali tehotenstvo," hovoril Andrew opakujúc frázu, ktorú sa práve naučil. "Uvidíme, či môžeme mať chlapca a dievča. Dokonalá, malá štvorčlenná rodina."
Dvojčatá zvládnem, pomyslela si Catherine. "Áno, chlapec a dievča by boli perfektní. Aký darček môžeme získať dvomi deťmi namiesto jedného, v čo sme dúfali. To by bolo perfektné."
Andrew a Catherine sa vybrali domov, aby sa z toho vyspali a rozhodli sa napokon zistiť pohlavia detí, ktoré Catherine nosila. Dve dievčatá a jeden chlapec. Rozprávali sa, plakali a potom sa rozhodli - chlapec a dievča budú perfektní. Keď sa vrátili k lekárovi, boli si istí.
"Zredukujme tehotenstvo."
A dievča prišlo o život, pretože bolo dievčaťom.
Príbeh č. 2: Veľa dievčat
Janine práve dokončovala kostým svojej strednej dcéry. Práve toho rána Annaliese oznámila, že chce koledovať prezlečená za chobotnicu. Napriek tomu, že v malom meste prehľadali každý kostým a všetky záložne, nenašli žiadny kostým chobotnice. Sklamanie na tvári Annaliese rástlo, keď prechádzali obchod po obchode a našli princeznovské šaty pre Sarah a Batgirl outfit pre Ellie.
"A čo tak korytnačka?" spýtala sa Janine svojej 6-ročnej dcéry. Annaliese nič nepovedala, ale jej oči zaplnili slzy. Janine nerozmaznávala svoje tri dcéry, no jej srdcové struny boli napnuté. Svoje dcéry veľmi milovala a chcela, aby videli svet plný možností pre ženy.
"Vari by sme mohli byť vynaliezavé," povedala Janine. "Pozrime sa na to, či dokážeme vyrobiť kostým chobotnice." Annaliese bola nadšená a zvyšok dňa strávili hľadaním vzorov a potrebných materiálov. Janine bola hrdá na svoju dcéru. Celý deň pracovala usilovne a starostlivo. Na konci dňa, keď už dcéry ležali v posteli, bola práca takmer hotová.
Keď sa Janine spokojne pozerala na svoj 8-nohý kostým, začula otvárať predné dvere, keď sa z práce vrátil jej manžel Spencer. Spencera mali povýšiť a preto ostával tieto dni v práci dlhšie. Kostým bol odložený stranou, keď jej napadla ďalšia vážnejšia téma. Janine si nebola istá, či vlna nevoľnosti, ktorú pociťovala, bola spôsobená rannou nevoľnosťou alebo strachom z rozhovoru, ktorý plánovala.
Keď vošla do kuchyne, Spencer vyťahoval jedlo z chladničky. Sedela na kuchynskom ostrovčeku, keď sa k nej otočil.
"Dnes som zistila, že je to dievča," povedala Janine. Spencer hneď nereagoval, ale Janine vedela, že musí byť sklamaný. Vedela, že miluje svoje dcéry, ale chcel syna. Chcel niekoho, s kým by sa mohol naháňať, chytať ryby a kto by niesol jeho meno. Spencer by to nikdy nevyslovil, ale Janine to vedela. Vedela, pretože to chcela.
"Takže, rodina štyroch dievčat," povedal napokon.
"Takže," povedala Janine. "Premýšľala som o tom. Aj tak teraz nie je vhodný čas na ďalšie dieťa. Teba majú povýšiť a čaká ťa toľko práce, možno by bolo lepšie počkať. Tri deti sú už dosť - vari by nebolo lepšie, keby sme mali štvrté vtedy, keď sa znovu pokúsime o chlapca?"
Spencer nad tým chvíľu uvažoval. "Nie je neskoro?" spýtal sa.
"Stále s tým môžem zájsť na kliniku," reagovala. "A zatiaľ sme to nepovedali dievčatám, takže nebudú od nich žiadne otázky. Jedine to vedia naši rodičia a im môžeme povedať, že to bol samovoľný potrat."
Spencer prikývol. "OK. A keď bude lepší čas, môžeme to znova skúsiť pre chlapca."
A dievča prišlo o život, pretože bolo dievčaťom.
Samotné príbehy nie vždy otvorene znázorňujú mizogýniu pri výbere pohlavia - všetky príbehy nie sú plné mužov nenávidiacich ženy, ktorí nútia svoje manželky k potratom zakaždým, keď čakajú dievča. Napriek tomu sa v krajine, ktorá tvrdí, že si cení rovnosť pohlaví, našli dôkazy, že kultúrna hodnota mužov v niektorých komunitách znamená, že dievčatá sú hlavným cieľom potratov, najmä ak už rodina má dievčatá. Krajiny ako Čína a India zažívajú tento problém na širokej škále, je to však aj problém Kanady.
Nové technológie asistovanej reprodukcie tiež zvýšili pravdepodobnosť viacerých tehotenstiev a tí, ktorí praktizujú tento druh lekárstva, hľadajú spôsoby, ako vybudovať nadizajnovanú rodinu a redukovať potenciálne riziko. Je smutné, že v tomto prípade je "rizikom", príliš často, nenarodené dieťa.
Ak hovoríme, ako Kanaďania, že rovnosť pohlaví je pre nás dôležitá, musíme to podporiť zákonmi, ktoré uznávajú rovnakú hodnotu pohlaví od počiatočných štádií. Život je určený na žitie, nie na kontrolu. Keď sa sústredíme na dizajnovanie svojich rodín k dokonalosti, budeme cieliť na tých, ktorí nezapadajú do našej škatuľky, či už na základe pohlavia, možného postihnutia alebo čohokoľvek iného.
Ak umožníme tento výber v maternici, potom tento druh myslenia ovplyvní aj naše zaobchádzanie s narodenými ľudskými bytosťami. Potrebujeme zákon, ktorý zakazuje potraty na základe pohlavia a všetkého, čo za tým stojí.