Pápež František prijal 20. septembra na audiencii zakladateľa neokatechumenátu (Neocatechumenal Way/NW), Francisca “Kiko” Argüella, ktorého sprevádzali jeho dvaja zástupcovia María Ascensión Romerová a páter Mario Pezzi. Pri tejto príležitosti venoval Kiko pápežovi podobizeň sv. Františka Xaverského, jezuitu, veľkého misionára Ázie.
Nešlo o náhodný dar; skutočné relikvie sv. Františka Xaverského sú totiž uložené v Macau, na pobreží Číny, kde 29. júla otvorila Vatikánska kongregácia "de Propaganda Fide" najnovší zo seminárov “Redemptoris Mater", určený na formáciu kňazov, patriacich do neokatechumenátu. Už ich je viac ako sto a šíria sa po celom svete. V stredu, 18. septembra, pozdravil pápež koncom generálnej audiencie na Námestí sv. Petra študentov tohto nového semináru pred ich odchodom do Macaa. Podľa zdrojov NW povedal pápež Kikovi: "Som spokojný, pretože robíte najdôležitejšiu vec v Cirkvi - evanjelizujete - a robíte to bez donucovania, iba svedectvom."
Nie všetko však Kikovi a jeho hnutiu, ktoré vytvoril, vychádza. Šťastie oboch dosiahlo svoj zenit počas pontifikátu Jána Pavla II, ktorý bol očarený ich neústupnosťou na poli manželskej morálky, absolútne žiadnou antikoncepciou a ultra-prolife rodinami. Neskôr však Benedikt XVI a potom už aj pápež František mali voči NW výhrady a udeľovali pokarhania. Na konci septembra dokonca vyšla kniha, ktorá obviňuje NW z podporovania súčasných heréz: > Ariel S. Levi di Gualdo, “La setta neocatecumenale. L’eresia si fece Kiko e venne ad abitare in mezzo a noi”, Edizioni L’Isola di Patmos, Rome, 2019
Autorom knihy je kňaz a operátor blogu, ktorý venuje zvýšenú pozornosť dogmatickej ortodoxii. Identifikoval dve veľké chyby, ktoré NW robí - v "heretickom poňatí vysluhovania svätej eucharistie", s omšou, ktorá sa podobá "čiastočne na židovskú paschu a čiastočne na kalvinistickú hostinu" a potom v "zmätku, ktorý spôsobujú odlišné formy kňazstva", také, čo sú spoločné pre všetkých pokrstených a také, ktoré náležia iba vysväteným kňazom. Laickí katechéti, počnúc Kikom si uzurpujú rolu kňazov a ujímajú sa vedenia vo všetkom.
Dogmy a prax neokatechumenátu pritiahli zrejme aj vďaka tomuto k sebe dosť tvrdú kritiku Vatikánskych úradov, najmä Kongregácie pre náuku viery, ktorá ešte za čias jej prefekta Josepha Ratzingera, podrobne preskúmala a požadovala nápravu u pätnástich zväzkov prepisov ústnych katechéz, ktoré prednášali novým členom Kiko a spoluzakladateľka María del Carmen Hernández Barrerová (1930 - 2016), ako aj Kongregácie pre Boží kult, ktorá neokatechumenátne spoločenstvá opakovane vyzýva, aby sa vrátili k vernému zachovávaniu rímskeho obradu pri slávení sv. omše.
Lídri NW na toto vždy reagujú tvrdením, že sú poslušní v slove, no neposlúchajú v skutkoch; čo znamená, že v slávení svojich bizarných omší a vo svojich ťažko zrozumiteľných katechézach pokračujú za zatvorenými dverami, zatiaľ čo na verejnosti sa prezentujú tým, že plnia ulice počas "dní rodiny", zhromažďujú sa na svetové dni mládeže, posielajú rodiny na misie do vzdialených krajín a zvyšujú počet svojich seminárov "Redemptoris Mater". Všetko toto im garantuje určitý úspech, no zároveň vyvoláva ostré reakcie najmä zo strany biskupov, konzervatívnych aj pokrokových, ako bol aj kardinál Carlo Maria Martini (1927-2012), ktorý ich vo svojej milánskej diecéze nikdy nechcel a bol proti tomu, aby sa neokatechumenát šíril v diecéznych farnostiach a získaval ľudí nie do Cirkvi ako takej, ale iba do tejto špecifickej sekty.
Biskupská konferencia v roku 2010 v Japonsku ich vykázala z krajiny a zavrela im všetky semináre. A nesúhlasí s ich návratom ani napriek intervencii kardinála Fernanda Filoniho, horlivého podporovateľa NW, prefekta "Propaganda Fide", ktorý po auguste 2018 oznámil, že by chcel v Tokijskej diecéze znovu otvoriť seminár "Redemptoris Mater", tentoraz však už pod priamou správou jeho Vatikánskej kongregácie. Po tomto druhom neúspechu na Ďalekom východe sa Kiko a Filoni usilujú dnes o kompletné ´znovuzrodenie´ seminára v Macau. Medzitým však utrpeli ďalšiu porážku v Tichom oceáne. Guamský arcibiskup Anthony Apuron, zástanca NW, bol totiž 7. februára obvinený zo sexuálneho zneužívania a následne zbavený svojej funkcie; dôkladné vyšetrovanie viedol v prvej inštancii kardinál Raymond Leo Burke a v druhej inštancii samotný pápež František. Nečudo, že Kiko sa Apurona zastával až do konca, no po jeho odvolaní sa seminár "Redemptoris Mater" zatvoril a NW takmer vymizlo.
S blížiacim sa pontifikátom Bergoglia Kiko odhadoval, že bude mať väčšie pole pôsobnosti než u jeho predchodcu Benedikta XVI; kalkuloval s pápežovou nevšímavosťou voči dogmatickým a liturgickým odchylkám NW. Pápež František je však alergický na automatický predpoklad neokatechumenátu, že zvíťazia pomocou svojho absolútneho odmietania antikoncepcie. Tak alergický, že si cestou späť z Filipín v lietadle neodpustil pichľavú poznámku na ich adresu: "Niektorí sú presvedčení, že byť dobrým katolíkom znamená, že musíme byť ako králiky. Nie. Zodpovedné rodičovstvo." Na synodu o rodine nepozval Bergoglio nikoho z neokatechumenátu, ani ako pozorovateľa.
"Hriech, do ktorého mnoho náboženských skupín dnes upadá", povedal pápež 5. septembra v Mozambiku ma stretnutí s miestnymi jezuitmi, "je presne to, čo robí aj neokatechumenát so svojím tzv. "podrobným skúmaním". Ide v podstate o "verejnú spoveď, ktorá ubíja svedomie otázkami, ktoré by si nedovolil položiť žiaden spovedník", dodáva arcibiskup Katánie Luigi Bommarito, ktorý je veľkým kritikom tejto cesty.
Bergogliovi, ´pápežovi chudobných´, sa navyše nepáčia enormné výdavky, ktoré NW používa na získanie priazne biskupov z celého sveta tým, že stovkám z nich platí ´náborové´ výlety do Izraela, ktoré vrcholia návštevou veľkolepej neokatechumenátnej citadely "Domus Galilaeae", s nádherným výhľadom na Galilejské jazero. Pápež sa k tomu vyjadril 5. mája 2018 na námestí Tor Vergata, keď neokatechumenom, ktorí slávili 50. výročie založenia NW pripomenul: "Ježiš nedal nikomu právo uzatvárať zmluvy, ani podplácať nikoho výletmi. Svojim učeníkom povedal jednoducho "Choďte!"
Pápež František má však predovšetkým averziu voči katolíckym ´hnutiam´ akéhokoľvek druhu. Dnes však hnutia, ktoré koncom 20. storočia vyvolávali nadšenie u Jána Pavla II, upadajú a v niektorých prípadoch sú celkom zničené, a to bez ohľadu na ich obľúbenosť alebo neobľúbenosť u pápežov. Jedným z nich je aj neokatechumenát. Keby sa im podarilo vštepiť svoje "presvedčenie" potomkom ich pro-life párom a potom aj ich detným deťom, ich počet by exponenciálne narástol. Také šťastie však nemajú. Takto to už v rodine totiž nefunguje.