V krátkom komentári pre nemecký katolícky časopis Herder Korrespondenz, emeritný pápež Benedikt XVI. reaguje na Birgitu Aschmann, profesorku histórie, ktorá kritizovala jeho list z apríla 2019 o kríze sexuálneho zneužívania. Benedikt vo svojej reakcii na Aschmann nazýva jej kritiku "typickú pre všeobecný deficit pri pochopení môjho textu".
"Všimol som si, že na štyroch stranách článku pani Aschmann," píše Benedikt, "sa slovo Boh - ktoré bolo mojim centrálnym aspektom otázky - neobjaví ani raz."
Pápež Benedikt XVI. napísal dlhý text pre pápeža Františka a kardinála Pietra Parolina ako určitý príspevok k rímskemu februárovému samitu o sexuálnom zneužívaní. V apríli sa emeritný pápež rozhodol zverejniť text a sprístupniť ho tak väčšiemu publiku.
V tomto texte Benedikt zdôrazňuje vplyv kultúrnej revolúcie 60. rokov, ktorá podkopala sexuálnu morálku a zasiahla mnohých kňazov v ich vlastnom morálnom konaní. Ako napísal pápež: "Medzi slobodami, ktoré sa revolúcia v roku 1968 snažila vybojovať, bola táto úplná sexuálna sloboda, ktorá už neuznávala žiadne normy." Po opise toho, ako sa sexuálne uvoľnenie dostalo aj na katolícke semináre a ako zvýšilo prípady sexuálneho zneužívania v Cirkvi, pápež Benedikt si kladie otázku, ako riešiť súčasnú vážnu krízu a zlo: "Prečo pedofília dosiahla také rozmery? Dôvodom je napokon neprítomnosť Boha."
Pápež Benedikt vo svojom texte opakovane poukazuje na Boha: "Sila zla vychádza z nášho odmietnutia milovať Boha. Ten, kto sa zveruje Božej láske, je vykúpený. To, že nie sme vykúpení, je dôsledkom našej neschopnosti milovať Boha. Naučiť sa milovať Boha je preto cestou ľudského vykúpenia." Benedikt pokračuje a hovorí, že "svet bez Boha môže byť len svetom bez zmyslu," a dodáva: "potom neexistujú normy dobra a zla."
Preto je pre pápeža Benedikta cestou riešenia krízy zneužívania návrat k Bohu a jeho prikázaniam.
V reakcii na tento list z apríla 2019 boli mnohí nemeckí teológovia obzvlášť rozhorčení, že pápež Benedikt kritizoval sexuálnu revolúciu 60. rokoch, ktorú si oni vysoko vážia.
To je aj prípad profesorky Aschmann, ktorá odmieta kritiku revolúcie 1968 a tvrdí, že to bola skôr pápežská encyklika Humanae Vitae. Zakázaním umelej antikoncepcie sa mala Humanae Vitae dopustiť škôd, keď zasiahla do slobody svedomia. Pre ňu sa "pravé katolícke utrpenie" začalo s Humanae Vitae, keďže ľuďom sa nepáčilo, že Cirkev "zasahovala do sexuálneho správania manželov." Aschmann ľutuje "reštriktívny" doktrinálny postoj, ktorý je "vzdialený od ... skutočného života." Preto argumentuje, že Cirkev nebola schopná riešiť "sexuálne potreby" niektorých svojich kňazov tým správnym spôsobom.
Podľa profesorky Aschmann je preto kríza sexuálneho zneužívania vytvorená samotnou Cirkvou kvôli jej obmedzujúcemu učeniu o sexualite. Z jej pohľadu sa mnohé páry "dištancujú" od Cirkvi práve po Humanae Vitae. Podľa jej názoru to bola "neschopnosť hovoriť" o sexualite a frustrácia z tohto faktu, ktoré viedli kňazov k "vyhľadávaniu sexuálnych kontaktov s inými mužmi a ženami, ako aj s deťmi."
Aschmann je členkou Ústrednej komisie nemeckých katolíkov, významnej laickej organizácie, ktorá požaduje ženské kňažky, ženatých kňazov a zmenu v učení Cirkvi o sexualite.
Pápež Benedikt v odpovedi pripomína, že Aschmann ani raz nespomenula Boha, zatiaľ čo on napísal, že "svet bez Boha môže byť len svetom bez zmyslu." Cituje tiež svoje vlastné slová z aprílového listu, podľa ktorých spoločnosť na Západe zabúda na Boha, čím stráca svoju "mieru pre ľudstvo".
"Z môjho pohľadu," píše Benedikt vo svojom záverečnom odseku, "sa vo väčšine reakcií na môj príspevok Boh neobjavuje, a spolu s tým sa práve nehovorí o tom, čo som chcel zdôrazniť ako jadro tejto otázky."
Tento fakt, pokračuje emeritný pápež, "mi ukazuje vážnosť situácie, v ktorej slovo Boh, dokonca i v teológií, často zdanlivo stojí na okraji."