teplomer
scientist2.jpg

Génové inžinierstvo povedie k diskriminácií geneticky neupravených ľudí

120
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Technológia génového inžinierstva CRISPR je stále v ranom štádiu vývoja. Napriek tomu sa už dnes prezentuje ako jeden z najvýznamnejších technologických pokrokov tohto storočia. 

Technika génového inžinierstva CRISPR-Cas9 umožňuje výskumníkov jednoduchým spôsobom meniť DNA sekvencie a modifikovať funkciu génov. Spolieha sa na proteín Cas9, ktorý sa správa ako pár molekulárnych nožníc a je schopný rezať pramene DNA.

CRISPR sa široko využíva v Spojených štátoch a na iných miestach kvôli génovým úpravám plodín pre požadované vlastnosti a vedci dúfajú, že dokážu modifikovať ľudský genóm kvôli rezistencii na rôzne choroby. Čínsky biofyzik minulý rok oznámil, že sa mu podarilo upraviť dva IVF embryá kvôli HIV-rezistencii skôr, než boli implantované do materníc ich matiek. 

Nedávne vydanie časopisu American Journal of Bioethics skúma niektoré negatívne dôsledky zmeny ľudského genómu. V júlovom vydaní diskutuje bioetik Rob Sparrow z Monash University o sociologických a antropologických vplyvoch rozšíreného génového inžinierstva. Sparrow konkrétne skúma, aký vplyv by mal fenomén zastaranosti na svet, v ktorom by rodičia menili genómy svojich detí za účelmi vylepšenia (na rozdiel od terapeutickej úpravy na odstránenie vrodených chorôb).

Sparrow naznačuje, že úspešné generácie detí budú mať lepšie gény ako predchádzajúce generácie, čo povedie k situácii, keď staršie generácie budú považované za tie so zastaranými genómami. Píše: 

"Ľudia, ktorých vylepšenia sa stanú zastaranými, sa budú trápiť myslením na svoje nemoderné a zastarané gény, ktoré budú považovať za horšie než gény ľudí narodených po nich."

Rozšírené génové inžinierstvo by tiež mohlo ľudí doviesť k tomu, že sa budú navzájom vnímať ako produkty:

"Vari najzávažnejšie je, že ak by sa ľudské bytosti stali predmetom zastarávania, vylepšenie by zmenilo naše chápanie toho, čo znamená byť človekom, takže by sme sa začali považovať za - naozaj, v dôležitom zmysle - vyrobené veci, ktoré majú byť vylepšené v budúcich opakovaniach."

Vplyv génového inžinierstva sa môže prejaviť aj na úrovni rodinnej dynamiky. Sparrow naznačuje, že úpravy génov zmenia vzťah medzi rodičmi a ich deťmi. Rodičia budú vnímať deti so zastaranými génmi ako geneticky menejcenné: 

"So zlepšujúcimi sa technológiami vylepšovania budú rodičia vnímať skôr narodené dieťa za menejcenné než dieťa, ktoré sa narodilo následne, s lepšími vylepšeniami." 

Nie všetci bioetici však súhlasia so Sparrowovými opatrnými špekuláciami o sociálnych a antropologických dopadoch génového inžinierstva. V úvodníku k článku Sparrowa bioetik Julian Savulescu z Oxfordu tvrdil, že argument zastarávania je založený na sérii chýb, ktoré sú bežné v takzvanej biokonzervatívnej literatúre (alebo v literatúre vytvorenej tými, ktorí sú skeptickí k zmene základných aspektov našej biologickej povahy). Savulescu tvrdí, že by sme sa mohli tiež pokúsiť vylepšiť ľudí, aby odstránili aspekty ľudskej psychológie, ktoré vedú k fenoménu zastaranosti:

"skôr než zabraňovať ľudom žiť dlhé a lepšie životy, pretože im závidíme, mali by sme sa pokúsiť odstrániť závisť. To by sa dalo dosiahnuť sociálnymi prostriedkami a vzdelávaním, prípadne prostredníctvom morálneho bio-vylepšovania." 

 

 

DISKUSIA k článku