Zhruba 20 demokratických kandidátov pre prezidentské voľby 2020 začína šíriť rôzne politiky, aby sa navzájom odlíšili. Senátor Cory Booker z New Jersey prišiel s jedným z najoriginálnejších nápadov: "Kancelária Bieleho domu pre reprodukčnú slobodu". Tento úrad by mal na starosti koordináciu politík v oblasti potratov a súvisiacich záležitostí naprieč federálnou vládou.
Senátor Booker však mohol v skutočnosti zaspať dobu. "Reprodukčná sloboda" je progresívnou dogmou už tak dlho, že väčšina najprogresívnejších progresívcov je z nej už unavená. Mnohí bioetici sa pýtajú, či si svet môže dovoliť "reprodukčnú slobodu".
Giulia Cavaliere z londýnskej King’s College vo veľmi komplexnom článku v časopise Medicine, Health Care and Philosophy tvrdí, že reprodukčná sloboda je prekonaný koncept, ktorý by mal byť vyčiarknutý, akonáhle bioetici dokážu prísť s jeho nástupcom. V porovnaní s plamennými a útočne ladenými feministkami včerajška, Cavaliere ponúka skutočne veľmi vlažnú podporu: "Reprodukčná sloboda by mala byť bránená ako nedokonalý, ale inštrumentálne nevyhnutný nástroj". Ďalej píše:
Z tohto dôvodu by sa reprodukčná sloboda nemala presadzovať ako to, čo najlepšie chráni záujmy ľudí pri ich kvalite života a autonómii. Skôr by sa mala presadzovať ako to, čo najlepšie (a dočasne) chráni potenciálne zraniteľné skupiny pred škodlivými zásahmi.
Čo vysvetľuje jej vlažnú podporu ťažko vybojovaného pojmu "reprodukčná sloboda"?
Stručne povedané, eugenika. Neobmedzená reprodukčná sloboda znemožňuje eugeniku. Cavaliere uprednostňuje pojem "populačné inžinierstvo" pred "eugenikou", ale predmetom jej analýzy je problematizácia reprodukčnej slobody a schválenie kontroly populácie a eugeniky.
Pri populačnom inžinierstve rozlišujeme dve vetvy: kontrola populácie pre ochranu životného prostredia a eugenika pri formovaní "štruktúry" alebo zloženia populácie. Obe sú nevyhnutné a reprodukčná sloboda je prekážkou pre obidve z nich.
Je pravdou, že "populačné inžinierstvo" má zlú povesť - masívne porušovanie ľudských práv. Môžeme sa však poučiť z chýb minulosti.
Predošlé programy populačného inžinierstva boli navrhnuté tak, aby bremeno systematicky pripadalo na určité skupiny, ako sú etnické menšiny, zdravotne postihnuté osoby, chudobní ľudia a prisťahovalci, zatiaľ čo výhody týchto programov si užívali najmä tí "vhodní", bohatí a vzdelaní, z ktorých väčšina boli bieli. Epistemické a politické problémy boli jadrom tohto nespravodlivého rozdelenia záťaží a výhod, čo by sa malo brať do úvahy pri každom súčasnom pokuse diskutovať o normatívnych účinkoch rozhodnutí o reprodukcii pri zohľadňovaní záujmov iných ľudí než stvoriteľov.
Cesta do budúcnosti nie je jasná. Je však jasné, že "reprodukčná sloboda" taká, ako ju poznáme, nie je nevyhnutne súčasťou tejto budúcnosti. Cavaliere cituje slová iného bioetika Dana Brocka:
Účinok mnohých individuálnych rozhodnutí, každé z nich racionálne a odôvodnené ako individuálna voľba, môže byť pre skupinu alebo spoločnosť kolektívne nežiaduci (alebo žiaduci).