V stredu, 7. augusta, pápež František kritizoval tých, čo si viac vážia peniaze, než sviatosti, či pomoc druhým nájsť pravé bohatstvo – vzťah s Ježišom Kristom.
„Koľkokrát sa nad tým zamýšľam, keď vidím, ako v niektorých farnostiach považujú peniaze za dôležitejšie, než sviatosti! Prosím! Úbohá Cirkev! Evanjelium nás učí, aby sme nevkladali dôveru vo finančné prostriedky, ale v „pravé bohatstvo“, ktorým je vzťah s Ježišom Kristom. Sme naozaj – ako by povedal sv. Pavol – chudobní, avšak schopní obohatiť mnohých; ako ľudia, čo nemajú nič, ale ´vlastnia´ všetko.
A my, každý z nás, čo vlastníme? Čo je naším bohatstvom, naším pokladom? Čím môžeme druhých obohatiť? Naše „všetko“ je evanjelium, ktoré jasne dokazuje silu a moc Ježišovho mena; Ježiša, ktorý koná zázraky. Cirkev vníma ťažkosti ľudí, nezatvára pred nimi oči, vytvára zmysluplné vzťahy, mosty priateľstva a solidarity, namiesto rozdelenia a bariér.“
Po mesačnej prestávke v rámci generálnych audiencií zhrnul pápež František svoju katechézu zo Skutkov apoštolov, týkajúcu sa prvého zázračného uzdravenia, ktoré urobili apoštoli. V tejto epizóde vystupuje Peter a Ján do chrámu modliť sa. Pri bráne, ktorá sa nazýva ´Krásna´, stretnú chromého muža, ktorého tam vždy niekto donesie, ako žobre o almužnu. Pápež vysvetlil, že v tej dobe sa nemohli ľudia s fyzickým postihnutím zúčastňovať na obete v chráme, pretože sa verilo, že svojím postihnutím trpia kvôli hriechu svojmu, alebo svojich rodičov. Peter teda spolu s Jánom vchádzajú do chrámu a uvidia tohto muža; Peter mu povie: „Pozri na nás“. Chromý muž sa pozrel na apoštolov. Peter mu hovorí: „Zlato ani striebro nemám, no dám ti to, čo mám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Potom mu Peter podal ruku a zdvihol ho, Muž, chromý od narodenia, odrazu „vyskočil, postavil sa a chodil“, vošiel s nimi do chrámu, „chodil, vyskakoval a velebil Boha“. V tomto spočíva „umenie sprevádzania“ a toto urobili aj dvaja učeníci s týmto chromým mužom – uvideli ho, povedali mu aby na nich pozrel, podali mu ruku, pomohli mu vstať a uzdravili ho.
A práve toto robí Ježiš aj pre každého z nás, keď prežívame krušné chvíle, keď páchame hriech, keď sme smutní. Hovoríme Ježišovi ´Pozri sa na mňa. Som tu´ a chytíme Ježiša za ruku a necháme ho, aby nás zdvihol.
Cieľom by mala byť Cirkev, ktorá vie, ako podať ruku a sprevádzať pri vyzdvihovaní, nie pri zatracovaní. Ježiš vždy, vždy vystiera svoju ruku, podáva ti ju, snaží sa ľudí pozdvihnúť, uzdravuje ich, robí šťastnými, aby sa napokon stretli s Bohom.“