Musím sa priznať, že by som nikdy nečakal, že americký pro-life film, premietaný v hŕstke kanadských kín, spôsobí taký rozruch po celej krajine, no mýlil som sa. Liberálni politici, ako aj potratoví aktivisti sú zjavne presvedčení, že príbeh bývalej riaditeľky Planned Parenthood, Abby Johnsonovej, ktorá sa stala pro-life po tom, čo uvidela detailný priebeh celého potratu na ultrazvuku, je neuveriteľne nebezpečný. Ministri liberálneho kabinetu o ňom otvorene klamú v televízii a pripájajú sa tak ku klamstvám a hystérii, ktorú v Kanade vyvolali potratoví aktivisti. O filme Unplanned som neplánoval nič písať, no teraz by som sa s vami rád podelil o pár myšlienok a názorov.
V prvom rade je dôležité poznamenať, že potratoví aktivisti klamú o dynamike debát o potrate keď tvrdia, že tí, čo sú na ich strane, sú vystavení násiliu; je to totiž naopak, sú to práve pro-liferi, ktorí sú v Kanade takmer výlučne vystavení násiliu od potratových aktivistov. Len nedávno boli dvaja zástancovia potratov zadržaní za napadnutie pro-life aktivistov v Kanade: Gabby Skwarková za útok na moju priateľku Katie Somersovú za podporu pro-life na Ryerson University a Jordan Hunt za kopanie do Marie-Claire Bissonnetteovej a za surové vysotenie internistiek Kanadského centra pre bioetickú reformu na ulicu medzi autá. Podotýkam, že podobné udalosti vôbec nie sú zriedkavé. Potratoví aktivisti na pro-liferov pravidelne vyrevujú, sáču ich a pľujú na nich, kradnú im veci, sprejujú tabule s nápismi a obrázkami a používajú aj nože. Istú ženu museli pred niekoľkými rokmi po útoku nožom počas ´Živej reťaze´ aj hospitalizovať. Ako som už detailne vysvetlil, spočíva prostá realita debaty o potrate v Kanade v tom, že pokojamilovných pro-liferov pravidelne verbálne a fyzicky surovo napádajú zástancovia potratov. Dá sa to dokázať početnými video nahrávkami, reportážami v správach, ako aj očitými svedkami. Ak by potratoví aktivisti čelili čo i len zlomku toho, čomu dennodenne čelia pro-liferi v tejto krajine, vyžadovali by individuálnu ´bubble zone´ pre každého protestujúceho zo svojich radov, ktorý by vyšiel na verejnosť. (bubble zone - priestor pred potratárskymi zariadeniami, do ktorého nesmie podľa zákona vkročiť žiadny protestujúci pro-lifer; pozn. prekl.)
Keď Joyce Arthurová z kanadskej Koalície za právo na potrat tvrdila, že ak sa v Kanade bude premietať film Unplanned, zachváti krajinu násilie, tak mala paradoxne pravdu. Rozhorčene poslala kopu stupídnych a odporných komentárov zo sociálnych médií, ktoré dostala od ľudí (akoby idioti zo sociálnych médií dokazovali jej tézy alebo čokoľvek iné), no realita je taká, že políciu museli privolať iba vtedy, keď dvaja majitelia kín dostali vyhrážky smrťou od potratových aktivistov ohľadne tohto filmu a obaja sa "obávali o svoje rodiny". Ďalších majiteľov kín tiež "obťažovali a zastrašovali". Ukázalo sa teda, že Joyce Arthurová mala pravdu, keď predpovedala potenciálne násilie. Ako zvyčajne sa však pomýlila v tom, kto ho bude páchať a na kom. Joyce nikdy nezastavilo, ba ani len nespomalilo, keď jej niekto povedal pravdu; jednoducho ignoruje fakt, že potratoví aktivisti sa otvorene vyhrážajú smrťou a že sa stále pokúšajú prerušovať online vysielanie. Všetkým médiám, ktoré sú ochotné počúvať, povedala, že sa bojí o všetkých, čo pracujú v potratovom priemysle, aby im niekto neublížil. Práve toto však paradoxne dokazuje, že o príbehu Abby Johnsonovej nemá ani poňatie - celý jej príbeh je totiž o pracovníkoch v potratovom priemysle. Oni sú hlavnými postavami. Film sa zameriava na ich skúsenosti. Tento príbeh ich skôr poľudšťuje, než odľudšťuje, čo je oveľa viac, než sa dá povedať o ohavnej rétorike Arthurovej a o tom, ako sa o nenarodených bábätkách a o pro-life aktivistoch vyjadrujú jej stúpenci.
Kanadskí potratoví aktivisti a liberálni politici reagujú na tento film, ktorý predstavuje alternatívny pohľad na vec, ako upír na zrkadlo. Tvrdia, že sú zhrození z toho, aké reakcie by tento film mohol spustiť v pokojamilovných pro-liferoch, no v tejto súvislosti opäť vedome klamú kanadskú verejnosť. Pravda je totiž taká, že sú zdesení z toho, že ľudia uvidia aj tento alternatívny pohľad na vec a že aj Joyce Arthurová si kdesi hlboko vo svojom vnútri uvedomuje, že hrôzostrašné je práve to, čo obhajuje a čoho sa zastáva ona. Určite už aj ona musela vidieť ultrazvukové zábery, či sonogram a rozpoznať na ňom črty človeka. Aj v nej sa museli chtiac-nechtiac ozvať pochybnosti, keď uvidela drobné rúčky, nôžky a tváričku bábätka. A keby boli kanadskí potratoví aktivisti čo i len trochu úprimní a poctiví, trávili by celý čas, čo sa u nich bude premietať tento film tým, že budú prosiť svojich stúpencov aby sa krotili a aby sa vyhýbali protizákonnému a násilníckemu správaniu sa voči pro-liferom.
Jonathon Van Maren