teplomer

“To nie je kultúrna vojna ale súčasť demokracie”.

111
Kultúra smrti

Bývalá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa otvorene postavila za legislatívne ukotvenie zvýšenia právnej ochrany LGBTI osôb. V blogu, ktorý publikoval Denník N, napísala, že priznať práva sexuálnym menšinám nie je kultúrnou vojnou.

Napísala, že základné práva a slobody patria každému človeku preto, že je človek. Do týchto práv však zahrňuje nezriadené správanie ľudí, ktoré ich však naopak, “odľudčuje” a dáva na roveň zvierat. “Nie sú darom od vlády a politici nerozhodujú o tom, na akú časť z nich, kto a kedy má právo. Základné práva a slobody získame narodením, sú neodňateľné a nepremlčateľné. Demokratický a právny štát to akceptuje, a práve takto zakotvuje aj naša ústava a zákony,” podotkla Dubovcová s tým, že odmieta, aby politici určovali, komu aké práva patria.

V komentári uviedla, že LGBTI osoby si na Slovensku nemôžu legálne uplatniť právo na rodinný život. “Náš demokratický a právny štát im na uplatnenie tohto základného práva doteraz nevytvoril žiadnu právnu formu. Neexistencia zákonnej úpravy na uplatnenie základného práva je porušovaním povinnosti štátu byť legislatívne aktívny v oblasti ochrany základných práv, teda je porušením pozitívneho záväzku štátu voči svojim občanom.”

“Svojou legislatívnou nečinnosťou v oblasti základných práv a slobôd štát spôsobuje, že časť ľudí si nemôže dôstojne uplatniť všetky základné práva. V právnom štáte nie je dovolené svojvoľné konanie štátu a jeho orgánov, ale ani jeho nekonanie v tých prípadoch, v ktorých je štát prostredníctvom svojich orgánov povinný konať,” dodáva.

Ďalej uvádza: “Ustanoviť pre LGBTI v zákone podmienky na štátom uznané uzavretie ich rodinného spolužitia a formu obradu pred orgánom štátu, ktorým ho štát akceptuje, a ustanoviť aj podmienky skončenia takéhoto spolužitia, dať legálny právny rámec rozmanitým typom rodiny je právna povinnosť štátu, ktorý má všetkým občanom bez rozdielu a bez akejkoľvek selekcie zabezpečovať ochranu ich základných práv a slobôd.

Prijatie takejto zákonnej normy je podľa Jany Dubovcovej materiálnym naplnením ústavnej záruky, že štát zabezpečuje dodržiavanie a ochranu základných práv a slobôd každému, a je to aj naplnenie ústavnej povinnosti zákonodarcov, ktorí pri preberaní funkcie verejne sľúbili, že sa pri jej vykonávaní budú riadiť ústavou a zákonmi našej republiky.

Odmieta aj negatívny názor tzv. konzervatívcov k tejto kontroverznej problematike. “Na rozdiel od individuálneho uplatňovania týchto práv, ktoré sa, samozrejme, riadi osobným názorom, by v demokratickom a právnom štáte vytvorenie a prijatie všeobecného právneho rámca, ktorý umožní uplatniť základné práva aj ľuďom tvoriacim rozmanité typy rodín, nemali závisieť od osobného názoru, presvedčenia, liberálneho či konzervatívneho zmýšľania politika, ktorý má oprávnenie navrhovať, prijímať zákony. To nie je kultúrna vojna, to je súčasť demokracie,” zavádza Dubovcová, keď tvrdí, že objektíve zlo vyplývajúce z nezriadeného homosexuálneho života pre jedinca ako aj pre spoločnosť je len “osobným názorom”.

Dubovcová je bývalou sudkyňou a od roku 2010 bola poslankyňou NRSR. Mandát predchodkyne súčasnej verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej (nom. Most Híd) vypršal v marci 2017. Osobne sa zúčastňovala aj najväčšieho podujatia LGBTI komunity – Dúhový pride v Bratislave. Takisto vystúpila na protivládnych protestoch Za slušné Slovensko. V roku 2009 dostala ocenenie Biela vrana, ktoré udeľujú mimovládky Aliancia Fair-play a VIA IURIS. V roku 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender.

DISKUSIA k článku