teplomer
53843.jpg

PS, SPOLU a KDH sa dohodli na dohode o spolupráci a neútočení

78
Neutral

Predstavitelia mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko (PS), Spolu-OD a KDH uzatvorili dohodu o predvolebnej spolupráci. Informovali o tom v stredu na tlačovej konferencii, kde ju aj podpísali.

Dohoda obsahuje dva konkrétne záväzky, priblížil líder Spolu-OD Miroslav Beblavý. Strany sa dohodli na vzájomnom neútočení v predvolebnej kampani. Rovnako, že ak by niektorá mala taký pocit, okamžite si to medzi sebou vysvetlia. V dohode si zakotvili aj mechanizmus zmierovacieho konania.

Chcú tiež hľadať prienik v programových prioritách budúcej vlády. “Aby sme sa dohodli, čo vo vláde urobiť a hľadať cestu aj v citlivých otázkach, aby nás nerozdelili,” povedal Beblavý s tým, že na niektoré veci majú rôzne názory, keďže predstavujú liberálov, konzervatívcov aj stred.

Predseda KDH Alojz Hlina avizoval, že strany sa budú neskôr snažiť aj o dohodu o povolebnej spolupráci. Ako skonštatoval, dnes urobili minimum, aby mohla vzniknúť alternatíva k súčasnej vládnej koalícii. “Ak dosiahneme dostatočný pokrok v programovej zhode, zmluvné strany sa verejne zaviažu, že budú prednostne rokovať medzi sebou aj o dohode o povolebnej spolupráci,”píše sa v dokumente. Predstavitelia strán by sa mali opätovne stretnúť ešte do začiatku augusta.

Líder PS Michal Truban súhlasí, že bude treba veľa práce, aby sa dospelo ku kompromisom. Podľa jeho slov je každá opozičná strana vítaná na diskusiu. “V tejto dohode s Mostom-Híd nepočítame,” doplnil. Beblavý dodal, že k dohode sa môže pridať každá opozičná strana, ktorá bude s jej obsahom súhlasiť, a teda, že bude slušne komunikovať. Líder Spolu tiež dodal, že najväčšie obsahové prieniky majú so vznikajúcou stranou Andreja Kisku Za ľudí. “Ak sa s ním dohodneme, je možné, že aj on pristúpi k tejto dohode,” dodal.

Ako povedal Truban, pre lídrov všetkých troch strán sú dôležité hodnoty a tému kultúrno-etických otázok nechcú prenechávať extrémistom. “Práve preto, že sú pre nás tieto témy dôležité, chceme o nich rozprávať veľmi slušne a chceme hľadať nejaké prieniky. Snažiť sa tieto rozdiely spájať, priblížiť sa k sebe. … Práve demokratickí lídri, demokratické strany majú byť lídri v týchto kultúrno-etických otázkach. Nesmieme tieto témy prenechávať extrémistom,” vyhlásil.

Hlina sa v reakcii na otázky vyjadril aj k petícii Antona Chromíka, ktorá žiada, aby sa KDH jasne vyjadrilo k problematike registrovaných partnerstiev. “Niekedy nechápem. Neviem tie pohnútky, aké sú. Možno, keď pán Chromík prehlási, že nemieni kandidovať v parlamentných voľbách za Harabina, alebo neviem za koho. Mne chýba k tomu tá poctivosť. Ja som sa k tomu vyjadril v jednom blogu, nechcem tu zaťažovať, táto debata je o inom,” uviedol.

“Nikdy nechutí viacej, ako do vlastného si udrieť. Nechápem tomu sado-masochizmu, tomu ničiteľskému syndrómu tu v dome. Ja mám iný princíp, že keď niečo chcem sa spýtam, a keď by človek nepochopil, až potom môže chodiť vykrikovať. Bolo to celé zlé, budeme to riešiť, nejako to doriešime. Budeme to ešte riešiť. A verím, že to doriešime tak, aby bolo dobre,” dodal nejasne Hlina.

Lídri chcú riešiť najmä programové riešenia a z kultúrno-etických otázok nechcú podľa Hlinu robiť kľúčový parameter. Je to vec, ktorú treba podľa Hlinu riešiť, nechce však, aby sa strany zahltili zbytočným zápasom.

 

DISKUSIA k článku