teplomer

 

PSX_20190424_161922-998x691.jpg

Kalifornskí poslanci obviňujú veriacich z vysokého počtu samovrážd LGBT ľudí

231
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Neexistuje dôveryhodný seriózny výskum, ktorý by hovoril, že ľudia páchajú samovraždy, pretože určité náboženstvo odmieta prijať homosexualitu. Neexistuje. 

Zákonodarcovia v Kalifornii objavili ale ďalší spôsob, ako objasniť, že hlavné náboženstvá, ktoré sa pridržiavajú sexuálneho učenia svojich posvätných textov, nemajú mať v Zlatom štáte svoje miesto. Prečo? Pretože tieto vierovyznania, ktorých sa šťastne pridržiavajú miliardy dobrých ľudí na svete, si neosvojili homosexualitu. Patria sem aj tri najväčšie náboženstvá: kresťanstvo, islam a judaizmus. 

V uznesení, ktoré nedávno schválilo štátne zhromaždenie, "zákonodarný zbor vyzýva všetkých Kalifornčanov, aby prijali individuálne a sociálne výhody rodiny a spoločenskej akceptácie" LGBT ľudí. Uznesenie apeluje najmä na vierou-motivovaných jednotlivcov a organizácie. 

Zákonodarcovia obvinili týchto ľudí veľmi nechutným spôsobom. Kalifornskí poslanci plánujú rozširovať myšlienku, s mocou a morálnou autoritou štátu, že takéto náboženské presvedčenia v skutočnosti zabíjajú ľudí vrátane detí. Text tohto návrhu zákona trúfalo uvádza: 

"KEĎŽE stigma spojená s tým, keď je niekto LGBT, ktorú často vytvárajú skupiny v spoločnosti, vrátané terapeutov a náboženských skupín, spôsobila neúmerne vysokú mieru samovrážd, pokusov o samovrážd, depresiu, odmietanie a izoláciu medzi LGBT a spochybňovanie jednotlivcov..." 

Všimnite si absolútnosť ich záverov, najmä dvoch slov: vytvoriť a spôsobiť. Stigma vytvorená náboženskými skupinami spôsobuje vysokú mieru samovrážd. 

Privádzajú veriaci ostatných ľudí k samovraždám? 

Nechajme to vstrebať. Kresťania, moslimovia a židia, vaše presvedčenia privádzajú homosexuálov k samovražde. Ak je to naozaj pravda, patríme medzi tých najhorších z najhorších. Títo zákonodarcovia veria, že je to pravda a pokúšajú sa s tým niečo urobiť. Kalifornia sa snaží trvať na tom, aby cirkvi, synagógy a mešity, ich vodcovia, kongreganti, základné školy, univerzity a rodiny plne a nekriticky podporovali homosexuálne, bisexuálne a transsexuálne identity vo všetkých smeroch.

Preto každé učenie, kázanie, spisy či praktiky, ktoré sú verné jasným sexuálnym pokynom týchto vierovyznaní, budú mimo rámec oficiálnych kalifornských hodnôt. Nebudú tolerované. Toto obvinenie spôsobuje, že táto legislatíva sa stáva serióznou a dôležitou kvôli závažnosti obvinenia. Buď platí, že jedna strana je priamo zodpovedná za smrť, alebo druhá za to, že sa dopustila strašného obvinenia. 

Aby bolo jasné, oni navrhujú uznesenie, ktoré by nešlo na ostrú hranu zákona. V konečnom dôsledku by ale malo tú skutočnú a ničivú tupú silu štátom-sankciovaného hanobenia náboženských presvedčení. Nemohli by vás kriminalizovať, ale dokázali by zničiť vašu povesť a váš život. Už dnes nájdeme priveľa živých príkladov. Samozrejme, toto uznesenie bude prípravou pre vymáhateľný zákon. 

Na tomto mieste chcem demonštrovať, prostredníctvom niektorých objektívnych a nepopierateľných faktov, spolu s jednoduchými úvahami, prečo tomuto starému obvineniu chýbajú základy. Prípad pozostáva z troch základných bodov:

  • Pre obvinenie jednoducho neexistuje žiadna spoľahlivá podpora vo výskume. Žiadna. 
  • Samotní gayovia a lesbičky informujú, že častejšie navštevujú farnosti, ktoré hlásajú tradičnejšiu sexuálnu etiku než tzv. "vítajúce a potvrdzujúce" farnosti. 
  • "Najpriateľskejšie" gay miesta vo svete majú stále neuveriteľné a neprimerane vysoké miery samovrážd medzi svojimi homosexuálmi a lesbičkami.

1. Žiadne skutočné dôkazy

Neexistuje dôveryhodný seriózny výskum, ktorý by hovoril, že ľudia páchajú samovraždy, pretože určité náboženstvo odmieta prijať homosexualitu. Neexistuje. Je zväčša vytvorený ako ideologický predpoklad a politická zbraň. No keď sa pokúsite iba spochybniť samotné tvrdenie, začnú vás považovať za bezcitný kameň. Pamätajte, že každá veda, ktorá nedovoľuje spochybňovanie, sa stáva fundamentalistickým dogmatizmom.

Existuje veľmi málo literatúry o neblahom dopade rodinného odmietnutia (ktoré my v organizácií Focus on the Family dôrazne neodporúčame), ale žiadna z nich netvrdí, že by spôsobovalo samovraždy. Určite neexistuje žiadna náboženská príčina. To je objektívna skutočnosť. Jednoducho povedané, komukoľvek, kto tvrdí, že rodinná reakcia a náboženské učenie spôsobuje samovraždu, chýba nejaký vedecký dôkaz. 

2. LGBT ľudia si volia tradičné farnosti 

Pozrime sa teraz na údaje, ktoré vyvolávajú vážne otázky ohľadne tvrdenia o tom, že "náboženstvo zabíja". Výskum, ktorý realizovali dvaja pro-homosexuál vedci z University of California, na ich počudovanie zistil, že homosexuálni jedinci, ktorí chodia do kostola, navštevujú 2 a pol krát častejšie kongregácie, ktoré presadzujú tradičnejší a biblický pohľad na sexualitu než tzv. vítajúce a potvrdzujúce farnosti. 

Zvážme teraz dôsledky tohto zaujímavého zistenia. Na moment predpokladajme, že obvinenie "náboženstvo zabíja" je správne. Buď sú potom tieto osoby príliš hlúpe na to, aby si uvedomili, že si sami vážne ubližujú, keď navštevujú tieto farnosti, alebo považujú tieto kongregácie za pôvabné a nápomocné. Prečo by sa inak rozhodli zobúdzať tak skoro v nedeľu ráno a robili si starosti spôsobené svojou prítomnosťou? 

V abstrakte tejto štúdie sa píše: "Vedení teóriou menšinového stresu, autori predpokladali, že vystavenie negatívnym náboženským prostrediam by viedlo k vyššie internalizovanej homofóbii, depresívnym symptómom a menšej psychickej pohode."  Boli úprimní, keď pripustili že "neexistuje žiadny ústredný vplyv nevítajúceho náboženstva na mentálne zdravie. Ide o neočakávané zistenie, o ktorom sa diskutuje v článku." Žiadny ústredný vplyv na samotné mentálne zdravie, oveľa menej samovrážd. 

3. Spoločnosti vítajúce gayov majú taktiež vysoké počty samovrážd

Vedúci gay aktivisti a ich verní spojenci v médiách a akademickej sfére fungujú na jednoduchom a zdanlivo rozumnom predpoklade: neprijatie homosexuality vedie k vyšším úrovniam samovrážd. Aby sa tieto tragické štatistiky znížili, je podľa nich potrebné nahradiť neakceptovanie úplným potvrdením a všetko bude v poriadku. To by nielenže dramaticky znížilo počet samovrážd, ale aj neúmerne vyššiu úroveň duševných chorôb u tejto časti populácie, pričom táto úroveň je dobre a dôsledne zdokumentovaná. (Pozri napr. tu, tu a tu - tri významné príklady.) 

Táto téza sa dá ľahko preveriť: je potrebné určiť tie miesta, ktoré sú najviac otvorené gayom. Potom treba zistiť, či sú na týchto miestach nižšie počty samovrážd gayov a lesbičiek než v ostatných krajinách. 

Medzi tieto miesta patrí Holandsko a Škandinávia. V Amsterdame dostalo homosexuálne hnutie všetky dôležité zákony, politiky alebo kultúrne prispôsobenie, o ktoré žiadali, pričom sa neobjavil takmer žiadny odpor a často to bolo sprevádzané veľkými oslavami. V televízii ste mohli každoročne vidieť prehliadky gay pride a Amsterdam minie viac než milión eur ročne, aby sa propagoval ako "Hlavné mesto homosexuálov vo svete." Krajina veterných mlynov a tulipánov je homosexuálna Valhalla. 

Miera samovrážd gayov a lesbičiek by mala byť v Holandsku extrémne nízka, ak vôbec existuje, všakže?! To však nie je to, čo sa darí zisťovať vedcov, vládnym úradníkom a lekárom. Miera samovrážd a samovražedných myšlienok (suicidalita) medzi mladými a dospelými homosexuálmi je v Holandsku tragicky vysoká. Vedci dokonca pomenovali tento jav. Nazývajú to "Holandský paradox". 

"Napriek povesti Holandska ako svetového lídra v oblasti práv homosexuálov majú homosexuálni Holanďania omnoho vyššiu mieru porúch nálady, úzkostných porúch a pokusov o samovraždu ako heterosexuálni holandskí muži. Epidemiológovia uvádzajú podobné rozdiely aj na iných miestach v západnej Európe a taktiež v Severnej Amerike." 

Pozrime sa iba na pár príkladov dôkazov. Holandská štúdia z roku 2006 uverejnená v časopise Archives of Sexual Behavior uviedla, že napriek životu "v krajine s relatívne tolerantným podnebím k homosexualite" rozmýšľali homosexuálne-identifikovaní ľudia nad samovraždou oveľa častejšie než to bolo u bežnej holandskej populácie. 

Nedávna švédska štúdia z roku 2016 zistila, že miera homosexuálnych mužov trpiacich celoživotnými samovražednými myšlienkami je o 140 percent vyššia. Aj v prípade žien je to o 110 percent viac než u všeobecnej populácie. Bisexuáli sú na tom ešte horšie, ženy o 250 percent a muži o 160 percent. 

Vo Francúzsku, ktoré je štvrté na zozname krajín priateľských ku gayom, majú homosexuáli v priemere o 80% väčšiu pravdepodobnosť samovražedných myšlienok ako ich heterosexuálni rovesníci. Všetky krajiny, ktoré zhromažďujú takéto údaje, vykazujú podobné zistenia bez ohľadu na zmeny v postojoch a politikách týkajúcich sa LGBT-identifikujúcich sa osôb. 

Majú homosexuálne sobášne listy vplyv na čísla? 

Štúdia z roku 2016 uverejnená v European Journal of Epidemiology špecifickejšie skúmala, ako legalizácia homosexuálnych manželstiev ovplyvnila suicidalitu. Mala by ju znížiť, nie?! Naproti tomu Švédi v homosexuálnych manželstvách, ktorí sa radujú z očakávaného väčšieho spoločenského prijatia a bezpečnosti, páchali takmer trikrát častejšie samovraždy než ich heterosexuálni kolegovia. Autori upozorňujú, že tieto čísla sú pravdepodobne podhodnotené. Podobná štúdia zistila, že dánski muži v homosexuálnych zväzkoch mali dramatický osemnásobný nárast samovrážd v porovnaní s heterosexuálnymi rovesníkmi. 

Z toho vyplýva tento fakt: neexistuje žiadny výskum, ktorý by demonštroval výrazne zníženú mieru samovražedných úmrtí alebo pokusov medzi homosexuálmi, lesbičkami, bisexuálmi alebo transsexuálmi v dôsledku rastúcej všeobecnej akceptácie týchto skupín v krajine. Každý úprimný človek, ktorý pozná túto literatúru, to uzná. 

Tu je teda záver, ktorý treba priznať: aby téza "prijatie homosexuality znamená redukciu samovrážd" mohla platiť, spoločnosť by musela pokračovať ešte ďalej, ako len potvrdzovať, prijímať a oslavovať homosexualitu. Samozrejme, že z racionálneho hľadiska je to nemožné. Čo by ešte museli krajiny urobiť? 

Rozumní ľudia, dokonca aj tí, ktorí sa angažujú v hnutí za práva homosexuálov, musia vyzvať na ostré ukončenie absolútne hanebného a falošného obvinenia, že niektoré mainstreamové náboženské tradície sú zodpovedné za smrť gayov a lesbičiek. Biblický pás neprechádza skrz Amsterdam, Štokholm či Kodaň. 

Musíme pripustiť, že niečo iné poháňa tragicky vysoké miery samovrážd našich homosexuálnych susedov, a nejde o tradicionálne presvedčenia. Skutočný súcit si vyžaduje, aby sme zistili, o akú príčinu sa jedná; tieto životy sú príliš cenné na to, aby sme problém bezdôvodne spolitizovali. 

Glenn T. Stanton je redaktorom v časopise Federalist, ktorý píše a hovorí o rodine, genderi a umení. Je zároveň riaditeľom štúdií o zakladaní rodiny v organizácií Focus on the Family a je autorom novej knihy "Mýtus o umierajúcej Cirkvi" (Worthy, 2019). Píše blogy na stránke glenntstanton.com.

 

 

DISKUSIA k článku