Vlastnými slovami:
"Zmienka o rozmnožení chleba napodiv neznamená rozmnoženie samotné. Naopak, slová, ktoré tu vynikajú, sú: ´lámať´, ´dávať´ a ´rozdávať´ (Lk 9, 16). V skutočnosti teda dôraz nie je na rozmnožovaní, ale na podelení sa. To je dôležité. Ježiš nerobí kúzlo; nevymení päť chlebov za päťtisíc a neohlási: "Rozdajte ich!" Nie. Ježiš sa najprv pomodlí, potom požehná päť chlebov a začne ich lámať, dôverujúc Otcovi. A z tých piatich chlebov nikdy neubudne. To nie je kúzlo; je to akt dôvery v Boha a jeho prozreteľnosť."
František
Rím, 23. júna 2019
Na druhej strane:
"V tomto bode už mám, ctihodní bratia, dostatok materiálu, aby sme videli súvislosť, ktorú modernisti ustanovili medzi vierou a vedou, vrátane histórie, taktiež pod názvom veda. V prvom rade si treba všimnúť, že predmet jedného sa odlišuje od predmetu druhého. Samotná viera sa totiž zaoberá niečím, o čom veda tvrdí, že je pre ňu nepoznateľným. Preto má každá pridelené svoje pole: veda sa celá zaoberá realitou úkazov, javov, do ktorých viera vôbec nevstupuje; viera sa, naopak, zaoberá Božou realitou, ktorá je zase celkom neznáma vede. Záver je teda ten, že medzi vierou a vedou nemôže nikdy dôjsť k rozporu, pretože keď sa bude každá zdržiavať na svojom území, nikdy nevznikne protirečenie, spor. Ak by aj boli námietky, že vo viditeľnom svete existujú veci, ktoré prislúchajú k viere, ako napríklad človečenstvo Krista, modernisti by to popreli. Pretože hoci sa také veci vyskytujú v kategórii javov, úkazov, aj keď súvisia s vierou a sú už podľa popísaného spôsobu vierou premenené; sú odstránené zo zmyslového sveta a ´preložené´ do materiálneho pre účely duchovné. Z tohto dôvodu ak by sme sa ďalej pýtali, či Kristus robil naozajstné zázraky a hovoril reálne proroctvá; či skutočne vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, odpoveď agnostickej vedy by bola záporná a odpoveď viery kladná, potvrdzujúca - a predsa by medzi nimi v tejto súvislosti nebol žiadny konflikt. Išlo by totiž o popretie, ktoré by predniesol filozof ako filozof, hovoriaci k filozofom a uvažujúci o Kristovi iba v Jeho historickej realite; a išlo by o potvrdenie a uistenie veriaceho, ktorý hovorí k veriacim a o Kristovom živote uvažuje ako o živote vo viere a podľa viery."
Sv. Pius X
Pascendi (encyklika o modernizme), 8. septembra 1907