teplomer
NINTCHDBPICT000486252199.jpg

Podľa lekárov som mala ukončiť tehotenstvo, neposlúchla som - dnes sa našej dcére darí

313
Milko Kostovič
Kultúra života

KEĎ vám lekár povie, že by ste mali zvážiť potrat vášho nenarodeného dieťaťa, je to zničujúci úder pre každú budúcu matku. 

Ale pre Amy Palmer bolo rozhodnutie neposlúchnuť túto radu tým najlepším v živote. 

Keď 33-ročná Amy nečakane otehotnela, ona a jej manžel Billy, tiež 33-ročný, absolvovali bežnú 12-týždňovú NHS kontrolu, ktorá nevyvolala žiadne obavy. 

Dvojica z južného Londýna sa rozhodla použiť 90 libier, aby získali súkromný ultrazvuk kvôli kvalitnejším snímkam. 

Vtedy zistili, že očakávajú malé dievčatko.

Amy, matka dvoch synov - Billyho juniora a Tobyho, povedala: "Po dvoch synoch sme si mysleli, že by bolo také krásne mať dcéru.

"Začali sme sa rozprávať o menách - Daisy, Rose, Amerlia." 

Po 20 týždňoch tehotenstva sa Amy vrátila na ďalšiu rutinnú kontrolu NHS (Národná zdravotná služba, pozn. prekladateľa).

Ale tento krát jej rádiogram povedal, že sa môže objaviť problém s vnútornými orgánmi jej dieťaťa.

Rodičia boli informovaní, že Amy musí absolvovať podrobnejšie vyšetrovanie a pár bol odkázaný na naliehavé stretnutie v nemocnici St. George. 

Amy uviedla: "20 minút sme sledovali, ako konzultant ticho skenuje sem a tam, pričom vyhotovoval detailné obrázky a merania nášho dieťaťa." 

"Tam bola, naťahuje sa. Tam bola, zíva." 

Ale hneď ako lekár odložil svoj snímač, nálada v miestnosti sa zmenila.

Podľa Amy lekár dvojici povedal: "Obávam sa, že vaše dieťa má vrodenú bránicovú prietrž - známu ako CDH."

"Znamená to, že jej bránica sa vytvorila nedokonale a je tam veľká diera. Jej črevá vyčnievajú do hrudnej dutiny, vedľa srdca a pľúc."

V dôsledku tohto stavu zomiera až 60% bábätiek. 

Lekár pokračoval: "Myslím, že potrebujeme diskutovať o vašich možnostiach. Možno by ste mali zvážiť ukončenie tehotenstva."

dieta

V tomto momente Amy hovorí, že jej "stuhla" krv. 

"O takejto veci som nikdy nechcela ani premýšľať a vedela som, že ani Billy."

"Takže bez toho, aby som o tom diskutovala s mojou polovičkou, som povedala: "V žiadnom prípade. Práve sme sledovali naše dieťa na obrazovke. Videli sme jej tvár. Už dnes je to malá osoba.

"Pokračujeme s týmto tehotenstvom - hoci by mala čo i len minimálnu šancu na prežitie, musíme ju jej poskytnúť."

Keď sa vrátili domov, nechceli príliš myslieť na to, čo by sa mohlo stať. 

"Išla som na internet a našla som podpornú skupinu CDH UK. Ich webová stránka rozdelila príbehy členov na tie, ktorých deti prežili a na tie, ktorých neprežili," uviedla Amy. 

"Dala som si záležať, aby som si prečítala len príbehy tých rodičov, ktorých deti prežili - nechcela som do mojej hlavy vpustiť strach alebo negativitu." 

Ako sa jej bruško zväčšovalo, jej syn Billy junior sa čoraz viac tešil z vyhliadky na stretnutie so svojou mladšou sestrou. 

Pár sa rozhodol, že ho musia pripraviť na najhoršie, ak by k tomu došlo. 

"Spolu sme si sadli a povedali mu: "Dieťatko je na tom zle. Zatiaľ neviem, čo sa stane, ale možno zomrie," povedala Amy. 

"Bol veľmi rozrušený, ale zdalo sa, že to akceptuje. Tobymu sme nič nepovedali - v tom čase bol ešte sám bábätko." 

V 35. týždni snímky odhalili, že Amyino dieťa prestalo rásť a museli ju rýchlo previesť do nemocnice pre vyvolanie pôrodu. 

Maisie sa narodila 16. decembra 2013 a vážila 2324 gramov.

Amy povedala: "Pôrod prebehol v poriadku, ale lekári varovali, že keď príde na svet, tak ju nechcú počuť plakať, zo strachu z poškodenia pľúc." 

"Potom, keď vyšla z môjho tela, otvorila ústa a trochu zavrešťala." 

V panike lekári rýchlo malé dieťa odviedli a pár mohol Maisie navštíviť až o niekoľko hodín, keď sa už nachádzala na špeciálnej jednotke starostlivosti o bábätká. 

"Ach nie!", povedala som Billymu zdesene, keď ju lekári rýchlo odviedli, než sme ju dokonca mali možnosť vidieť. "Nemala plakať! Dúfam, že bude v poriadku."

O niekoľko hodín neskôr rodičia navštívili novorodenca na oddelení špeciálnej starostlivosti.

"Ležala vo vnútri plastového vrecka v inkubátore, s dýchacími a kŕmiacimi trubicami, zapojenými do pípacích prístrojov a alarmov," uviedla Amy. 

Urobili sme skok do neznáma, uzamkli svoje mysle pred hroznými vecami, ktoré by sa mohli stať, a umožnili sme rásť novému životu. 

Amy Palmer

"Vyzerala, že sa trasie chladom, ale sestričky nám povedali, že plastový vak ju udržuje v teple a jej chvenie bolo len vedľajším účinkom ventilátora, ktorý jej pomáhal dýchať."

Po niekoľkých vyšetreniach lekári zistili, že jej pečeň a črevo sa presunuli do hrudnej dutiny - kvôli čomu sa jej druhé pľúca nemohli správne vyvíjať. 

Narodila sa tiež s pľúcnou hypertenziou.

Avšak po 12 dňoch bola Maisie dostatočne silná na to, aby podstúpila päťhodinovú operáciu na opravu bránice.

Potom bola pod sedatívami, zatiaľ čo jej telo odpočívalo a uzdravovalo sa.

Amy si spomína: "Každý deň sme ju navštevovali, sedeli sme hodiny pri jej inkubátore, len sme sa s ňou rozprávali, ale aby som bola úprimná, boli sme tam preto, aby sme sa cítili lepšie - ona o nás nevedela.

"Ale keď mala tri týždne, otvorila prvýkrát svoje oči a pozrela sa na nás - bolo to úžasné. 

"Teraz máme konečne šancu sa s našim dievčatkom pomaznať. Keď ju držím, prechádza mnou vlna materskej lásky. Som s Maisie veľmi prepojená, ešte keď bola v lone, ale boli chvíle, keď som sa bála, že tento deň nikdy nepríde."

Ich dcéra potrebovala 24 dní intenzívnej starostlivosti, potom ďalších 31 dní veľmi závislého opatrovníctva a potom 30 dní v nemocnici.

Keď mala 10 týždňov, jej krvný tlak bol normálny, nosná sonda bola odobratá a už si mohla vziať fľašku. 

Vo veku 12 týždňov sa konečne vrátila domov.

Od tej doby sa Maisie darí.

Čoskoro dosiahla všetky svoje míľniky a je schopná normálne jesť. Hoci preto, že bola vždy malá na svoj vek, vo veku jedného roka sa lekári rozhodli, že bude potrebovať doplňujúcu vyživujúcu hadicu, aby sa jej hmotnosť zvýšila. 

Maisie matke povedala, že chce byť zdravotnou sestrou, keď vyrastie, aby mohla pomáhať iným chorým deťom.

dieta2

Do školy začala chodiť vlani v septembri, kde učitelia museli byť špeciálne vyškolení na to, aby jej počas obedňajšej prestávky podávali vysokokalorické mlieko prostredníctvom hadičky. 

Jej pľúca fungujú stále slabšie než je to u bežnej populácie a každú zimu zvykne veľmi prechladnúť a trápi ju kašeľ, čím trpí a niekedy jej zmodrávajú ústa. 

Amy, ktorá si vzala Billyho v roku 2014, hovorí: "Maisie v škole zatiaľ vo všetko vyniká. Má naozaj dobrú koncentráciu a pamäť. Je to nádherné dievčatko.

"Vždy sa ale veľmi rozruším, keď si spomeniem na okamih, keď mi navrhli, aby moje tehotenstvo mohlo byť - a asi aj malo byť - ukončené."

"Samozrejme, Maisie by tu dnes nebola bez fantastickej starostlivosti, ktorú dostala od NHS. Akonáhle sme sa rozhodli pokračovať v našom tehotenstve, zamestnanci na mnohých oddeleniach nám poskytli plnú podporu a my sa im nikdy za to dostatočne neodvďačíme.

"Ale aj tak, v ten deň, keď sme dostali výsledky snímok, vždy išlo vnútorný pocit, naliehajúci na mňa a Billyho, aby sme dali Maisie šancu.

"Urobili sme skok do neznáma, uzamkli svoje mysle pred hroznými vecami, ktoré by sa mohli stať, a umožnili sme rásť novému životu. 

"Keď dnes vidím naše krásne dievčatko, som za to veľmi vďačná."

dieta3

 

 

DISKUSIA k článku