Škripek vidí za rastom popularity euroskeptických strán umelo vyvolávaný strach z migrácie

127
Neutral

Hlavným dôvodom nárastu popularity euroskeptických politických strán v Európskej únii (EÚ) je umelo vyvolávaný strach z migrácie. Pre agentúru SITA to uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) Branislav Škripek, ktorý do EP kandidoval za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OľaNO).

„Na Slovensku bol umelo vyvolávaný strach z toho, že hordy černochov, migrantov a zlých ľudí prídu na naše územie. To bola holá lož. Žiadne hordy tu neboli a nemáme tu ani pár desiatok utečencov. Veď predsa na akýkoľvek azyl a prisťahovalectvo existujú prísne pravidlá,“ zdôrazňuje Škripek.

Na druhej strane je však podľa neho dôležité poznamenať, že už ani veľké formácie, ako francúzske Národné zhromaždenie Marine Le Pen vôbec nehovoria o rozbíjaní únie, ale poukazujú na fakt, že je lepšie úniu reformovať. „To je normálny eurorealizmus, ktorého zástancom som aj ja,“ prízvukuje europoslanec. Umelo vyvolávaný strach a exitovanie je pritom podľa neho účinnou kartou na ľudí, ktorí občiansky málo premýšľajú a nechajú sa takýmito stranami strhnúť. „Tie strany totiž hovoria o tom, aká je EÚ zlá, tak sa pýtam, načo tam potom kandidujú? Budú tam nulovým hlasom a nebudú znamenať vôbec nič, pretože budú vytlačení na okraj. Ak si predstavujú, že sa združia do jednej veľkej frakcie nacionalistických strán, tak úprimne, som veľmi zvedavý, čo ich bude spájať, pretože každá chce hrať na svoju bránku. Je to preto podľa mňa jedna politická nerozumnosť, nedotiahnutá myšlienka a lacná karta,“ vysvetľuje Škripek.

Trend nárastu popularity euroskeptických strán naprieč celou EÚ potvrdzuje aj poslanec EP za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Ivan Štefanec. „Myslím si, že jedným z hlavných dôvodov tohto trendu je stav dezinformácií, ktoré takéto politické strany šíria,“ objasňuje europoslanec. Považuje preto za dôležité proti dezinformáciám bojovať, a to na európskej ako aj na národnej úrovni. „Mnoho ľudí, hlavne mladých, totiž podlieha týmto dezinformačným trendom a preto je nutné urobiť oveľa viac pre vzdelávanie od základných škôl, cez stredné školy až po vysoké školy, aby sme ľudí vychovávali ku kritickému mysleniu a aby nepodliehali všetkým lžiam, ktorými sú kŕmení z mnohých informačných prostriedkov, najmä neoverených portálov,“ zdôrazňuje Štefanec.

V odpovedi na otázku, či euroskeptické politické strany majú šancu zaznamenať nejaký výrazný úspech v blížiacich sa voľbách, Štefanec poukazuje na fakt, že prieskumy v celej EÚ síce naznačujú, že tieto politické strany porastú, ale tie prieskumy takisto hovoria, že drvivá väčšina strán bude proeurópskych. „Očakávam preto, že aj keď bude v Európskom parlamente po voľbách viac euroskeptických poslancov, tak stále bude drvivá väčšina tých, ktorí hľadajú cestu k sebe a sú schopní spolupracovať a posunúť EÚ ďalej,“ dodáva europoslanec.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, pričom na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí. Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až po brexite. V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.

 

DISKUSIA k článku