teplomer
QAmSitG1R_rB0XHyRzewQw.320~Mari-n-Kuffa.png

Autor knihy Klérofašisti: Kňaz Kuffa je nebezpečný

615
Kultúra smrti

Miloslav Szabó z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied napísal knihu Klérofašisti o radikalizovaných slovenských kňazoch. Tí dnešní podľa neho hľadajú nepriateľa inde ako v Židoch – v gender ideológii, liberáloch a Istanbulskom dohovore.

Napísali ste knihu o klérofašistoch. Má na Slovensku cirkev blízko k fašistom?

Nedá sa to takto zovšeobecniť. Napísal som historickú knihu o období Slovenského štátu, počas ktorého boli úplne iné podmienky a pomery. Niektorí predstavitelia cirkvi môžu mať blízko k fašizmu, ale nezovšeobecnil by som to na celú cirkev.

Má blízkosť cirkvi a fašizmu na Slovensku historické korene?

Má to historické korene, pretože veľa kňazov počas Slovenského štátu a aj predtým pôsobilo v politike. Vtedy bola epocha fašizmu v celej Európe, takže tí, čo sa radikalizovali, mali k tomu blízko. Ale nie celá cirkev, len niektorí jednotliví predstavitelia kléru.

Boli to iba jednotlivci alebo napríklad nejaké krídlo?

Vtedy bola iba jedna strana - Hlinkova slovenská ľudová strana. Každý, kto sa politicky angažoval, pôsobil v rámci nej. Boli to jednotlivci, niektorí sa pohybovali medzi umiernenými, niektorí sa radikalizovali viac. V knihe ukazujem, ako sa to mohlo vyvinúť.

Má blízkosť cirkvi a fašizmu na Slovensku historické korene?

Má to historické korene, pretože veľa kňazov počas Slovenského štátu a aj predtým pôsobilo v politike. Vtedy bola epocha fašizmu v celej Európe, takže tí, čo sa radikalizovali, mali k tomu blízko. Ale nie celá cirkev, len niektorí jednotliví predstavitelia kléru.

Boli to iba jednotlivci alebo napríklad nejaké krídlo?

Vtedy bola iba jedna strana - Hlinkova slovenská ľudová strana. Každý, kto sa politicky angažoval, pôsobil v rámci nej. Boli to jednotlivci, niektorí sa pohybovali medzi umiernenými, niektorí sa radikalizovali viac. V knihe ukazujem, ako sa to mohlo vyvinúť.

 

Existuje nejaké prepojenie medzi politickým katolicizmom, konzervativizmom a antisemitizmom?

Áno, medzi politickým katolicizmom a antisemitizmom určite, pretože kresťanstvo malo už dávno zvláštny postoj k Židom. Nazýva sa to skôr antijudaizmus - vyčítalo sa im neuznávanie Krista.

Toto sa nieslo celé storočia a v modernej dobe sa k tomu pridružili iné výčitky, napríklad antisemitské, teda že Židia zhŕňajú peniaze, majú moc, sú liberáli, chcú rozložiť tradičnú spoločnosť, kde má cirkev veľké poslanie, teda v školstve kultúre a tiež vzťahy medzi pohlaviami. Toto všetko vnímali ako zhubný vplyv Židov na tradičné usporiadanie spoločnosti.

Čo myslíte vzťahmi medzi pohlaviami?

Ide o tradičnú rodinu. V tradičnej rodine má muž určitú rolu, teda pracuje a žena sa stará o domácnosť a deti. Toto sa v modernej dobe začína meniť, a to bol problém. Tí, ktorých môžeme označiť ako antisemitov, za tým hľadali zhubný vplyv ideológií ako liberalizmus, a to sa spájalo so židovstvom.

Veľmi to pripomína naratív, ktorý mnohí používajú aj dnes. Vidíte tam tú paralelu?

Áno, zmenila sa v tom zmysle, že antisemitizmus už dnes nemôže byť otvorený. Po tom, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny, je to tabu. Málokto sa k tomu otvorene hlási, ale vzorec toho, ako liberalizmus môže za zmeny tradičnej rodiny, je stále tu.

Takže to je ten istý naratív, aký používali klérofašisti v 30. a v 40. rokoch, o ktorých píšete v knihe?

Áno, ale vtedy boli iné podmienky a iná doba. Cez vojnu Nemci okupovali celú Európu. Antisemitizmus bol vtedy oficiálnou politikou, takže sa Židia otvorene obviňovali zo všetkého zlého.

Dnes je situácia iná, pretože antisemitizmus je tabu tak, ako fašizmus. Nikto sa otovrene neprizná, že je fašista. Vtedy sa k tomu nemali problém prihlásiť. Označovali sa ako národní nacionalisti.

Okrem toho, že sa k tomu neprihlásia, sú tam podobnosti s tým, čo niektorí hlásajú dnes?

Áno, ale dnes sú to iné obrazy nepriateľov. Dnes je to gender ideológia alebo Istanbulský dohovor. Predtým to boli židovskí komunisti, sociálni demokrati, liberáli a podobne.

Aj dnes sú to často liberáli, to sme videli aj v prezidentskej kampani. Mnohí sa stavali do opozície voči liberalizmu ako nejakej ideológii bez toho, aby definovali, čo tým myslia. A často hovorili práve o tradičnej rodine.

Áno. Antisemitizmus je dnes tabu u veľkej časti spoločnosti, takže sa nachádzajú iné konšpiračné súvislosti medzi liberalizmom a gender ideológiou. Ale základný vzorec, že liberalizmus je zlý a ničí nám naše tradície a rodiny, sa nezmenil.

Takže ľudia, ktorí sú dnes v ĽSNS, sú podľa vás jednoznačnými pokračovateľmi klérofašistov, o ktorých ste písali v knihe?

Hlásia sa k tomu a aj ku kresťanskej symbolike. Je ťažké povedať, či je to úprimné. Nevieme, či to niektorí cynicky nezneužívajú. Niektorí sa možno naozaj považujú za pravicových katolíkov. Ale to, že sa hlásia k tradíciám prvého Slovenského štátu a k jeho symbolom, je očividné.

Nie je to len ĽSNS, ale k politickému, kresťanskému konzervativizmu sa hlásia viacerí, a to na škále od Štefana Harabina až po KDH. Kde vidíte hranicu, kde je ešte toto prihásením sa ku klérofašizmu z 30. a zo 40. rokov a kde už ide o modernú, európsku, kresťanskú demokraciu?

Ak hovoria, že dnešný politický systém je akceptovateľný a síce zastávajú konzervatívne hodnoty, ale rešpektujú aj iné, teda liberálov a ľavicu.

Vtedy sa to dá akceptovať. Keď sa niekto nechce vyjadriť, či má liberalizmus opodstatnenie, tak to začína byť problém.

Pred prezidentskými voľbami sa arcibiskup Orosch vo svojej kázni jednoznačne vymedzil aj proti liberalizmu, dokonca aj proti Františkovi Mikloškovi. Kam by ste ho zaradili na tejto škále?

Nemôžem robiť kádrový profil, ale bolo to nešťastné vyjadrenie. Povedal to Mikloško a aj iní. Politicky by som ho za každú cenu nezaraďoval, ale napriek tomu je to signál, že liberalizmus je stále považovaný za akéhosi nepriateľa alebo nebezpečného protivníka.

Prečo je to tak?

Cirkev alebo niektorí jej predstavitelia sa boja, že by mohol ich vplyv na spoločnosť slabnúť a že základné princípy, ktoré považujú za nosné, napríklad tradičná rodina, sa môžu oslabiť. Ale procesy sú naštartované dávno, takže je zvláštne, že sa to znovu derie do popredia.

Vidíte nejakých prokračovateľov klérofašistickej tradície v dnešnej dobe?

Vidím to u tých, ktorí sa nechcú vyjadriť, či sú ochotní tolerovať iné názory a politické postoje. Hlásia sa iba k tomuto zvláštnemu kresťanstvu a odkazujú na to. To sú svojím spôsobom pokračovatelia. Ale podľa mňa skôr hľadajú ospravedlnenie pre ich dnešné politické snaženie.

Kto je to?

Ide hlavne o stranu ĽSNS. Tieto tendencie sú tam badateľné. Keď sa spája odkaz na tradíciu Slovenského štátu s tým, že niekto nie je ochotný akceptovať náš súčasný politický systém, to je nebezpečná zmes.

Povedali by ste to aj o Štefanovi Harabinovi?

Neviem, či ide o politickú kalkuláciu alebo dlhodobejšiu stratégiu. Ale napríklad v jeho rétorike počas predvolebnej kampane boli tieto tendencie badateľné.

Vidíte niekoho takého v cirkvi?

Boli tam tiež nešťastné vyjadrenia, keď išlo o politiku, o iniciatívy, na ktorých cirkvi záleží, ale nemyslím si, že by to bolo na tej istej úrovni a že by sme mali hádzať do jedného vreca Kotlebu, Harabina a cirkev ako inštitúciu.

Preto sa nepýtam na cirkev ako inštitúciu, ale na jednotlivcov. Vidíte niekoho v slovenskej súčasnej cirkvi, kto je pokračovateľom klérofašistickej tradície?

Po parlamenntých voľbách 2016 sa viacerí kňazi prihlásili ku Kotlebovi. Na to už museli reagovať aj ich predstavení. Sú takisto ľudia, ktorí sa pohybujú niekde medzi politikou a cirkvou a ktorí to nejako sprostredkujú.

V mojej knihe sa zaoberám kňazom Mariánom Kuffom, ktorý sa niekedy pohybuje na tenkom ľade a nevieme, či nakoniec nevstúpi do politiky.

Čo je na kňazovi Kuffovi problematické?

Agresívne vymedzovanie sa voči liberalizmu tónom a slovami, ktoré pripomínajú militantnú rétoriku.

Zaznieva z toho obdobie, o ktorom som písal knihu. Netvrdím, že je to priamy pokračovateľ klérofašistov, ale pohybuje sa na tenkom ľade a často sú jeho vyjadrenia v kázňach veľmi problematické. Sú príliš militantné, politizujúce, protiliberálne, nedávajú priestor na komunikáciu a na normálnu výmenu názorov. Sú príliš kategorické a radikálne.

Ktoré konkrétne vyjadrenia Kuffu sú problém?

V mojej knihe ide aj o martýrov, mučeníkov. Nielen v katolíckej cirkvi, ale aj v protestantských cirkvách je už od prvých kresťanov zaužívané, že niekto položí život za vieru.

Marián Kuffa v jednej kázni tvrdí, že ho zabijú, ale neviete kto.  Predtým hovorí o liberalizme, Bruseli, Istanbulskom dohovore. Ukazuje si na hruď, že tam ho strelia. Keď sa toto deje v kostole aj kvôli tomu, že je proti Istanbulskému dohovoru a v tejto súvislosti hovorí, že mu niekto ohrozuje život, tak sa stavia do pozície martýra, tak je to veľmi nebezpečný signál.

Ale asi to nie je klérofašizmus. Je niečo také, čo Kuffa hovorí a pripomína to fašistov z 30. a zo 40. rokov?

Nemôžeme to zúžiť na klérofašizmus. Sú to jednotlivé tendencie, podľa ktorých to môžeme označiť ako antiliberalizmus. Kult martýra nie je náboženský ale viac-menej politický.

Keď niekto argumentuje proti liberalizmu a stavia sa do pozície martýra, ktorý sa obetuje, aby bojoval proti liberalizmu, tak sa to už ku klérofašizmu blíži. Samozrejme, nie je to to isté, ale je to nebezpečné.

Je to jediný problém?

Nie je. Diskusia sa na Slovensku vedie o tom, či to, čo vidíme, je fašizmus. Ale je to zle nastavená diskusia. Taký fašizmus, aký bol pred vojnou a počas nej, už v Európe nebude. Žijeme v inej dobe. Ale keď sa niekto hlási k tomu, čo bolo vtedy a chce na tom vybudovať politickú kariéru a získať politický kapitál, ide o neofašizmus.

Je podľa vás kňaz Kuffa neofašista?

To by som nepovedal, ale hrá nebezpečnú hru s motívmi a s rétorikou, ktorá to pripomína. Táto hra je vzhľadom na jeho publicitu dosť nebezpečná, lebo ľudia si na to zvyknú a začnú považovať za  normálne, keď niekto takto militantne vystupuje. Vidím nebezpečenstvo v tom, že sa to môže potom do toho neofašizmu presunúť.

Takže akoby tých ľudí k tomu povzbudzoval?

Svojím spôsobom áno. Nechcem mu nič podsúvať, neviem, či sú to zámery a do akej miery je to uvedomené, ale táto rétorika je nebezpečná a nezáleží na tom, či to niekto tak chce alebo nie. Môže to mať zlý dôsledok a o to ide.

Ešte niekoho iného, okrem kňaza Kuffu, považujete z tohto hľadiska za nebezpečného?

Bolo viacero kňazov, ktorí boli po parlamentných voľbách v roku 2016 aj napomínaní od svojich predstavených v cirkvi, a to sa môže kedykoľvek zopakovať. Keď bude tento vývin pokračovať a keď sa budú množiť symptómy fašizmu, môžu sa objaviť nové takéto postavy.

Mal som rozhovor s historikom, ktorý mi povedal, že Jozef Tiso bol dedinský antisemita. Na dedinách bol antisemitizmus rozšírený - hľadali a obviňovali nepriateľa, ktorý môže za dedinskú chudobu a problémy jednoduchých ľudí. Je to v katolíckom prostredí na slovenských dedinách prítomné aj teraz? Nemyslím tým antisemitizmus, ale to, že hľadajú nepriateľa, obviňujú niekoho a potom sa môže stať, že sa to voči tomuto nepriateľovi obráti, a ten na to škaredo doplatí.

Je to tak. Konzervativizmus to v sebe nesie. Rozpracovaná ideológia je niečo iné ako každodenný život v nejakej komunite, ktorá je odrezaná od veľkých intelektuálnych vplyvov a udržuje sa svojou tradíciou plus médiami, ktoré tam zasahujú. Prežívajú tam tieto postoje a je tam aj latentný antisemitizmus.

Keby tam dnes niekto išiel a dopodrobna sa s nimi o tom začal rozprávať, tak to znovu vypláva napovrch. Spomenú si minimálne na to, čo im rozprávali starí rodičia. Drieme to tam a za istých okolností sa to môže začať prebúdzať.

Ale kto je teraz ten nepriateľ? Sú to stále Židia alebo je to už staré a majú nejakého nového?

Prelína sa to. Ani vtedy to neboli iba Židia. Boli to aj socialisti a liberáli. Ide však o konšpiračné myslenie, ktoré poskladá nejaký kabinet postáv a -izmov, ktoré sú za všetko zodpovedné.

Akoby to všetko bolo nazvájom dohovorené, akoby sa liberáli dohodli so Židmi, migrantmi a s predstaviteľmi tzv. gender ideológie a vytvorili veľké sprisahanie, aby nám zničili svet, rodiny a podobne.

Prečo podľa vás potrebujú riešiť nejaké sprisahania? S akým problémom sa človek v reálnom živote stretáva, keď potrebuje riešiť Židov alebo migrantov, ktorí tam nie sú alebo liberálov, ktorí sú ďaleko?

Nevylučuje sa to. Ľudia majú problémy v sociálno-ekonomickom zmysle, s nezamestnanosťou a podobne.

Tá prakticky nie je, momentálne máme skoro najnižšiu nezamestnanosť, akú sme kedy mali.

Momentálne je to tak, ale pred pár rokmi to tak nebolo. Už vtedy sa začínali formovať tieto konšpiračné veci. Dnes je tu strach zo straty toho, čo máme. Na konci mojej knihy som si položil otázku, či nie sme niekde v bode, keď máme čo stratiť a z tohto sa začínajú takéto strachy odvíjať.

 

DISKUSIA k článku