06_arcibiskup.jpg

Slovensko sa stalo prvou krajinou EÚ, ktorá vykročila proti Istanbulskému dohovoru

756
Kultúra života

Odstúpenie Slovenska od ratifikácie Istanbulského dohovoru je veľkým politickým rozhodnutím, ktoré zo Slovenska robí prvú krajinu, ktorá sa postavila proti gender totalite. Uvádza sa to v stanovisku Slovenského dohovoru za rodinu. Za Cirkev sa vláde oficiálne poďakoval aj predseda biskupskej konferencie, Mons. Stanislav Zvolenský.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský víta rozhodnutie Národnej rady SR, ktorá požiadala vládu, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Kabinet má tiež oznámiť Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.

Stanovisko Mons. Stanislava Zvolenského prinášame v plnom znení:

“Rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky odmietnuť ratifikáciu tzv. Istanbulského dohovoru pokladám za správne a vítam ho.

Ideologické zaťaženie tohto dokumentu v sebe ukrýva viacero vážnych rizík, na ktoré upozornili aj najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku.

Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa o rozhodnutie odmietnuť ratifikáciu zaslúžili.

Násilie páchané na ženách v akejkoľvek podobe je neprípustné a odsúdeniahodné. Nikdy ho nemožno tolerovať, a musíme vyvinúť všetko úsilie na jeho zastavenie.

Avšak téma ochrany žien je tak vážna, že pokusy podsúvať gender ideológiu v jej rámci sú neprijateľné. Som rád, že naša krajina sa k ratifikácii dohovoru nepridá.

Mám nádej, že slovenské zákonodarstvo pri legitímnom úsilí chrániť ženy pred násilím nepodľahne medzinárodným tlakom a neopustí nemennú pravdu o identite muža a ženy”, uzatvára Mons. Stanislav Zvolenský-predseda Konferencie biskupov Slovenska

Ľudia sa za odmietnutie Istanbulského dohovoru modlili viac ako tri roky

Erik Zbiňovský, koordinátor SDZR prehlásil: „Ďakujem Bohu, všetkým tým ľuďom, ktorí sa s nádejou modlili a nerezignovali v snahe zastaviť prienik gender totality na Slovensko. Ďakujem 80 000 ľuďom, ktorí podpísali petíciu, tisícom ľudí, ktorí sa na viac ako 50 miestach na Slovensku každý piatok modlili ruženec a pochodovali na tento úmysel a všetkým poslancom, ktorí mali odvahu dnes za odmietnutie Istanbulského dohovoru zahlasovať. Treba byť ostražitý, pretože tlak na Slovensko sa týmto bude zvyšovať a nie poľavovať. Istanbulský dohovor dopomohol ľudí na Slovensku zmobilizovať a vidieť, aká je sila modlitby ruženca, pôstu a adorácie. Ďakujeme aj za podporu otcom biskupom a celej KBS.“

SDZR viac ako tri kalendárne roky organizoval po slovenských farnostiach modlitbové stretnutia, ktorých hlavnou tvárou sa stal kňaz Marián Kuffa. Na konci rokovania, na ktorom bol celý čas prítomný, vyhlásil: „Toto nie je súboj politický, ale duchovný. Zlo cez politiku nám chce vnútiť plán, ktorý je proti Bohu. Pán Boh použil politikov, aby toto zvrátil. Útoky na Slovensko budú len narastať, musíme byť bdelí a ostražití. Nechceme poľaviť. Genderizmus treba vytlačiť preč z celej EÚ, nemá tu miesto. Toto je kresťanský kontinent a Slovensko je dnes príkladom pre iných. Ďakujem poslancom SMER, SNS, ĽSNS, SME RODINA a ostatným poslancom z iných strán. Rovnako však chcem poďakovať bratovi Štefanovi, ktorý ako predseda KDŽP urobil obrovský kus práce v rokovaniach, aby táto koalícia v prospech zrušenia Istanbulského dohovoru mohla vzniknúť. Pán Boh zaplať všetkým. Panna Mária nás zobrala pod svoj ochranný plášť a dokázala, že ešte nikdy nebol v núdzi niekto, kto sa k nej utieka. Vďaka Bohu sa dnes všetci statoční poslanci vzopreli extrémnemu liberalizmu. Pevne verím, že v tom budeme pokračovať v nasledujúcich voľbách a hlasovaniach.“

Predseda KDŽP Štefan Kuffa odmietnutie Istanbulského dohovoru považuje za dôkaz správnosti politiky strany: “Slovensko za 30 rokov urobilo priveľa kompromisov v kultúrno-etických otázkach a to len preto, že politici uprednostnili kariéru pred presadením hodnôt. KDŽP vznikla preto, aby záväzky občanom v týchto oblastiach sa naozaj aj napĺňali a nevymenili sa vždy za iné priority. Je to prístup k politike, akú Slovensko potrebuje.”