Rozmýšľajme! Prečo zrazu Zuzana Čaputová urobila neštandardný krok – dala sa vyškrtnúť zo zoznamu advokátov?! Prečo tak radikálne riešenie pre právnika po prvom šume o praxi a podnikaní? Lebo narazila kosa na kameň alebo etiku? Aj reklamný produkt „neznámy kandidát bez minulosti – nemôže mať kauzu“ predsa len dobehla minulosť. Nad donedávna „advokátkou“ Čaputovou visí mrak pochybností, či a ako splnila zákonom predpísanú koncipientskú prax. Píše Rafael Rafaj.
Čaputovej hovorca žehlil pokrivený obraz dôveryhodnosti tvrdením, že na vyškrtnutie mala iné dôvody ako pochybnosti o svojej praxi a podnikaní. Vraj sa advokácii aj tak nevenuje… a ani by nemala čas, lebo politika… Aká, keď 19.3. sa vzdala aj politickej funkcie podpredsedníčky v Progresívnom Slovensku? Navyše po 17 rokoch upustila aj svoj domovský prístav – mimovládku Via iuris? Nahovoril niekto Zuzane, že už je v paláci?
Partička z Via iuris
Je tu aj druhá strana mince. Rovnako vážna. Skutočný problém nie je len súbeh podnikania koncipientky v čase, keď mala zbierať skúsenosti v advokátskych kanceláriách, ale aj U KOHO túto povinnú prax „odrobila“, resp. čo mali spoločné a ako blízko. Samozrejme, že zákon niečo podobné nerieši. Ale veď my nehovoríme o zákone a o hocikom, ale mainstreamom velebenej kandidátke… Celkom mala prejsť kanceláriami troch advokátov. Zvláštne je, že všetci traja advokáti majú viacero spoločných prienikov s ňou. A dosť dôverných. Všetkých štyroch spája opäť, ba zastrešuje ochranný dáždnik Via iuris. Všetci buď dlhodobo alebo aktívne spolupracovali, či sa dostali do orgánov tejto mimovládky s kontroverzným napojením na filantropné peňazovody, ktorých prameň začína u finančného špekulanta Georgea Sorosa. A všetci traja právnici majú spoločné aj to, že ide o mediálne známe mená, ale ani jeden z nich, rovnako ako Z.Čaputová, paradoxne nemá titul JUDr. Zrejme sa plne uspokojili a boli vyťažení mimovládkou, v ktorej kandidátka strávila neuveriteľných 17 rokov! Denník N operatívne reaguje na obhajobu Z.Čaputovej, a tak pred dvomi dňami prišiel iný advokát s vyvrátením „mýtov“ o praxi a podnikaní. Donedávna v jeho Redakčnej rade sedela jej kolegyňa – tiež podpredsedníčka PS Zora Jaurová. Ďalšia spojitosť – za denníkom N, podobne ako za Progresívnym Slovenskom stojí azda najbohatšia skupina oligarchov z ESET-u. Pozrime sa preto na problém z inej, vnútornej strany. Tím Čaputovej paradoxne začína používať argumentáciu, ktorú aj Via iuris, aj sudcovia za otvorenú justíciu, aj väčšina politických aktivistov tretieho sektora kritizuje – „bolo to v súlade s vtedy platným zákonom“…
Kto potvrdzoval prax Čaputovej
Začínala u Mgr. Evy Kovačechovej, ktorá dnes kandiduje za ústavnú sudkyňu! Vo výročnej správe Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS, 2000) ju tento sorosov projekt uvádza medzi „spolupracovníkmi“ a T.Kamenca a Z.Dlugovošú medzi „koordinátormi projektov“. zdroj: http://odz.sk/wp-content/uploads/200.pdf
Na 3.strane Kamenca aj Dlugošovú NOS navyše uvádza aj ako partnerských právnikov nadácie. Sorosova nadácia podobne ako Via iuris štedro prispievala aj OZ Sudcovia za otvorenú justíciu. Napr. na projekt Spolu za otvorené súdnictvo sumou 14 259,92 € (2015) a v roku 2016 zas sumou 9 559,94 eur. Jeho aktivisti sa navážali najmä do Štefana Harabina, ktorý skončil v 1.kole tretí. Aj Kovačechová je členkou Redakčnej rady Denníka N a pre Via iuris sa upísala ešte o rok dlhšie ako Čaputová – s mimovládkou strávila 18 rokov! Zvláštne, že advokátka Kovačechová mala sídlo v Banskej Bystrici, ale počas výkonu koncipientskej praxe Z.Čaputovej si prenajala kanceláriu práve v Pezinku, kde bývala jej koncipientka…
Od tejto advokátky prešla Čaputová na asi rok a pol k ďalšej Zuzane – Mgr. Dlugošovej. V roku 2003 pôsobila ako „kooridnátorka“ projektu v Nadácii občan a demokracia Poskytovanie právnej pomoci v oblasti ľudských práv s finančnou podporou Nadácie otvorenej spoločnosti. Bývalú právničku ESĽS odporučila v roku 2014 ako kandidáta Slovenska na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). Čaputová povinnú koncipientskú prax mala ukončiť u Mgr.Tomáša Kamenca, u ktorého pôsobila zhruba rok. Kovačechová a Dlugošová spolu pre Via iuris napísali aj viacero publikácií, prevažne v ideologicky vyhranenej oblasti ľudskoprávnej agendy. Príručka Právo pre neprávnikov“ (2005) vznikla vďaka finančnej podpore programu Global Opportunities Fund Britského Ministerstva zahraničných vecí. Magistra Dlugošová pracovala aj na projekte pre utečencov (UNHCR) a pracuje aj pre ďalšiu politickú Nadáciu občan a demokracia. Politické mimovládky vystupujú najmä pod krytím „zodpovednosti verejnej moci“, pričom samy sa považujú za strážnych psov (watchdogové aktivity) demokracie. Prominentného advokáta Mgr. T.Kamenca – syna rovnako nadštandardne medializovaného historika Ivana Kamenca, člena KSČ až do novembra 1989 a podľa Registračných protokolov agentúrnych a operatívnych zväzkov ŠtB dokonca kandidáta tajnej spolupráce s krycím menom „Historik“ a aj dôverníka s krycím menom „Samo“ – uvádza Via iuris ako člena svojej Správnej rady. Zvláštna zhoda okolností: všetko ako sa hovorí ostalo v rodine aktivistov tretieho sektora a v kuchyni Via iuris v pozadí s finančnou istotou od Sorosových „darov“… K tejto politicky aktívnej mimovládnej organizácii vedú aj nitky aktivity časti sudcov Za otvorenú justíciu, veď napr. sudca Špecializovaného súdu Ján Hrubala stál tiež pri vzniku Via iuris, bol dokonca prvým spolupracujúcim advokátom! Pri 20.výročí cez video na facebooku zablahoželal Via iuris „zákazom vyhorieť“… A aj ako sudca je stále aktívnym blogerom Denníka N. Mimochodom koncipientkou Jána Hrubalu bola práve Eva Kovačechová, u ktorej začínala zhodou okolností koncipientka Zuzana Čaputová… Vskutku zvláštny právnicko-mimovládkarsky karusel. Záver 1.: Ukazuje sa, že aktivisti z Via iuris majú o skvelú kariéru postarané a vedia sa postarať aj o svojich (ľudí). Alebo „tí“ v pozadí?
Aktivista štruktúrovaný životopis nepotrebuje?
Aj Čaputová „tvorila“ a písala… Podľa poslanca Ľ. Blahu jej „vedecké diela banálneho textu“ financovala najmä Nadácia otvorenej spoločnosti. Podľa tohto zdroja mala dokonca získať absolventský titul Mgr. bez toho, aby napísala diplomovú prácu! Uff!! Zvláštne, že zúrivá opozícia aj médiá mlčia, hoci prednedávnom chceli odvolať druhého najvyššieho ústavného činiteľa – predsedu parlamentu za údajnú kompiláciu textu rigoróznej práce. Hm… Zdá sa, že Slovensko a jeho voliči sú predsa len v niečom „svetoví“. U nás je najväčšia demokracia na svete! Vskutku. Šancu získať najvyššiu verejnú funkciu, riadiť medzinárodnú politiku štátu a byť dokonca veliteľom ozbrojených síl má hocikto, lebo Slovač si zvykla voliť mačku vo vreci. Dnes sa takáto mačka volá „Zmena“… Zatiaľ čo vo svete, aby kandidát uspel, musí mať nielen dôveryhodné údaje, ale aj podrobný štruktúrovaný životopis, Čaputovej curriculum vitae je opisné – donedávna na wikipédii bolo zavesené niečo ako prišla, bola, odišla… Samozrejme bez chronológie rokov a mesiacov. Tvorcovia CV-čka si dali záležať iba na dátumoch koncipientskej praxe… Takéto štandardné „cévečko“ na úrovni europas našim novinárom vôbec nechýba! Pravdu povediac, nemala by sa de iure čím pochváliť. Ide o životopis typickej aktivistky: Vysoká škola, krátko Mestský úrad v rodnom Pezinku, nejaké školenia, koncipientska prax, mimovládka – Via iuris (17 rokov), bližšie nešpecifikovaná advokátska prax, ktorú vraj ani nevykonávala… Záver 2.: Ľudia by si mali položiť otázku – čím si vlastne taký „aktivista“ na seba zarába?! Vysvetlenie je len jedno: Buď ste milionár alebo vás platí tretí sektor a tomu prispievajú do rozpočtu najmä korporácie a oligarchovia, niekedy aj finanční špekulanti… priamo alebo preliate cez fondy a nadácie… Samozrejme len nezištne a bez vedľajších záujmov.
Štandardom kandidátov sú už knihy
Na to, aby niekto na Západe uspel na identickú funkciu, musí takmer povinne napísať aj knihu – hoci často má za sebou bohaté politické skúsenosti a osvedčil sa vo viacerých funkciách – v ktorej opíše svoj život, skúsenosti, postoje, rozhodnutia… Pred kandidatúrou vydal dve knihy aj sudca Štefan Harabin, a to bola úplne iná právnická a verejnoprávna liga ako lokálna aktivistka zo skládky. Zdá sa, že väčšinu Slovákov odchovaných na mediálnej a reklamnej propagande fakty, argumenty, skúsenosti, overené postoje a životné skúšky človeka, ktorý bude riadiť štát, vôbec nezaujímajú. Stačí im mediálny obraz vylepšený aj počítačom upravených fotografií. Božská prostota! Veď nám stačí mačka vo vreci! Ešte sa niekto čuduje, že na Slovensku sa tak darí šmejdom a že poľskí obchodníci sem s obľubou vozia svoje „prvotriedne“, no najmä lacné, súc závadné „mäso“? Nezabudnite priatelia, že všetko so všetkým súvisí a pokiaľ sa nepozrieme pravde do očí, tak budeme stále len frflať a po každých voľbách len hromžiť. Opakujeme stále tie isté chyby, aj keď s iným zámerom. Včera Slovensko zasiahla ďalšia aktivita liberálnych „analytikov“ – vraj radno by bolo sprivatizovať aj Slovenskú poštu. Fíha, asi už dozrel čas sprivatizovať aj tie križovatky, veď liberalizmus, priatelia, valcuje svet. Záver 3.: Komu a čomu vládnete vy a kto ovláda vás? Odpoveď na všetky tri otázky a závery: To sa ukáže už v sobotu 30. marca ako je spoločnosť prerastená paralelnou nekontrolovanou mocou tretieho sektora a mocou mediálnej propagandy. Pri všetkej úcte k osobne a aktivizmu Z.Čaputovej, by to nebolo jej víťazstvo, ale ani vaše, ak by ste ju chceli v naivnom očakávaní voliť. Smiať a mädliť si ruky bude určite niekto tretí. Ak sa pravda nerozhodnete pre menšie zlo a vypálite oligarchom a médiám rybník. V soboru meníme totiž čas a môžeme ešte zmeniť aj kalkulácie. Čo tak urobiť túto zmenu – plánov?
Upozornenie: Tento analytický článok odpovedá na medializované nejasnosti, je súčasťou legitímneho kritického postoja k predstaviteľom politickej scény a uchádzačov o verejnú moc, prispieva k posilneniu priamej demokracie a vôle ľudu, k lepšej informovanosti voličov a posilňuje ústavné právo občanov na názorovú pluralitu. Za vzniknuté mentálne alebo logické asociácie a závery recipientov autor nezodpovedá. Údaje sú voľne dostupné cez vyhľadávač spoločnosti Google.
Rafael Rafaj