teplomer
06-6.jpg

Majdan vo Venezuele: Kašľú na výsledky volieb a za prezidenta uznajú toho, kto im vyhovuje

199
Neutral

Majdany pokračujú, ako na bežiacom pase. Po nepokojoch v Gruzínsku (druhé kolo prezidentských volieb 2. decembra 2018) a Arménsku (parlamentné voľby 9. decembra  2018) a po dlhotrvajúcich protestoch „žltých viest” vo Francúzsku to poriadne vrie vo Venezuele. V tejto krajine nepokoje pokračujú už niekoľko rokov a občas, ako aj v ostatných dňoch, to tam vyzerá ako na bojisku.

Nová vlna nepokojov sa zdvihla po tom, ako sa súčasný prezident Nicolás Maduro 10. januára ujal druhého prezidentského funkčného obdobia. Mnohé krajiny na svete a domáca opozícia jeho krok označili za nelegitímny, a to aj napriek tomu, že vlani v máji vyhral prezidentské voľby. Opozícia a svetoví demokrati vyhlásili, že voľby boli zmanipulované a Madura neuznávajú. A to aj napriek tomu, že podobné správy o manipuláciách prichádzali počas volieb na Ukrajine, v Gruzínsku, v Arménsku a pod. Kde je pes zakopaný? Je to jednoduché: ak svetovým slniečkarom vyhovuje ten alebo iný prezident či premiér, výsledky volieb uznajú, ale ak nevyhovuje, povedia, že boli sfalšované, a výsledky odmietnu. Jednoduché!

A Maduro určite nie je vhodným kandidátom pre svetovú liberalitu a slniečkarstvo. Navyše, vo Venezuele sú gigantické zásoby ropy. Toto nie je chudobná Ukrajina. Je až priveľa vzdialenejších a bližších susedov, ktorí by chceli mať venezuelskú ropu pod kontrolou, a strýčko Sam pociťuje ten najväčší hlad. A keď už svetoví „demokrati“ a slniečkari zorganizovali majdany v oveľa bezvýznamnejších štátoch, ako Ukrajina či Gruzínsko a Arménsko, niet sa čomu čudovať, že to už roky vrie vo Venezuele. „Objednávatelia a dodávatelia prác“ sú všeobecne známi. „Projektová dokumentácia“ je rovnaká.

Scenár je klasický, preverený, odskúšaný, spoľahlivo fungujúci. V krajine sa vyvoláva chaos, všemožne sa podporuje opozícia, ktorá sa po uchopení moci odvďačí svojim pomocníkom a budúcim pánom a hurá – venezuelská ropa potečie tým správnym smerom. Podľa tohto scenáru sa bezproblémovo podarilo nainštalovať do čela štátu poslušné figúrky na Ukrajine, v Gruzínsku, Arménsku a pod. Kde to nejde s menším krviprelievaním, zariadia väčšie, ako to bolo v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii a pod. Venezuela má na výber iba dva varianty: nezákonný štátny prevrat alebo občianska vojna, ale v každom prípade na čelo krajiny sa má postaviť marionetka vhodná pre “demokratov”.

A takáto marionetka – zhodou náhod predseda venezuelského Národného zhromaždenia a opozičný vodca Juan Guaidó sa v stredu pred zhromaždeným davom svojich podporovateľov vyhlásil sa dočasného prezidenta Venezuely. Podčiarkol, že formálne preberá zodpovednosti šéfa výkonnej moci. A kto by sa čudoval? „Vhodného kandidáta“ hneď uznal Donald Trump, Nemecko, niektoré latinskoamerické a európske krajiny. Je to „vyhovujúci“ kandidát.

Politický chaos panuje vnútri krajiny, Biely dom navyše podsúva aj právny. Nekompromisný Donald označil Madura za nelegitímneho prezidenta a vyhlásil, že Národné zhromaždenie Venezuely na čele so samozvaným prezidentom Guaidóom je naopak jedinou legitímnou vládnou inštitúciou. Zasa: kto mi vyhovuje, toho označím za legitímneho…
A to aj napriek tomu, že venezuelský Najvyšší súd zbavil ešte v roku 2017 Národné zhromaždenie všetkých právomocí. Opozíciou vedené Národné zhromaždenie napriek tomu zasadá a prijíma rozhodnutia, ktoré však ihneď anuluje Najvyšší súd. Skrátka, cirkus, ale, povedzme, taký pochmúrnejší cirkus…

Navyše sa pridal aj diplomatický americko-venezuelský pingpong. Bezpochyby Nicolás Maduro si uvedomuje, že práve Washington je hnacím motorom tých „božích mlynov“, ktoré môžu zomlieť celú jeho vládu a uskutočniť „majdan“ v krajine, a preto vystrčil hlavu zo zákopov a pokúsil sa zorganizovať menší protiútok. V stredu oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy s USA a americkým diplomatom poskytol 72 hodín na to, aby opustili krajinu. Vo štvrtok nariadil zatvorenie venezuelského veľvyslanectva a konzulátov v USA a návrat venezuelských diplomatov do vlasti.

Reakcia USA bola celkom očakávaná: nikto a nikdy nebude rozkazovať Washingtonu! Samotný prezident Trump a viacerí najvyšší predstavitelia USA jednohlásne vyhlásili, že na túto požiadavku „nelegitímneho“ prezidenta kašlú a žiaden americký diplomat Venezuelu neopustí. Klasika: Washington robí iba to, čo uzná za vhodné, a kašle na diplomaciu, mienku svetovej verejnosti, všeobecne uznané pravidla hry a iné „zbytočnosti“.

Napriek tomu americká vláda predsa len nariadila vo štvrtok niektorým svojim diplomatom vo Venezuele opustiť túto krajinu, odôvodnila to zabezpečením ich bezpečnosti. Americké ministerstvo zahraničných vecí vysvetlilo, že krajinu opustia menej významní diplomati a personál ambasády. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo prízvukoval, že Maduro nemá kompetencie na to, aby prerušil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a vyhostil amerických diplomatov, lebo, ako podčiarkol, „Spojené štáty neuznávajú Madurov režim ako vládu Venezuely.“ Skrátka zasa: robíme, čo chceme, uznáme, koho chceme.

Nikolása Madura podporilo niekoľko vlád – Ruska, Mexika, Bolívie, Číny, Iránu, Kuby, Nikaraguy, Turecka a pod. Tieto krajiny vyzývajú, aby sa Maduro a predstavitelia opozície stretli za rokovacím stolom a nepripustili krvavý „majdan“ v krajine. Svetoví analytici a médiá poukazujú na to, že situáciu vo Venezuele najviac ovplyvnia dva faktory. Záleží na tom, či sa Madurovi podarí udržať kontrolu nad armádou a políciou, v opačnom prípade hrozí chaos, štátny prevrat alebo aj občianska vojna.

Takisto sa situácia môže vyvíjať podľa horších alebo aj katastrofických scenárov v závislosti od toho, ako sa zachovajú USA. Budú používať iba politický a hospodársky nátlak na Madura a jeho spojencov a podporovať opozíciu, alebo sa odhodlajú aj k vojenskej intervencii, čo v  prípade tradičnej známej „mierumilovnej“ politiky Bieleho domu by nebolo žiadnym prekvapením.

Zatiaľ Washington urobil prvý krok, ktorý dá sa označiť, ako sondovanie situácie: vo štvrtok požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Zistí, aký postoj voči situácii vo Venezuele zaujímajú viaceré krajiny, a potom sa rozhodne, ako bude konať. To však, že v žiadnom prípade nemieni uznať legitimitu súčasného prezidenta Madura a bude pokračovať v majdanizácii Venezuely, je nad slnko jasné.

Svetová demokracia na čele s USA už dlhé roky používa rovnaké nástroje: dvojité štandardy a trojitý meter. Legitimita, zákonnosť, objektivita, právo a iné málo podstatné somariny sa nechávajú bokom, keď ide o „priority a národné záujmy“. Sfalšované výsledky volieb a volebné podvody vadia iba v prípade, ak sa na čelo vlády alebo štátu tej alebo inej krajiny dostane človek, ktorý „nevyhovuje“. Na druhej strane tie isté nedostatky vôbec nevadia, ak najvyššie funkcie v tom alebo inom štáte obsadia tí „správni“ ľudia, ktorí vyhovujú Washingtonu, Berlínu, Parížu, Bruselu a pod.

Krvavý štátny prevrat a neonacistická vláda v Kyjeve je o´key a sehr gut. Falšovanie výsledkov volieb v Gruzínsku a Arménsku je zanedbateľná maličkosť. Podobný hriech vo Venezuele je katastrofa, kriminál a niečo neprípustné. Svetoví demokrati ihneď uznali novú  kyjevskú vládu, ktorú po krvavom štátnom prevrate fakticky zvolilo jednoduchým hlasovaním zopár tisíc radikálov na námestí Nezávislosti. Ostatných takmer 50 miliónov obyvateľov bolo „zbytočných“. Venezuelská vláda zvolená v priebehu legitímnych volieb je však, podľa nich, nezákonná. Môžeme opakovať donekonečna: platia dvojité metre – demokrati uznajú iba tých, ktorí im vyhovujú, a kašlú na také bezvýznamné veci, ako zákon, právo a vôľa ľudu.

Majdan vo Venezuele bude určite pokračovať ešte dlhé roky – ako na Ukrajine, v Gruzínsku, Arménsku, a nedajboh, v takom rozsahu, ako v Sýrii, Afganistane, Iraku, Líbyi a pod. Maduro určite má pevnejšiu vôľu, ako Janukovič, ale pociťuje aj mnohonásobne väčší nátlak zo strany blízkeho „mierumilovného“ suseda – Washingtonu. Ustojí?

Eugen Rusnák

DISKUSIA k článku