V nedeľu sa v katolíckych kostoloch po celom Slovensku čítal pastiersky list, ktorý pripravila Konferencia biskupov Slovenska. „Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými. Nepodporujme také stránky!“ píše sa v liste. Lenže veriaci sa začali pýtať: ktoré to sú, tie nenávistné stránky?
Mainstreamové médiá často označujú tzv. alternatívne médiá za nenávistné, okrem toho že aj dezinformačné, konšpiračné, xenofóbne, rasistické a pod. Pritom však práve liberálny mainstream je veľmi často nositeľom agendy, ktorá je v priamom rozpore s kresťanskými zásadami a morálkou. Veď práve liberálne médiá často propagujú sexuálny extrémizmus, gender ideológiu a politiku, ktorá tieto veci presadzuje. A často sú dokonca v takmer otvorenej vojne proti konzervatívnym hodnotám, keď napríklad ochranu nenarodených detí pred potratom označujú ako vojnu proti ženám, realizáciu ženy v domácnosti ako útlak zo strany mužov a kresťanstva, a pod.
Pritom nezriedka úplne otvorene s obrovskou nenávisťou útočia na cirkev a kresťanov. Naposledy už v takom prípade musela zasahovať aj Tlačovo-digitálna Rada Slovenskej republiky, ktorá rozhodla, že Havranov článok „Pošlite Kuffu do cirkusu“ v denníku Sme porušil etický kódex novinára. Takýchto útokov, len spravidla sofistikovanješích, však liberálnom mainstreame nájdete plno.
Obrátili sme sa preto na Martina Kramaru – hovorcu KBS so žiadosťou o bližšie vysvetlenie.
Hlavné správy: Ktoré to sú tie nenávistné weby? Mali biskupi na mysli nejaké konkrétne médiá?
Kramara: „Práveže tam neboli menované konkrétne médiá. Presne takto ten pastiersky list nebol myslený: keby biskupi chceli niekoho menovať, tak by ho menovali. Každý si má spytovať svoje svedomie a zamyslieť sa nad sebou a nie poukazovať na druhých.“
Hlavné správy: Mainstreamové médiá označujú práve tzv. alternatívne médiá za nenávistné, a preto mnohí ľudia ten pastiersky list vnímali tak, že hovorí práve o týchto weboch. A pritom napríklad Hlavné správy sú konzervatívne médium a snažia sa obhajovať tradičné hodnoty, práve na rozdiel od liberálnych médií hlavného prúdu, ktoré sú často práve nositeľmi agendy vyslovene nepriateľskej ku kresťanstvu a cirkvi.
Kramara: „To je práve to hľadanie nepriateľa. Keď aj vidíme, že niekto rozpráva veci, s ktorými nemožno súhlasiť, to neznamená, že musíme byť nepriatelia. To je presne to, čo ten list hovorí, že my máme pozývať ľudí k poznaniu Krista. Keď si uvedomujeme, že niekto chybuje, tak sa máme stotožniť s túžbou Boha po spáse duší.
Jednoduchšie je bojovať proti niekomu ako niekoho pozývať. Lenže tam sa potom tvorí tá reťaz hnevu a neúcty na jednej aj na druhej strane a k ničomu dobrému to nevedie, len sa vymedzujú pozície na jednej a druhej strane, namiesto toho, aby sme sa snažili o zmysluplný dialóg. Treba jasne definovať, že toto a toto si myslíme, ale ak si niekto myslí niečo úplne opačné, to neznamená, že musíme na neho útočiť.
Lenže tu liberáli útočia na konzervatívcov, konzervatívci na liberálov a zo spoločnosti sa stráca úcta, rešpekt voči tomu druhému, a to platí na jednej aj na druhej strane. Uvedomujeme si, že tento spor tu je, ale spôsob jeho riešenia je v pretrhnutí tej reťaze. V trpezlivom predkladaní toho, čo som vo svetle evanjelia pochopil ako pravdu.
Samozrejme, že neustúpim v určitých veciach, to neznamená rozriedenie našej identity, ale nemusím to robiť spôsobom, ktorý stráca úctu. Ten spôsob „my alebo oni“ nie je kresťanský. My sme ovce a nie vlci. Aj keď sa voči nám správajú s neúctou, nebudeme reagovať rovnako, ale ostaneme v pokoji. Nám ide o prerušenie tej reťaze, a to tak z jednej, ako aj z druhej strany.“
Ivan Lehotský