teplomer

 

lobbygay1.jpg

Homosexuálni kňazi a biskupi. Ani "zdraví", ani "verní"

180
Milko Kostovič
Kultúra smrti

"Homosexuáli" a "biskupi": to sú dve kľúčové slová škandálu, ktorý otriasa dnešnou Cirkvou. Ale napriek tomu pápež František nezapracoval ani jedno z týchto slov do "listu Božiemu ľudu", pri svojej príprave na cestu do Írska na celosvetové stretnutie rodín

Jorge Mario Bergoglio namiesto toho obvinil "klerikalizmus". Klerikalizmus je v skutočnosti prispievajúcim faktorom pri sexuálnom zneužívaní, ktorého sa dopustili tí s pocitom obdarenia vyššou mocou. Moc následne využili na podmanenie osôb, ktoré majú na starosti, či už sa jedná o deti - oveľa častejšie -  mladých ľudí alebo skôr veľmi mladých ľudí, tesne pod vekom plnoletosti. 

Benedikt XVI. vo svojom liste z roku 2010 adresovanom írskym Katolíkom, ktorý vznikol kvôli podobným škandálom, zašiel ďalej pri hľadaní dôvodov tejto choroby Cirkvi. 

Naznačil dva z nich:

- "tendencia počas tohto obdobia, aj na strane kňazov a rehoľníkov, osvojovať si spôsoby myslenia a posudzovania sekulárnej reality bez dostatočného odkazu na evanjelium."

- a "dobre myslená, no zavádzajúca tendencia vyhýbať sa trestajúcim prístupom ku kánonicky nezvyklým situáciám."

A oba tieto tendencie sú dnes stále viditeľné na začiatku novej vlny škandálov. Súčasná vlna škandálov sa naďalej zvyčajne opisuje - akoby vďaka zotrvačnosti - pod heslom sexuálneho zneužívania maloletých, ale v skutočnosti sa týka najmä rozšírenej prítomnosti homosexuálov medzi kňazmi a biskupmi. Tí nielen porušujú verejný záväzok k cudnosti, ktorý prijali pri vysviacke, ale ospravedlňujú svoje vlastné správanie a spolčujú sa s podobnými a navzájom sa podporujú a pomáhajú si. 

Príbeh bývalého kardinála Theodora McCarricka je z tohto pohľadu príkladný. Násilie voči maloletým bolo len okrajovou súčasťou jeho nespútanej sexuálnej aktivity s mladými ľuďmi rovnakého pohlavia, ktorí boli často seminaristami v jeho diecéze. 

Nielen to. McCarrick bol jedným z predných amerických kardinálov pri podpore a realizácii "Dallaskej charty" z roku 2002, usmernení vydaných v reakcii na prvú veľkú vlnu sexuálneho zneužívania maloletých zo strany kňazov s epicentrom v Bostonskej arcidiecéze. Toto však žiadnym spôsobom nezmenilo jeho osobnú činnosť s mladými ľuďmi rovnakého pohlavia, ktorá bola mnohým známa a o ktorej boli informované aj vatikánske úrady bez toho, aby to malo čo i len najmenší vplyv na jeho kariéru. 

McCarrick pokračoval až do konca, pričom veľkú pozornosť mu venoval pápež František, aby využil svoj vplyv pri menovaní svojich chránencov, ktorí dnes zastávajú dôležité pozície v Spojených štátoch a vo Vatikáne: od kardinálov Blaise Cupicha a Josepha Tobina, arcibiskupov Chicaga a Newarku, po kardinála Kevina Farrella, prefekta Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Farrell je zároveň organizátorom svetového stretnutia rodín v Dubline.

Cupich, Tobin a Farrell predstavujú predvoj v zmene pozícií, ktorú chce pápež František zaviesť v americkej hierarchii. A všetci traja sú horlivými podporovateľmi jezuitu Jamesa Martina, propagátora zásadnej revízie katolíckej náuky o homosexualite. Farrell zavolal Martina rečniť na spomínané stretnutie rodín v Dubline. 

Medzi kardinálmi staršej generácie, ktorých si Bergoglio najviac váži, je tiež Donald Wuerl, McCarrickov nástupca vo Washingtone a predtým Pittsburský biskup. Wuerla však veľká porota v Pensylvánii obvinila - v správe zverejnenej 14. augusta - z krytia svojich kňazov, ktorí boli vinní zo zneužívania.

Výsledkom je, že Wuerl musel zrušiť svoj prejav v Dubline, kde mal tiež rečniť. Bostonský arcibiskup, kardinál Sean Patrick O'Malley, musel urobiť to isté kvôli náhlemu prevaleniu rozháraných homosexuálnych praktík na svojom seminári. Tie zjavne prešli bez ujmy počas drastickej čistky, ktorú realizoval sám O'Malley po roku 2002 v diecéze, ktorá bola symbolom sexuálneho zneužívania mladistvých. Okrem toho mu priťažilo aj to, že v roku 2015 nebral do úvahy list o pochybeniach kardinála McCarricka. List mu bezvýsledne zaslal rovnaký kňaz z New Yorku, Boniface Ramsey, ktorý v roku 2000 márne informoval Vatikánske úrady. 

Prenikavá prítomnosť homosexuálov v mnohých seminároch na celom svete je dobre známym javom. V novembri 2005, niekoľko mesiacov po nástupe Jozefa Ratzingera za pápeža, stanovili vatikánske úrady, že "Cirkev, zatiaľ čo hlboko rešpektuje dotknuté osoby, nemôže prijať na seminár alebo na sviatosť kňazstva tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prezentujú homosexuálne tendencie alebo podporujú tzv. gay kultúru".

Toto nariadenie však zostalo vo veľkej miere neuplatňované. V máji, na stretnutí za zatvorenými dvermi s talianskymi biskupmi, pápež František žiadal, aby nariadenie uviedli do praxe, pretože - ako povedal - "máme príliš veľa homosexuálov."

Je však notoricky známe, že aj dokonca v Ríme je tento jav prítomný s celou svojou skazou a týka sa aj predstavených týchto seminárov. Almo Collegio Capranica, prestížna akadémia, do ktorej diecézy posielajú svojich žiakov, aby dokončili svoje štúdia v Ríme, nie je voči tomu vôbec imúnna. To isté platí aj pre Pápežský aténeum svätého Anselma, rímsku teologickú fakultu benediktínskeho rádu. 

Diecéza Albano, ktorá pripadá k Rímu, každoročne organizuje fórum "taliansky LGBT kresťania". A na ďalšom fóre, ktoré sa uskutoční od 5. do 7. októbra, bude jedným z rečníkov vyššie spomínaný jezuita James Martin. Biskupom diecézy je Marcello Semeraro, ktorý ma veľmi blízko k Františkovi a je sekretárom "C9", rady deviatich kardinálov povolaných pápežom, aby mu pomohli pri riadení Univerzálnej cirkvi.

Koordinátorom "C9" je honduraský kardinál Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga, ktorý je zároveň jedným z rečníkov v Dubline. Jeho pomocného biskupa a chránenca Juana Josého Pineda Fasquella však 20. júla odvolali z dôvodu pokračujúcej homosexuálnej aktivity so seminaristami diecézy. Tento prípad potvrdila apoštolská vizita.  

Maradiaga však napriek tomu nevysvetliteľne zostáva na svojom poste. A 15. augusta pápež František vymenoval na kľúčovú úlohu náhradníka Štátneho sekretára Venezuelčana Edgara Peña Parru. Parra bol bývalým diplomatom na nunciatúre v Hondurase v rokoch 2002 až 2005 a bol veľmi úzko spätý s Pinedom, ktorého podporil pri menovaní za pomocného biskupa Tegucigalpy v roku 2005.

Od seminárov, cez duchovenstvo, biskupov, kardinálov, sú homosexuáli prítomní na všetkých úrovniach, sú ich tisíce. Najmenej hodnoverný hlas jezuitu Jamesa Martina, prehovoril pred niekoľkými dňami pre Crux, popredný katolícky informačný portál v Spojených štátoch a možno i vo svete:

"Myšlienka čistky kňazov gayov je smiešna i nebezpečná. Každá čistka vyprázdni farnosti a náboženské rády od tisícov kňazov a biskupov, ktorí vedú zdravý život služby a verný život celibátu."

Stopercentná pravda. Ale potom sú tu homosexuálni kňazi a biskupi, ktorí nie sú ani "zdraví", ani "verní". Je ich veľa. Priveľa.

 

DISKUSIA k článku