Pope_Francis_surrounded_by_cardinals_during_the_Mass_of_Sts_Peter_and_Paul_June_29_2015_Credit_Bohumil_Petrik_CNA.jpg

Prečo majú kardináli hodnosti a ako ich zmenil pápež František

1,029
Milko Kostovič
Neutral

Pápež František v utorok urobil nečakanú zmenu v štruktúre Kolégia kardinálov, keď povýšil niekoľkých predstaviteľov Kúrie na hodnosť "kardinál biskup", čo je najvyššia hodnosť v rámci kolégia. 

Kolégium kardinálov je rozdelené do troch rádov, či hodností: rád "kardinál diakonov", rád "kardinál kňazov" a rád "kardinál biskupov". 

Zvyčajne je tu šesť kardinál biskupov z Latinskej cirkvi, ktorým sa udeľuje osobitný slávnostný titul "titulárny biskup" rímskej suburbikálnej diecézy. Dekan Kolégia kardinálov je taktiež poverený ako titulárny biskup rímskej diecézy Ostia. 

Patriarchovia Východnej katolíckej cirkvi, ktorí sú kardinálmi, sú taktiež kardinál biskupmi.

V súčasnosti ale kardinál biskupi reálne nespravujú prímestské diecézy v blízkosti Ríma. Išlo o starobylý zvyk kardinál biskupov zodpovedať za tieto diecézy.

Nové menovanie pápeža porušuje tento zvyk, ktorý je ustanovený v Kánonickom práve, keďže pápež ustanovil kardinál biskupov, ktorí nebudú ceremoniálne prepojení na tieto suburbikálne diecézy. Tieto diecézy už v skutočnosti majú titulárnych biskupov, z ktorých každý je kardinál biskupom vo veku nad 80 rokov. V tomto veku už kardináli nesmú hlasovať v konkláve, ktoré volí pápeža. 

Vymenovaní na hodnosť kardinál biskupa boli: kardinál Pietro Parolin, vatikánsky Sekretár štátu; kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre Východné cirkvi; kardinál Marc Ouellet, prefekt pre Kongregáciu biskupov; kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. 
 
Spomedzi týchto nových kardinál biskupov bol kardinál Filoni doteraz jediný kardinál diakonom, zatiaľ čo ostatní boli všetci kardinál kňazmi. 

Pápežský dekrét z 26. júna hovorí, že pápeži "vždy nahliadali s bratskou láskou na Kolégium kardinálov," pretože (kardináli) "ponúkajú osobitnú podporu poslaniu Petrovho nástupcu a nesú cenný prínos svojich skúseností a služieb pre jednotlivé Cirkvi, ktorý sa šíri po celom svete." 

V dekréte sa potom píše, že "v posledných desaťročiach" sa Kolégium kardinálov rozšírilo, čím sa zvýšil počet kardinál kňazov a diakonov, zatiaľ čo počet kardinálov biskupov zostal nezmenený a tak pápež učinil rozhodnutie rozšíriť túto skupinu. 

Rozhodnutie sa odchyľuje od kánonov 350 a 352 Kódexu kánonického práva a nadobudne platnosť od 28. júna.

Všetky tri hodnosti v rámci Kolégia kardinálov majú svoje historické korene. Kardinál diakoni boli v histórií poverení správou šiestich úradov Lateránskeho paláca (Stolica biskupa Ríma, pápež) a siedmich oddelení Ríma vrátane starostlivosti o chudobných. Po pápežovi Sixtusovi V. boli 14, dvaja pre oddelenia a dostali na starosť správu "úrad diakona", zodpovednosť za chrám v Ríme. 

Kardinál kňazmi boli tí, ktorí boli poverení starať sa o najstaršie chrámy v Ríme, tzv. "tituly", a sú tradičné spojené s rímskou farnosťou. Po desiatich rokoch sa kardinál diakon môže "rozhodnúť" stať kardinál kňazom. 

Pôvodne bolo sedem kardinál biskupov, biskupov rímskych suburbikálnych diecéz. 
 
Súčasní kardinál biskupi, okrem spomínaných, sú: Tarcisio Bertone (Frascati), José Saraiva Martins (Palestrina), Roger Etchegaray (Porto Santa Rufina), Giovanni Battista Re (Poggio Mirteto) a Francis Arinze (Velletri-Segni).

Kardinál patriarchovia Východných katolíckych cirkví, ktorí sú tiež kardinál biskupmi, sú: patriarcha Bechara-Boutros Rai z Antiochie (maronita); emeritný patriarcha Pierre Sfeir z Antiochie (maronita); patriarcha Antonios Naguib z Alexandrie (koptský kresťan). 

Budúci kardinál Louis Raphael Sako, patriarcha Babylonu z Chaldejov, bude na zoznam pridaný po konzistóriu 28. júna. 
 
Pápež sa rozhodol rozšíriť zoznam kardinál biskupov, keď sem zaradil prefektov niektorých vatikánskych úradov, hoci niektorí významní prefekti na tomto zozname chýbajú. 

Vynorili sa tiež špekulácie, že za kardinál biskupov budú pravdepodobne zvolení budúci kardináli Luis Ladaria a Konrad Krajewski, pápežský almužník. 

V nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters sa pápež František vyjadril: "Myslím si, že existujú dve dlhé ramená pápeža - správca viery a tam je práca vykonaná Kongregáciou pre náuku viery a prefekt musí byť kardinálom, a druhé rameno pápeža je almužník a musí tam byť kardinál. Toto sú dve dlhé ramená pápeža - viera a charita." 

Ak sa pápež bude chcieť opäť odchyľovať od noriem kánonického práva, tak bude potrebný ďalší dekrét, aby pridal ďalších kardinálov do hodnosti kardinál biskup. 

Zďaleka pritom nejde iba o čestné tituly, hodnosti kardinálom im prisudzujú špecifické povinnosti. 

Napríklad dekan Kolégia kardinálov, zvolený spomedzi kardinál biskupov, predsedá konkláve pri voľbe pápeža. Dekan má tiež zodpovednosť oznámiť smrť pápeža diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici a hlavám národov, zastupuje Svätú stolicu počas sede vacante a on je ten, kto sa pýta zvoleného pápeža, ak akceptuje zvolenie, aké si vyberie meno. 

Ak nový pápež nie je biskup, dekan má právo ho vysvätiť.

Ak je dekan starší ako 80 rokov, a preto nie je oprávnený zúčastniť sa na konkláve, tak konkláve predsedá vrchný kardinál.