Pápež, sv. Ján Pavol II, sa svojho času vôbec nevyjadroval zmierlivo, ani neodobroval žiadny aspekt pomerne veľkej oslavy homosexuality, ktorá sa konala v Ríme počas Jubilejného roka 2000 Katolíckej cirkvi. O tejto oslave sa vyjadril, že je „útokom“ na kresťanské hodnoty a veľkou urážkou, ktorú podnietila zatrpknutosť a sarkazmus jej účastníkov.
„V mene Rímskokatolíckej cirkvi môžem jedine vyjadriť svoj hlboký zármutok nad verejnou urážkou a napadnutím Veľkého jubilea 2000, ako aj nad útokmi a urážkou kresťanských hodnôt v meste, ktoré je tak drahé srdciam katolíkov celého sveta“, povedal Ján Pavol II pútnikom v nedeľnom posolstve deň potom, ako Rímom pochodovali tisíce gayov v sprievode, známom ako ´gay pride parade´.
Pápež, citujúc Katechizmus Katolíckej cirkvi, opätovne potvrdil náuku Cirkvi o homosexualite a vyjadril sa, že Katolícka cirkev nemôže o pravde mlčať. V príhovore z balkóna nad Svätopeterským námestím, 9. júla 2000, Ján Pavol II povedal:
„Homosexuálne správanie sa je v rozpore s prirodzeným zákonom. Cirkev nemôže o pravde mlčať, pretože by sa tak spreneverila svojej vernosti voči Bohu Stvoriteľovi a nepomohla by správnemu rozlíšeniu dobra od zla.“
New York Post v tom čase vykresľoval kriticizmus Jána Pavla II ako „homofóbiu“ tvrdiac, že bol “nahnevaný“, keď hovoril proti oslavám homosexuality. Reakcia Jána Pavla II na ´gay pride´ v Ríme a jeho jasné a zrozumiteľné reprodukovanie sexuálnej náuky Katolíckej cirkvi len zvýraznilo rozdielnosť medzi jeho a Františkovým pontifikátom. Ten Františkov je totiž poznačený zmätkom, nejednoznačnosťou v učení a smutne známymi poznámkami ako napríklad „Kto som ja aby som súdil?“
Los Angeles Times prišli so správou, že rímsky ´gay parade´ bol hlavnou udalosťou medzinárodného World Pride 2000, plného „v koži odetých motorkárov“, „transsexuálov s odhaleným poprsím“ a „drag queens s vyčačkanými krídlami“. Podľa New York Times sa Vatikán snažil zrušiť tento gay festival už celé mesiace, ale 10. júla 2000 sa rímsky pontifik prvýkrát osobne vyjadril k tomuto problému.
Deň pred prejavom na Svätopeterskom námestí slávil Ján Pavol II mimoriadnu svätú omšu Jubilejného roka pre väzňov v najstaršej rímskej väznici, dal im svoje osobné požehnanie a sľúbil im, že sa u vlád krajín celého sveta prihovorí za to, aby sa týmto väzňom počas Svätého roka skrátil trest.
„Svätý rok“ v Cirkvi ustanovil v roku 1300 pápež Bonifác VIII a slávi sa zvláštnymi posvätnými obradmi. Pre katolíkov ide o mimoriadne obdobie, v ktorom sú povolaní k obráteniu. Ján Pavol II ustanovil, že
Veľké jubileum 2000 sa má prežívať ako čas pokánia pre jednotlivcov ale aj pre celú Cirkev a má byť oslavou Božieho milosrdenstva a odpúšťania hriechov. Zároveň má byť oslavou 2000. výročia narodenia Krista a začiatkom tretieho tisícročia pre Cirkev. Toto jubileum sa má sláviť svätými omšami súbežne po celom svete.
Gay pride parade bol talianskym „prvým gay mega stretnutím“, ako uviedli LA Times, podľa ktorých tento sprievod pritiahol gay aktivistov zo 40 krajín. V USA a v mestách severnej Európy boli údajne oslavy ešte väčšie, no táto bola „jednou z najväčších v prevažne katolíckej krajine, bola najviac politizovanou gay udalosťou za celé roky a konala sa aj napriek opozícii Vatikánu ...“
Ján Pavol II v ten deň roku 2000 na Svätopeterskom námestí pútnikom jasne potvrdil nemennú náuku Cirkvi o homosexualite a homosexuáloch: „Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“ (KKc, 2358)
Katolícka cirkev nerozlišuje medzi ľuďmi a sexuálnym nutkaním, ktoré prežívajú, a ani neidentifikuje jednotlivcov podľa ich sexuálnej náklonnosti. To znamená, že zatiaľ čo pocit príťažlivosti voči osobe rovnakého pohlavia ešte nie je hriech, homosexuálne správanie sa však už hriechom je.
Cirkev hovorí, že sexuálny vzťah je vyhradený pre manželstvo, ktoré je medzi mužom a ženou (KKc, 2360).
Cirkev okrem iného učí, že homosexuálne správanie sa je skutkom „závažnej zvrátenosti“ a že je svojou povahou „vnútorne nezriadené“, ako aj to, že ho „v nijakom prípade nemožno schvaľovať“. (KKc, 2357) Učí však aj to, že „homosexuálne osoby sú povolané k čistote“ (KKc, 2359). Povolanie k čistote sa však týka všetkých ľudí.
S blížiacim sa ´pride mesiacom´, inak každý rok pripravovaným gay aktivistami a ich stúpencami v júni, biskup Thomas Tobin z Providence v štáte Rhode Island upozornil katolíkov na neželané javy, sprevádzajúce gay pride mesiac. Ide o krajne vulgárne odeté a správajúce sa osoby, ktoré nezriedka vykonávajú na verejnosti aj sexuálne akty. Týmto sprievodom sa často prizerajú aj deti, čím sú vystavené morálne odpudzujúcemu a zvrhlému divadlu. Biskup Tobin v tejto súvislosti tweetoval
„Katolíci by sa mali k javom, sprevádzajúci LGBTQ mesiac jún stavať ostražito a obozretne. Vôbec tu nejde o zábavnú oslavu na počesť úcty k rodine. Práve naopak, jedná sa o propagovanie životného štýlu, ktorý je krajne morálne pohoršlivý, škodlivý, agresívny a nechutný.“
Jezuita James Martin, oblastný editor týždenníka America, konzultant Vatikánu pre oblasť komunikácií a zarytý zástanca normalizácie homosexuality, hneď nasledujúci deň odtweetoval, že katolíci si nemusia robiť starosti s ´pride mesiacom´. Medziiným povedal: „Týmto spôsobom LGBT ľudia ukazujú, akí sú hrdí na to, že sú milované Božie deti, že majú rodiny, ktoré ich milujú takých, akí sú a že majú právo, aby sa s nimi zaobchádzalo „s úctou, súcitom a jemnocitom“ po toľkých rokoch prenasledovania.“
Vzápätí nasledoval ďalší tweet: „Nie každá udalosť ´pride mesiaca´ bude všetkým po chuti, no dôležité je to, čo je ukryté „medzi riadkami“ – LGBT ľudia by mali byť hrdí na to, kým sú, najmä po rokoch prenasledovania a urážok.“ Potom James Martin pokračoval v propagovaní ´pride mesiaca´.