Mesiac potom, ako sa delegáti Vatikánu a Nemecka stretli v Ríme, aby prediskutovali návrh nemeckých biskupov dovoliť protestantskej stránke v manželstve s katolíkom/katolíčkou prijímať za určitých okolností Eucharistiu (intercommunion), pápež František tento návrh zamietol.
V liste z 25. mája, ktorý bol adresovaný kardinálovi Reinhardovi Marxovi, mníchovskému arcibiskupovi a predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie, napísal kardinál Luis Ladaria, SJ, najvyššia vatikánska autorita v otázkach náuky viery, že text návrhu nemeckých biskupov „vyvoláva sériu veľmi vážnych problémov".
List publikoval na svojom blogu 4. júna veterán vatikánskeho žurnalizmu Sandro Magister.
Tlačový úrad Svätej Stolice potvrdil autenticitu tohto listu, ktorý bol zároveň zaslaný aj členom delegácie z Nemecka, ktorí sa 3. mája zúčastnili stretnutia nemeckých prelátov s vatikánskymi funkcionármi, vrátane kardinála Rainera Mariu Woelki, kolínskeho arcibiskupa, biskupa Felixa Genna z Munsteru, biskupa Karla-Heinza Wiesemana zo Speyeru, biskupa Rudolfa Voderholzera z Regensburgu a biskupa Gerharda Feigeho z Magdeburgu.
Po rozhovore na túto tému s pápežom Františkom, vo svetle diskusie z 3. mája, sa Ladaria vyjadril, že pápež „prišiel k záveru, že spomínaný dokument nie je dostatočne zrelý a prepracovaný na to, aby sa dal publikovať“, a citoval tri hlavné dôvody svojho rozhodnutia.
Prvý – Ladaria zdôraznil, že pripustenie protestantskej stránky v manželstve s katolíkom/katolíčkou ku svätému prijímaniu „je záležitosťou, ktorá sa priamo dotýka viery Katolíckej cirkvi a má dôležitý význam pre celú univerzálnu Cirkev.“
Druhý – dovoliť nekatolíkom prijímať Eucharistiu, aj keď len vo vymedzených prípadoch, by malo vplyv na ekumenické vzťahy s ostatnými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami, „čo by sa nemalo podceňovať“.
Tretí – Ladaria sa vyjadril, že otázka svätého prijímania je záležitosťou cirkevného práva, a citoval kánon 844 Kódexu kanonického práva, ktorý pojednáva o prístupe k sviatostiam Katolíckej cirkvi. V kánone 844 sa zvlášť uvádza, že
„Katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti iba katolíckym veriacim, ktorí ich takisto dovolene prijímajú iba od katolíckych vysluhovateľov“, okrem množstva výnimiek, uvedených v kánone.
„Kedykoľvek to potreba vyžaduje alebo sa to odporúča z hľadiska pravého duchovného osohu a len keď sa vyhne nebezpečenstvu omylu alebo indiferentizmu, je dovolené veriacim, ktorým je fyzicky alebo morálne nemožné dostať sa ku katolíckemu vysluhovateľovi, prijať sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania chorých od nekatolíckych vysluhovateľov v cirkvi ktorých sú uvedené sviatosti platné.“
V tomto kánone sa ďalej uvádza, že „katolícki vysluhovatelia môžu vysluhovať spomínané sviatosti aj veriacim východných cirkví, ktoré nemajú s Katolíckou cirkvou plné spoločenstvo, ak to z vlastnej vôle žiadajú a sú riadne disponovaní.“ A ďalej pokračuje: „Platí to aj o členoch iných cirkví, v ktorých sa uvedené sviatosti uznávajú za platné a sú podľa úsudku Apoštolskej stolice v rovnakom položení ako uvedené východné cirkvi.“
„Ak hrozí nebezpečenstvo smrti alebo ak podľa úsudku diecézneho biskupa alebo Konferencie biskupov nalieha iná vážna potreba, môžu katolícki vysluhovatelia tie isté sviatosti vysluhovať aj ostatným kresťanom, ktorí nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou a nemôžu sa dostať k vysluhovateľovi svojej spoločnosti. Je však nutné, aby o to požiadali z vlastnej vôle a pod podmienkou, že k týmto sviatostiam prejavujú katolícku vieru a sú k nim riadne disponovaní. Diecézny biskup, ani Konferencie biskupov nemajú vydávať všeobecné normy, ak sa neporadia aspoň s miestnou kompetentnou vrchnosťou nekatolíckej cirkvi alebo spoločnosti, ktorá má o to záujem.“
V liste kardinálovi Marxovi Ladaria poznamenáva, že v niektorých oblastiach Cirkvi síce existujú ešte v súvislosti s kánonom 844 „otvorené otázky“, no „kompetené dikastérie Svätej Stolice sú už poverené vypracovaním dočasného objasnenia týchto otázok na úrovni univerzálnej Cirkvi.“ Tak či onak však podľa Ladariu ostáva na diecéznych biskupoch posúdiť, či sa v súvislosti s prijímaním sviatostí jedná v danom prípade o „závažnú potrebu“.
Ladaria, ktorý nedávno prijal od pápeža Františka červený kardinálsky klobúk, je na čele Vatikánskej kongregácie pre náuku viery. Stretnutie nemeckých biskupov s vatikánskymi funkcionármi bolo zvolané po správach, neskôr popretými Nemeckou biskupskou konferenciou, ktoré uvádzali, že Vatikánska Kongregácia pre náuku viery zamietla návrh nemeckých biskupov publikovať smernice, podľa ktorých nekatolícka stránka katolícky uzavretého manželstva môže prijímať za určitých podmienok Eucharistiu.
Vo februári tohto roku kardinál Marx oznámil, že Nemecká biskupská konferencia zverejnila pastoračnú príručku, v ktorej vysvetľuje, že protestantská stránka v manželstve s katolíkom/katolíčkou môže v „individuálnych prípadoch za určitých okolností“ prijímať sväté prijímanie za predpokladu, že „potvrdí katolícku vieru v Eucharistiu“.
Toto sa týkalo návrhu verzie smerníc, ktoré boli prijaté „po intenzívnej diskusii“ počas zasadania pléna konferencie 19. až 22. februára. Po oznámení kardinála Marxa o návrhu „intercommunion“ požiadali niektorí nemeckí preláti Vatikán o objasnenie. Menovite oslovili Kongregáciu pre náuku viery, Radu pre podporu kresťanskej jednoty a Radu pre legislatívne texty.
Medzi signatármi, ktorí nekonzultovali s kardinálom Marxom pred napísaním listu, boli: arcibiskup Ludwig Schick z Bambergu, biskup Gregor Hanke z Eichstättu, biskup Konrad Zdarsa z Augsburgu, biskup Stefan Oster z Passau, biskup Rudolf Voderholzer z Regensburgu, biskup Wolfgang Ipolt z Görlitzu a kardinál Rainer Maria Woelki, arcibiskup z Kolína. Ani jeden signatár, okrem kardinála Woelkiho, sa nezúčastnil stretnutia vo Vatikáne 3. mája tohto roku.
Medzi členov nemeckej delegácie, ktorí sa mali zúčastniť stretnutia 3. mája, patrili: kardinál Marx, biskup Genn, biskup Wiesemann, predseda Doktrinálnej komisie Nemeckej biskupskej konferencie, biskup Feige, predseda Komisie nemeckých biskupov pre ekumenizmus, biskup Voderholzer z Regensburgu, a p. Hans Langendörfer SJ, tajomník Nemeckej biskupskej konferencie.
Z Vatikánu sa stretnutia zúčastnili: arcibiskup Ladaria, kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre podporu kresťanskej jednoty, msgr. Markus Graulich, podsekretár Pápežskej rady pre legislatívne texty a p. Hermann Geissler, ktorý slúži ako vedúci sekretariátu Kongregácie pre náuku viery.
Po stretnutí mal Ladaria zhrnúť detaily stretnutia a predložiť ich pápežovi Františkovi. V liste kardinálovi Marxovi z 25. mája Ladaria uviedol, že pápeža informoval 11. mája a potom aj 24. mája. Po týchto diskusiách sa František rozhodol, že smernice „intercommunion“, presadzované kardinálom Marxom, sa nebudú zverejňovať.