doctrinal_errors.jpg

Recenzia kontroverzného dokumentu ´Pápež František, muž, ktorý si stojí za svojím slovom´

442
Lucia Salomonová
Neutral

V ten deň som išiel do najbližšieho kina na prvé ranné predstavenie. 18. mája vyšiel  dokumentárny film nemeckého režiséra Wima Wendersa Pápež František: Muž, ktorý si stojí za svojím slovom (Pope Francis: A Man of His Word). Prišiel som o 20 minút skôr a posadil som sa. Hodina odbila 10:30 a film sa začal. Bol som jediným divákom v kine.

Wenders sa zaoberá dokumentárnymi filmami, režíruje však aj celovečerné. Jeho romantická fantázia Wings of Desire (Krídla túžby,1988), dráma o strážnom anjelovi, ktorý sa zamiloval do artistu na visutej hrazde, bola veľmi uznávaná, ako aj jeho dokument z roku 1999 o kubánskych hudobníkoch, Buena Vista Social Club, ktorý bol nominovaný na Oskara a takisto viackrát ocenený. Najnovšia dráma Wima Wendersa, Submergence (Ponorenie, 2017), špionážny thriller, však už bola podľa kritiky umelecká a finančná katastrofa. Pápež František môže byť znamením, že režisér stráca dych.

Je nesprávne pozdvihnúť tento výkon na hagiografiu (spisovanie životopisov svätých) so slovným spojením „dokumentárny film“. Ide skôr o akýsi druh propagačného videa, aké by sa dalo očakávať na politickom zhromaždení - nekriticky vyzdvihuje výsledky kandidáta strany. 

Wenders, ktorý vyrastal v katolíckej rodine, prešiel k protestantizmu, a teraz sa bez akýchkoľvek problémov označuje za „katolíka a protestanta súčasne“. Vôbec ho nezaujíma pápežovo vierovyznanie. K rozhodnutiu prijať žiadosť Vatikánu na nakrúcanie filmu ho pritiahol pápežov aktivizmus.

Nemecký názov filmu Wings of Desire je Der Himmel Über Berlin („Nebo nad Berlínom“), a film Pápež František: Muž, ktorý si stojí za svojím slovom, začína pohľadom z vtáčej perspektívy na Vatikán. Wenders vytvoril film s niekoľkými často opakovanými prvkami: rozhovory s pápežom (natočené zo „strednej vzdialenosti“, Svätý Otec sa díva priamo na diváka - v skutočnosti na červené svetlo nad objektívom kamery); novinky z pápežových ciest po slumoch a ghetách celého sveta a po favelas (chudobné štvrte v mestách Latinskej Ameriky); a zvláštne čierno-biele obrázky, zobrazujúce život svätého Františka.
Pokiaľ ide o tento posledný prvok, Wenders chcel divákom jasne naznačiť, že kardinál Bergoglio si  pri zvolení za pápeža vybral svoje meno prorocky - a následne to aj potvrdzuje svojim správaním.
Tieto tiché, čierno-biele segmenty zobrazujúce sv. Františka boli natočené kamerou z 20-tych rokov minulého storočia, a preto je film trochu zrnitý; režisér chcel totiž naznačiť, že ide o niečo veľmi staré. Samozrejme, že bolo nevyhnutné použiť kameru aspoň zo začiatku 20. storočia, pretože v 13. storočí kamery ešte neexistovali. Tieto segmenty preto vyznievajú bláznivo a nezmyselne.

Image
 
Wim Wenders a jeho objekt.

Film Pápež František: Muž, ktorý si stojí za svojím slovom však úplne zlyháva najmä preto, lebo odmieta ukázať celý príbeh Františkovho pontifikátu. Aj napriek tomu, že ide o objektívne najkontroverznejší pontifikát od posledného Mediciho (u neho to bolo, pravda, z iných dôvodov), venuje režisér tejto spornej veci len jedinú, aj to nešpecifikovanú zmienku (na konci filmu). Je to jediný dokumentárny film, ktorý som videl, založený iba na rozhovore s objektom filmu. S fotografiou od Lisy Rinzlerovej, na ktorej je usmievajúci sa pápež, by sa dalo predpokladať, že kameramana má pod palcom Leni Riefenstahl, a nie Wenders.

Wenders v rozhovoroch povedal, že kardinál Bergoglio si svoje pápežské meno vybral na základe radikálnej identifikácie a solidarity s chudobnými a vyvrheľmi;  bolo aj synonymom veľkej starosti a obáv o prírodu a o „Matku Zem“ a obnovením úsilia o zmier medzi (sic) náboženstvami. Tiež povedal, že nemá záujem o to, čo iní dokumentaristi nazývajú „kritickým odstupom“ medzi filmárom a objektom, a práve preto dokumentárny film je len o niečo viac, než propagandistické video. Wenders, ktorý vo filme pôsobí ako rozprávač vyzerá, akoby pápeža obhajoval. Avšak nikdy sa nedá vyhrať prípad, ktorý by ignoroval protichodné dôkazy: aj keď nakoniec existuje oslobudzujúci rozsudok.

Wenders je obzvlášť nadšený z ´Laudato si', pápežovej encykliky o životnom prostredí, ktorej podtón je cítiť v celom dokumente. Režisér predstavuje scény chudoby a špiny a pochvaľuje si pápežove pranierovanie nenásytnosti. František verí, že evanjeliá sú príručkou proti chudobe, a búri sa proti uzavretým komunitám. Objíma sa s prezidentom Bolívie Evom Moralesom, a zjavne žije v blaženej nevedomosti (a v 81 rokoch už iný nebude) o jasne preukázateľnej odpovedi na zmiernenie chudoby; je ňou rozvoj voľnej trhovej ekonomiky. Na človeka z ľudu má elitársku náklonnosť voči direktívne riadeným ekonomikám.

Na záver filmu pápež hovorí, že dve veci sa snaží robiť každý deň: usmievať sa a poriadne sa smiať. Pápež sa hojne usmieva aj vo filme Pápež František: Muž, ktorý si stojí za svojím slovom a predsa je Wendersov dokument bez humoru, a napokon aj bez radosti. Je tak zrejme preto, že film je viac o pápežovi, ktorý svoje okolie skôr znepokojuje ako inšpiruje, navyše má film podtón formálnosti.

Je zrejmé, že Wenders má v úmysle ukázať jednoduchého muža, ktorý sa snaží zachrániť svet, ale je to spása takmer úplne zo spoločensko-politického hľadiska, a preto sa dokument zameriava na globálne politické otázky a predstavuje pápeža ako najvýznamnejšieho bojovníka v oblasti sociálnej spravodlivosti.

Nemyslím si, že toto je celkom nesprávne vykreslenie pápeža Františka; nemusí to tak byť. V jednom bode pápež hovorí, že Cirkev nie je mimovládnou organizáciou (mimovládna organizácia - príklady: Greenpeace, Lekári bez hraníc), avšak práve takto celý Wendersov film vyznieva.

Film Pápež František: Muž, ktorý si stojí za svojím slovom, je v prvom rade nudný. Môže byť, že to hovorím preto, lebo film rozpráva príbeh, ktorý ja, a domnievam sa že aj čitatelia The Catholic Thing,  už poznajú. Javí sa mi ako rekapitulácia, ktorú vidíme na začiatku mnohých mini-sérií, ako v „predchádzajúcej časti ste videli...,“ no tu ide o zhrnutie, ktoré trvá hodinu a pol. A zaujímalo by ma, pre koho bol určený Wendersov dokument - pre odídených katolíkov? Zvedavých protestantov? Katolíckych školákov?

Myslel som si, že po 45. minútach odídem z filmu, ktorý mal trvať iba 96 minút, no vtedy som to nedokázal, a potom som napísal túto recenziu.
 

DISKUSIA k článku