Pápež oplakáva "vykrvácanie" kňazských a rehoľných povolaní v Európe

774
Zuzana Smatanová
Neutral

Pápež František vyjadril sklamanie a frustráciu z postupného „vykrvácania“ kňazských a rehoľných povolaní v Európe.

Na stretnutí Talianskej biskupskej konferencie minulý týždeň v pondelok vyhlásil pápež František ´núdzový stav´ týchto povolaní a to v oblasti, ktorá bola kedysi srdcom kresťanstva. „Koľko seminárov, kostolov, kláštorov a konventov bude zavretých v nasledujúcich rokoch?“, pýta sa. „To vie len Boh.“

Z tohto vývoja viní pápež František demografické zmeny, škandály v Cirkvi a vzmáhajúci sa materializmus („diktatúru peňazí“) a varuje, že nad Európou sa vznáša prízrak „sterility povolaní“, čo je, podľa neho, neriešiteľná situácia.

Pontifik navrhuje aby Cirkev preskúmala svätenie ženatých kňazov najmä v oblasti Južnej Ameriky, kde je situácia najakútnejšia. Bližšie sa tento návrh bude prejednávať na Zvláštnom zasadnutí Synody biskupov Panamazonského regiónu v októbri 2019. Na základe dlhodobo nízkeho počtu povolaní aj svätení naznačuje aj Nemecko, že by malo záujem o podobné riešenie. Biskup Franz-Josef Bode z Osnabrücku, ktorý je zástupcom predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, oznámil, že ak pápež otvorí dvere ženatým kňazom v Amazónii, budú nemeckí biskupi požadovať to isté pre ich krajinu.

Tradicionalisti tvrdia, že nárast počtu povolaní nespočíva v skoncovaní s celibátom duchovenstva, ale vo vernosti náuke Cirkvi a v prehlbovaní oddanosti viere. V rokoch 1978 až 2011 sa počet povolaní zvyšoval, pričom najväčší nárast zaznamenal počas pontifikátu pápeža sv. Jána Pavla II. Tradicionalisti ďalej poukazujú na to, že tam, kde sa pestovala ortodoxnosť – pravá náuka, počet povolaní rástol. Od roku 2014 do 2015 (posledné dostupné čísla), klesol počet povolaní v Európe, v epicentre teologických rozporov, o 2.502, pričom paradoxne vzrastá počtom v Afrike a Ázii, čo sú krajiny viac zamerané na vlastnú tradíciu.

Kritici uvádzajú, že spoločnou podstatou kolapsu duchovných povolaní je opustenie pravej náuky, či už sa prejavuje prostredníctvom ľavičiarskych hnutí ako je Teológia oslobodenia (Latinská Amerika) alebo bludárstvo modernizmu (Európa), pričom nesúhlas s náukou Cirkvi so sebou prináša zvetrávanie a oslabovanie viery, ako aj kolaps v duchovných povolaniach.

V rokoch, predchádzajúcich Druhému Vatikánskemu koncilu, prúdili do Amazónie celé skupiny misionárov, aby tam šírili vieru. Keď sa začal západom šíriť modernizmus, povolania sa vytrácali a zástupy misionárov redli. A Teológia oslobodenia medzitým podomlela a oslabila pomerne silné domáce semináre. Dnes je v Amazonskom regióne jeden kňaz na 10.000 katolíkov

Podobne aj v Nemecku, ktoré v posledných desaťročiach vystupuje ako semenisko bludárstva a odporu, sa vyprázdňujú semináre a zatvárajú kostoly. V Mníchove, srdci nemeckého katolicizmu, bol v roku 2016 iba jeden nový seminarista.

Tradične zmýšľajúci katolíci poukazujú na teologickú ortodoxiu, ako na kľúč k oživeniu povolaní. V roku 2017 vatikanista Marco Tosatti ilustroval toto tvrdenie v článku "Návrat krízy povolaní" dvoma príkladmi z USA:

„Vo wisconsinskej diecéze Madison prevažovala až do roku 2003 liberálna atmosféra. V tom roku mala diecéza 6 seminaristov. V tom roku sa stal biskupom Robert Morlino a jeho úsilie zvýšilo počet seminaristov na 36 v roku 2015. ... Podobná situácia nastala aj v diecéze Lincoln, v štáte Nebraska. Biskup James D. Conley vysvetlil Catholic World Report, že podľa neho nárast počtu duchovných povolaní v jeho diecéze  úzko súvisí s vernosťou tradičnej náuke Katolíckej cirkvi.“

Veriaci katolíci tvrdia, že takéto oživenie duchovných povolaní nie je výlučne americkým fenoménom. Na rozdiel od pápeža Františka sú presvedčení, že kríza povolaní v Európe nie je v žiadnom prípade neriešiteľná. Ako príklad uvádzajú Belgicko – krajinu, ktorá je jednou z najhoršie zasiahnutých modernizmom:

Od roku 2010 do roku 2015 viedol diecézu Mechelen – Brussels André-Joseph Léonard, známy tradicionalista. Ako arcibiskup dohliadal Léonard na formáciu novej spoločnosti, založenej podľa tradície, Kňazského bratstva svätých apoštolov (Priestly Fraternity of the Holy Apostles – PFHA). Vzrastali explozívnym spôsobom. V rokoch 2013 až 2016, v čase, keď iné belgické semináre neregistrovali ani jediné povolanie, PFHA „vyprodukovalo“ 6 kňazov a 23 seminaristov.

V roku 2016 však činnosť tohto pravoverného rádu ukončil Léonardov nástupca arcibiskup Jozef De Kesel, ktorý je známym liberálom. Ukončenie činnosti rádu De Kesel odôvodnil tým, že v seminári rádu bolo viac Francúzov ako Belgičanov.

Tradične zmýšľajúcich katolíkov však jeho vysvetlenie nijako neprekvapilo. Brusel je totiž hlavné mesto Európskej únie, ktorej mottom je „Jednota v rozmanitosti“. Polovica obyvateľov mesta sú prisťahovalci z iných štátov EÚ alebo migranti z moslimských krajín. Prevažná väčšina obyvateľov vyznáva islam. Vo svetle týchto faktov vyznie dôvod De Kesela „že je viac Francúzov ako Belgičanov v seminári“ pre veriacich katolíkov fádne a otrepane.

Zakladatelia rádu predniesli svoj prípad Vatikánskemu najvyššiemu súdu, od ktorého očakávali, že rozhodne v prospech obnovy a oživenia bratstva.

Pred zasadnutím súdu však zasiahol pápež František. Šesť týždňov pred tým, ako oplakával krízu duchovných povolaní v Európe, podpísal dekrét o ukončení činnosti a rozpustení vzmáhajúceho sa rehoľného rádu, čím zničil sľubnú obrodu a oživenie nárastu duchovných povolaní v Belgicku.