Poznámka šéfredaktora: Túto analýzu napísal kňaz, požadujúci anonymitu z obavy, že bude potrestaný za vyjadrenie znepokojenia ohľadom pápežského dokumentu.
14. mája 2018 (LifeSiteNews) - Hovoril som to hneď od začiatku, keď Amoris Laetitiu (AL) prvýkrát zverejnili spolu s jej neslávnou 8. kapitolou, ktorá umožňuje svedomiu jednotlivca prevážiť nad objektívnym morálnym právom, a týmto účinne eliminovať pojem vnútorného morálneho zla. Skutočným problémom nie je sväté prijímanie pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov. Koniec koncov, pápež František už zjednodušil proces anulácie, a tým umožnil vyhlásenie o neplatnosti, ktoré sa vo všeobecnosti dalo ľahko získať, aby bolo ešte dostupnejšie. Skutočným problémom je sodomia a normalizácia - či dokonca požehnávanie tohto správania, ktoré katechizmus označuje ako „vnútorne nezriadené“. V ďalšom texte sa pokúsim „uceliť tieto myšlienky“, aby som to lepšie objasnil.
Pripomeňme si, že pod číslom 50 prvého návrhu dokumentu pre prvú Synodu o rodine v októbri 2014 sa uvádza, že „homosexuáli majú dary a vlastnosti, ktorými majú čo ponúknuť kresťanskej komunite.“ Následne bola položená otázka, či sú naše komunity schopné prijímať a oceňovať ich sexuálnu orientáciu, čo naznačuje, že tí, ktorí praktizujú homosexuálne správanie, majú špeciálne „dary a kvality“ v porovnaní so všetkými ostatnými. Rovnako to evokuje, že ich správanie s ohľadom na príťažlivosť voči rovnakému pohlaviu, ktoré katechizmus nazýva „objektívne nezriadené“, by malo byť „prijaté a oceňované“.(1)
Aj keď sa takéto znenie doslova v AL neuvádza, skutočnosť, že bolo vložené do predbežného pracovného dokumentu so súhlasom pápeža Františka, a potom sa čítalo zhromaždeným biskupom v jeho prítomnosti, hovorí za všetko. Toto znenie poskytuje kľúč k pochopeniu spôsobu interpretácie 8. kapitoly AL. Má umožniť nielen partnerom pri druhom občianskom manželstve (a spáchaní cudzoložstva), aby boli pripustení k svätému prijímaniu, ale aj tým, ktorí žijú vo zväzkoch s osobou rovnakého pohlavia (a dopúšťajú sa tým sodomie) - pokiaľ sú „vedení“ kňazom, „rozlišujú“, a žijú podľa svojho „svedomia“. (2)
Túto homosexualistickú agendu presadzovali tí, čo sa zúčastnili na „tajnej synode“, ktorá sa konala v máji 2015 na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Jej cieľom bolo presvedčiť všetkých, čo sa mali následne zúčastniť na druhej nadväzujúcej Synode o rodine, aby akceptovali pojem zväzok rovnakého pohlavia, upustili od pojmu „vnútorné zlo“, a zaviedli kontroverznú „teológiu lásky“. (3) Spravodajca Edward Pentin z National Catholic Register o tomto stretnutí informoval:
„Na pozvanie predsedov biskupských konferencií Nemecka, Švajčiarska a Francúzska - kardinála Reinharda Marxa, biskupa Markusa Büchela a arcibiskupa Georgesa Pontiera – sa na stretnutí zúčastnilo zhruba 50 ľudí, vrátane biskupov, teológov a zástupcov médií. Jednou z kľúčových tém, o ktorej sa diskutovalo pri schôdzke za zatvorenými dverami bolo, ako by mohla Cirkev lepšie privítať tých, ktorí žijú v stabilných zväzkoch osôb rovnakého pohlavia. Údajne „nikto“ neodporoval, aby boli takéto zväzky Cirkvou uznané za platné.“ (4)
Túto agendu ohlásil počas Druhej synody o rodine v októbri 2015 chicagský arcibiskup Blase Cupich, ktorého pápež František zvolil za pápežského delegáta na synode. Na otázku spravodajcov Vatican City o svätom prijímaní pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, Cupich povedal, že je možné, aby „dospeli k rozhodnutiu s dobrým svedomím“, a zdôraznil, aby „svedomie zostalo neporušené“ a „že to musíme pri rozhodovaní rešpektovať“.
Cupicha sa potom opýtali na „sprevádzanie“ homosexuálnych párov pri svätom prijímaní, na čo odpovedal: „Homosexuáli sú tiež ľudské bytosti; majú svedomie, a mojou úlohou ako pastora je pomôcť im rozpoznať, čo je pri pohľade na objektívne morálne učenie Cirkvi Božia vôľa.“ Pokračoval však v tom, že jeho úloha ako pastora je „zároveň“ im pomôcť „v čase rozlišovania, aby pochopili, k čomu ich Boh v tomto bode povoláva, (ako povoláva každého k niečomu inému).“ Dodal: „Musíme si byť istí, že nezaškatuľkujeme jednu skupinu, ako keby nebola súčasťou ľudskej rodiny, akoby pre nich existoval iný súbor pravidiel. To by bola veľká chyba.“ (5)
Inými slovami, ak tí, čo žijú v cudzoložných vzťahoch, dokážu s pomocou svojich pastorov rozoznať podľa svojho svedomia, že by mali prijímať sväté prijímanie, potom to isté môže platiť aj pre páry osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa dopúšťajú sodomie. Nie je potrebné skutočne činiť pokánie a pevne sa rozhodnúť zmeniť svoj život, „ísť a viac nehrešiť.“ Človek vlastne môže pokračovať vo svojom ťažkom hriešnom správaní a stále prijímať Eucharistiu. (6) Nadradené všetkému je teda svedomie, a nie objektívny morálny poriadok.
Treba poznamenať, že po tom, čo sa vydali tieto vyhlásenia, ktoré zoširoka citovali spravodajské médiá na celom svete, pápež František povýšil Blasea Cupicha do Kolégia kardinálov.
Preláti na vysokej úrovni podporujú novú paradigmu
Rovnaký výklad 8. kapitoly AL potvrdilo niekoľko ďalších prelátov na vysokých pozíciach, (niektorí kardináli sú veľmi blízki pápežovi Františkovi), počas mesiacov a rokov, ktoré nasledovali po zverejnení AL. Tu sú niektoré zaujímavé príklady:
Pripomeňme si, že to bol nemecký kardinál Walter Kasper, ktorý na stretnutí kardinálov, zvolanom pápežom Františkom vo februári 2014, pôvodne navrhol povoliť rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom prijímať sväté prijímanie („Kasperov návrh“). Krátko po zverejnení AL, Kasper poznamenal, že sa zdá „jasné, že sa môžu vyskytnúť situácie rozvedených a znovuzosobášených, keď sa na ceste k začleneniu, rozhrešenie a prijímanie stane možným“; a že exhortácia „prekonáva tvrdý kazuistický prístup, a poskytuje priestor kresťanskej slobode svedomia.“ (7)
A áno, odvolanie sa na svedomie človeka, ako na záverečného posudzovateľa jeho správania sa, sa môže rovnako aplikovať aj na vzťahy osôb rovnakého pohlavia, s cieľom umožniť im prijímať Eucharistiu. Kasper to tvrdí v novej brožúre, ktorú napísal: Posolstvo Amoris Laetitia: Bratská diskusia:
„Pápež nenecháva priestor na pochybnosti o tom, že občianske manželstvá, de facto zväzky, nové manželstvá po rozvode (AL, str. 291) a zväzky medzi homosexuálnymi osobami (AL, str. 250) nezodpovedajú kresťanskej koncepcii manželstva“; ale Kasper hovorí, že pápež trvá na tom, že „niektorí z týchto partnerov môžu čiastočne a obdobne realizovať niektoré prvky v kresťanskom manželstve" (AL, str. 292).(8)
Rakúsky kardinál Christoph Schönborn, ktorého pápež František nazval „autoritatívnym vykladateľom“ AL, vidí AL ako prostriedok umožňujúci sväté prijímanie pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov. (9) V rozhovore na Synode o rodine v roku 2015 vyžadoval uznanie „pozitívnych prvkov“ homosexuálnych zväzkov a povedal:
„Môžeme a musíme rešpektovať rozhodnutie o vytvorení zväzku osôb rovnakého pohlavia a hľadať prostriedky v rámci občianskeho práva na ochranu ich života, spolu so zákonmi na zabezpečenie takejto ochrany.“ Schönborn pokračoval v kritizovaní „neústupných moralistov“ medzi svojimi kolegami biskupmi, ktorých obvinil z „posadnutosti vnútorným zlom“. (10)
Schönbornova katedrála vo Viedni poskytla v roku 2006 požehnanie pre nezosobášené páry na Deň svätého Valentína, ktoré zahŕňalo aj homosexuálnych partnerov; a v roku 2016 bola v bulletine Schönbornovej katedrály fotografia dvoch mužov a adoptovaného dieťaťa, ktorých prezentovali ako „rodinu“ a „manželský pár“. (11)