V tieto dni dostávame množstvo reakcií od poriadne rozhorčených čitateľov, ani nie až tak zo zjavne skorumpovaných a otvorene bludárskych kardinálov, biskupov a kňazov, ale oveľa viac zdesených z nedbanlivosti a ľahostajnosti väčšiny dobrých duchovných pastierov, ktorí však na túto hrôzu nijako podstatne nereagujú; nič nehovoria, ani nerobia. Je to podivný a rušivý fenomén, nie však jediný v tejto dobe.
Mnohí sa pýtajú „Čoho sa tak boja?!“ Veď jediný ´strach´, ktorý by mali pociťovať, je zdravá posvätná bázeň pred samotným Bohom.
Vo svojej knihe The Power of Silence (Sila ticha) pripomína Robert kardinál Sarah slová sv. Augustína, týkajúce sa tejto témy:
„Každý kňaz a každý biskup by mal, spolu so sv. Augustínom, vedieť povedať: „Voce Ecclesiae Loquor“, Hovorím hlasom Cirkvi, (Kázne 129, 4) a preto aj hlasom Ježiša Krista; a tak v tichosti a účinne by mal ako duchovný pastier a vodca prevziať na seba plnú zodpovednosť. Každý kňaz, každý biskup, by mal mať neustále na pamäti, že v onen hrozný Deň súdu sa bude musieť zodpovedať pred Bohom za hriechy tých, ktorých nebol schopný zmeniť a formovať pre svoju vlastnú ľahostajnosť a nevšímavosť.
Vo svojom liste píše sv. Augustín s plnou vážnosťou:
„Sláva tohto veku pominie; v Súdny deň budú všetky tieto pocty úplne na nič. Nemám v úmysle premrhať tento život v márnivosti cirkevných hodností. Myslím na deň, v ktorom budem skladať účty za to, ako som viedol stádo, ktoré mi bolo zverené Kniežaťom duchovných pastierov. Pochopte moje obavy; sú totiž veľmi veľké.“
Deň posledného súdu. Neminie nikoho, avšak pre duchovných pastierov, ktorí boli vysvätení a ustanovení aby viedli duše, bude tento súd prísnejší a hroznejší. Práve preto potrebujú naše zvláštne modlitby. Žiaľbohu žijeme v dobe, v ktorej sa v kresťanstve prudko rozbujnela zbabelosť a ľahostajnosť duchovenstva. Zlo bez problémov prekvitá a duše, najmä mladých ľudí, sa hrozným spôsobom poškodzujú, zneužívajú a ničia. Len hŕstka duchovných zostáva pri Kristovi, kde ochotne a s radosťou prijímajú kríž, ktorý je s touto vernosťou Jemu, spojený. Všetci by si mali opäť prečítať brilantnú klasiku od Tomáša Kempenského Nasledovanie Krista. Tomuto majstrovskému dielu porozumejú bez problémov aj laici.
Modlime sa a prosme za našich duchovných, a to na všetkých úrovniach svätenia. Ako vidíme podľa vývoja za posledných päť rokov v tomto smere, je potreba modliť sa za nich akútna a absolútne nevyhnutná.
„Tolerancia je ´cnosťou´ človeka bez presvedčenia“ – G. K. Chesterton
„Komu neprekážajú omyly, ten nemiluje pravdu“ – G. K. Chesterton