V sobotu pred týždňom sa konali v Londýne dva protestné pochody. Jedným bol každoročný Pochod za život, ktorý sa vo Veľkej Británii koná už piaty rok, ale po prvýkrát v Londýne. Druhým bol protestný pochod propotratových skupín, zameraný proti Pochodu za život.
Zhruba štvortisícový zástup začal svoj pochod z hotela v centre Londýna, kde sa konal pro-life festival pre rodiny. Miesto prísne strážila súkromne financovaná bezpečnostná služba, pretože organizátori sa obávali o podobné nechutné incidenty, aké sa stali počas Pochodu za život minulý rok v Birminghame. Vtedy sa propotratovým demonštrantom podarilo zničiť celý deň. Na dlhý čas zablokovali trasu pochodu cez centrum Birminghamu. Polícia z West Midlands, ktorá mala za úlohu chrániť tento pochod, sa zoči-voči agresívnemu a vykrikujúcemu davu, ukázala ako bezmocná. Výsledok? Ženy, deti a starší ľudia boli nútení stáť v dlhotrvajúcom daždi.
Počas sobotňajšieho pochodu v Londýne také problémy neboli. Francis Carey, hlavný organizátor Pochodu za život, sa vyjadril, že tento rok by sa nepokoje opakovať nemali aj vďaka sprísnenému dozoru Londýnskej metropolitnej polície, ktorá ich má sprevádzať ulicami Westminsteru. Ukázalo sa, že mal pravdu. Pochod za život odštartoval načas a na Parliament Square, kde ich očakávali, dorazil v poriadku.
Tam však mali svoj protestný pochod propotratové skupiny. Prišli len preto, aby znevažovali a verbálne urážali účastníkov Pochodu za život. Vykrikovali obscénnosti a skandovali ich aj počas príhovorov jednotlivých účastníkov Pochodu za život.
Tohtoročný Pochod za život v Spojenom kráľovstve sa niesol v znamení protestu proti neustále trvajúcim útokom na život v Británii; uplynulo totiž 50 rokov od legalizácie potratu v tejto krajine.
Pred dvoma týždňami začal navyše platiť zákon, ktorý zakazuje modliť sa, či ponúkať pomoc ženám pred potratovými klinikami v Londýne. Očakáva sa, že tento druh zákazu sa rozšíri na celú krajinu, pričom sa poruší – v záujme potratového priemyslu – sloboda zhromažďovania, prejavu a vierovyznania.
Navyše aj prípad malého Alfieho Evansa je ešte stále čerstvý a mnohí účastníci pochodu sa obávajú, že Britské úrady už viac nezaujímajú práva tých najbezbrannejších v spoločnosti. Aj napriek temnote, ktorá obklopuje Spojené kráľovstvo, prežívali účastníci pochodu radosť. Prišli ľudia z celej Británie – rodiny, slobodní, starší manželia, rehoľné osoby a ´Vegáni za život´: všetci pochodovali za život. V Londýne sa skrátka stretla vzorka obyčajných Britov, aby potratu povedali „NIE“. Za slnečného počasia prechádzal Pochod za život londýnskou Covent Garden, chýrnym Trafalgar Square a Whitehallom a pred príchodom na trávnik pred parlamentom prechádzal popred 10 Downing Street (sídlo britského premiéra).
Účastníci Pochodu za život potom privítali americkú speváčku a textárku Joy Villu, ktorá bez zábran hovorila o svojej pro-life angažovanosti. Nasledovali ďalšie dojímavé a povzbudzujúce príhovory. Ako prvá sa prítomným prihovorila Rachel McKenzieová zo spoločenstva Rachel´s Vineyard (Rachelina vinica), ktoré pomáha ženám po potrate. Jej osobné svedectvo a jasná reč bez príkras umlčala aj protestujúcich, aspoň tých, čo si dali tú námahu a počúvali. Po dvoch potratoch a následnom živote, ktorý sa jej vymkol spod kontroly, Rachel napokon našla, čo hľadala – niekoho, kto jej povedal, že potrat je nesprávna a zlá vec, ale že jej môže byť odpustené.
Ako ďalšia sa zhromaždeným prihovorila Clare McCulloughová, zakladateľka Good Counsel (Dobrá rada) Network. Bola medzi prvými, čo sa usilovali zvrátiť legalizovanie zákazu modliť sa a radiť ženám pred potratovými strediskami. Poskytla rovnako dojímavé svedectvo, i keď z iného uhla pohľadu. Rozprávala o verbálnych urážkach a fyzických útokoch propotratových skupín, ktoré spolu so svojimi ´spolubojovníkmi´ znášala pred potratovými strediskami, keď tam ponúkali pomoc a podporu ženám, ktoré do nich prichádzali.
„V každom prípade ide vždy o jednu a tú istú vec – ženám, ktoré prichádzajú do potratového centra, sa má narodiť dieťatko. Jediná otázka teraz znie, či sa narodí živé alebo mŕtve. V každom prípade je to pre dotyčnú ženu traumatické.“
Neskôr sa k McCulloughovej pridali ženy, ktorým Good Counsel Network pomohla a porozprávali svoje príbehy. Hovorili síce s trémou, no to nijako nezmenšilo dôležitosť pomoci, ktorú im pred centrom ponúkli, ktorú oni prijali a vďaka ktorej mohli pokračovať vo svojom tehotenstve a porodiť deti. Tieto deti boli s nimi na pódiu a očividná láska medzi nimi a ich matkami, ako aj radosť z prijatého života, hovorili za všetko.
Pochod za život je z roka na rok početnejší. V dnešnej Británii sa však nepýtajú kedy bude ďalší pochod, ale či ho medzitým nezakážu rovnako, ako zakázali pokojné modlitby a ponúkanie pomoci tehotným ženám pred potratovými klinikami.