Bola Španielska ríša v Amerike zlá? Posúďte sami. + Prednáška "Boh alebo zlato?"

670
Zuzana Smatanová
AltKAT

Obraz: "Útok na chrám Teocalli Cortézom a jeho vojskom" od Emanuela Leutze (všimnite si detail obrazu vľavo, pod článkom)

S frázou „Zlatá éra Španielska“ som zžitý už od detstva. Moja mama sa narodila v Antofagaste, v Chile, a ja ako chlapec som vyrastal s knihami, v ktorých sa písalo o skvelých skutkoch cestovateľov a objaviteľov, ako bol Krištof Kolumbus a o dobyvateľoch – mužoch, ktorí zabrali veľké územia a nárokovali si ich pre Španielsko a, samozrejme, pre šírenie katolíckej viery. Ako ma nadchlo, keď som čítal, že Kolumbus nazval svoju vlajkovú loď Santa Maria a že prvá vec, ktorú po pristátí v Novom svete urobil, bolo, že do zeme osadil Kríž! Adekvátne k tomu ma potom sklamalo, keď som čítal o porážke španielskej armády v roku 1588, ktorá sa zároveň pokladá za koniec spomínanej Zlatej éry, práve tak, ako sa znovudobytie Granady v roku 1492 (v čase prvej Kolumbovej objaviteľskej plavby) pokladalo za jej začiatok.

Som navždy zaviazaný svojej mame, že ma vychovala tak ´politicky nesprávne´. Pri udalostiach, súvisiacich s históriou, bývam ešte aj dnes vzrušený a preto som si s veľkým záujmom prečítal aj o najnovších archeologických objavoch v Peru, ako o nich referoval Daily Telegraph. Archeológovia nedávno odkryli pohrebisko pri Las Llamas, v ktorom našli dôkazy o masových obetách detí. Čítame:

„ ... okrem kostí (140 detí) objavili prieskumníci aj stupaje, ktoré nezničil dážď, ani erózia. Malé odtlačky nôh naznačujú, že deti sem prichádzali na smrť z Chan Chan, starovekého mesta, vzdialeného asi jeden a pol kilometra od Las Llamas ... na kostrách detí sa našli lézie (stopy po poranení) na kostiach hrudného koša, ktoré spôsobil pravdepodobne rituálny nôž. Nalomené rebrá naznačujú, že ten, kto vykonával obetu, dieťaťu vytrhával z tela srdce.“

Tieto zistenia neveľmi hrajú do karát tým, ktorí by nás radi presvedčili, že dobytie Nového sveta Španielmi nebola dobrá vec. Predkolumbovské civilizácie síce dosiahli veľké úspechy, ako dokazujú exponáty v mexických múzeách, no zároveň mali aj závažné nedostatky a temné stránky, čo musí uznať každý čestný a úprimný pozorovateľ. To isté pochopiteľne platí aj o Španielskej ríši v Novom svete, ale, a tu musím podotknúť, že ide o dosť veľké ALE, Španieli skoncovali s ľudskými obetami, aj s pomýleným zmýšľaním ľudí, ktorí si mysleli, že ľudské obety sú dobré, či nevyhnutné.

Objav tohto masového pohrebiska detských obetí v Peru je vodou na mlyn tým, ktorí európske hodnoty vnímajú ako prirodzene nadradené hodnotám predkolumbovskej Ameriky. Naopak, morálni relativisti ho môžu zneužiť tvrdením, že detská obeta nie je sama o sebe zlá vec a že spoločenské zriadenia, ktoré sa od nášho úplne odlišujú, nemôžme posudzovať na základe noriem, podľa ktorých posudzujeme to naše.

Podľa mňa je to celkom jasné, i keď niekto zrejme povie, že to zjednodušujem: žiadne naozajstné zlo – a vražda dieťaťa ním nepochybne je – sa nikdy nesmie tolerovať, a to zo žiadneho dôvodu. Fakt, že spoločnosť, ktorá kedysi praktizovala detské obety v Las Llamas už viac neexistuje, je upokojujúci. V tomto prípade vďaka Bohu za dobyvateľov.

Odborníci sa podľa Daily Telegraph domnievajú, že orgie, spojené s detskými (a zvieracími) obetami, boli pokusom o zmiernenie hnevu božstiev, ktorý sa prejavoval zlým počasím. Toto možno dáva akýsi zvrátený zmysel, no zároveň ide o dobrú ukážku, ako sa zmýšľanie človeka, uchyľujúceho sa k ľudským obetám, odlišuje od kresťanského pohľadu na život.

Svet a ľudstvo neriadia kruté a neosobné božstvá a my nie sme bezvýznamné kreatúry, vydané na milosť a nemilosť zlomyseľným kozmickým silám. Každý z nás je totiž milovaný Bohom; ba čo viac Bohom, ktorý poslal svojho jediného Syna, aby za nás zomrel. Ak tomuto veríme, potom musíme posielanie detí na smrť kvôli modlám pokladať za rúhanie a kliatbu. 

Nech je pre všetky spoločnosti, ktoré z akéhokoľvek dôvodu obetujú svoje deti „modlám súčasnosti“, zánik predkolumbovských civilizácií dejinným varovaním! 

********

Pozn. editora: autorova úvaha sa uberá dobrým smerom, ale je nepopierateľné, že indiáni pod španielmi veľmi trpeli. Odporúčame vám na slovenské pomery unikátnu prednášku práve k tejto téme od dominikána otca Gabriela Hunčagu. Prednáška začína na 04:00.

Dozviete sa aj:

V čom spočíval konflikt medzi evanjelizáciou a kolonizáciou Južnej Ameriky?

Používali kolonizátori kresťanstvo ako zámienku pre chamtivosť?

Čo priniesol zápas o nenásilnú misiu a práva domorodého obyvateľstva?

Prednáška a následná diskusia nás zavedú do 16. storočia. Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492 prinieslo Európe mnoho nového a postavilo jej kresťanské hodnoty pred viaceré výzvy. Jedna z prvých, ktorá zaznela takmer ihneď po príchode do Nového sveta, bola výzva na kristianizáciu národov žijúcich na objavených územiach. Na druhej strane kríž sprevádzal meč, ohlasovaná ríša Boha bola príliš úzko spojená s ríšami tohto sveta, ohlasovanie evanjelia bolo mnohými používané na legitimizovanie vykorisťovania. Boli to najmä príslušníci žobravých reholí, ktorí začali poukazovať na prirodzené práva domorodého obyvateľstva a apelovaním na svedomie panujúcich mu zabezpečili aspoň určitú ochranu. Vzniknutá trauma z kolonizácie sprevádzanej súbežnou kristianizáciou pretrvávala v radoch domorodcov ešte dlho a cirkev v Strednej a Južnej Amerike sa s jej dedičstvom konfrontuje dodnes.

image