AL je v skutočnosti napísaná tak, aby "normalizovala" homosexualitu - vysvetľuje kňaz (2)

494
Lucia Salomonová
Štúdia

V rozhovore z roku 2016, nemecký kardinál Reinhardt Marx, prezident Nemeckej konferencie biskupov a jeden z deviatich hlavných poradcov pápeža Františka povedal, že nemožno skonštatovať, že vzťahy osôb rovnakého pohlavia nemajú žiadnu „hodnotu“; že Cirkev by mala podporovať „reguláciu“ takýchto vzťahov a že „my, ako Cirkev, nemôžeme byť proti tomu“ (12). 

V rozhovore z januára 2018 Marx povedal, že Cirkev nemôže vo svojej náuke o sexuálnej morálke uplatniť „slepý rigorizmus“; že je „ťažké na prvý pohľad určiť, či je niekto v stave smrteľného hriechu“ - princíp, ktorý sa vzťahuje nielen na mužov a ženy v „nezvyklých situáciách“, ale aj na homosexuálne vzťahy, pretože tu musí ísť o „rešpektovanie slobodne prijatého rozhodnutia“ a vo svetle „svedomia“ jednotlivca (13).

V rozhovore z 10. januára tohto roku biskup Franz-Josef Bode, podpredseda Nemeckej biskupskej konferencie, sa svetovému spravodajstvu postaral o senzáciu, keď požiadal o požehnanie pre homosexuálne páry: „Musíme sa zamyslieť nad otázkou, ako diferencovane posúdiť vzťah medzi dvoma homosexuálnymi osobami... Nie je pozitívne, dobré a správne byť spravodlivejšími?“ (14)

A o niekoľko týždňov neskôr spravodajské agentúry celého sveta citovali kardinála Marxa, ktorý podporil svojho biskupa Bodeho v žiadosti o požehnanie pre páry osôb rovnakého pohlavia a povedal, že rozhodnutie by mal urobiť príslušný pastor a dotyčná osoba pod jeho pastoračnou starostlivosťou“ (15) a že takéto požehnanie by malo byť vykonané verejne, „liturgickou“ formou. (16)

Takže členovia cirkevnej hierarchie, aj keď uznávajú, že homosexuálne zväzky nie sú „ideálne“, už prešli zo zváženia „pozitívnych“ prvkov takýchto vzťahov na samotné „požehnanie“ a (ako sa zdá) bude to pokračovať a vytvoria tak nový liturgický obrad, ktorý (aspoň zatiaľ) uznáva, že aj keď to nie je „manželstvo“ v technickom zmysle, je to legitímna alternatívna forma vzťahu, ktorú musíme „oceniť“.  

Akosi tu uniká fakt, že požehnaním zväzkov osôb rovnakého pohlavia kňaz v skutočnosti požehnáva ťažký hriech a „vnútorne nezriadené“ správanie, ktoré ho sprevádza; hriech, ktorý podľa zjaveného Božieho slova a nemennej náuky Cirkvi počas storočí, „volá do neba po pomste.“ (17)

Ako arcibiskup Charles Chaput z Filadelfie rozumne poznamenal v reakcii na tento návrh na požehnanie:

„Každý  takýto „obrad požehnania“ by vlastne spolupôsobil pri morálne zakázanom konaní; ba čo viac,  požehnať takýto vzťah by bolo v skutočnosti nespravodlivé a zlé, pretože by povzbudzovalo ľudí aj naďalej žiť v stave ťažkého hriechu, ktorý ich duchovne poškodzuje." Chaput pokračoval: „Neexistuje žiadna láska - žiadna láskavosť - bez pravdy, rovnako ako neexistuje skutočné milosrdenstvo oddelené od spravodlivosti, vedenej pravdou.“ (18)

Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt pre Kongregáciu pre náuku viery, správne rozpoznal tieto pokusy predefinovať trvalú morálnu náuku Cirkvi tvrdeniami, že vraj predstavujú „rozvoj doktríny“ a „zmenu paradigmy“, čo je však v skutočnosti kacírstvom modernizmu. (19) Komentátor v novinách N.Y. Times Ross Douthat usúdil skoro to isté a poznamenal, že pomocou AL chce pápež František a ostatní žiadať, aby sa morálne učenie Cirkvi prispôsobilo moderným kultúrnym normám. (20)

 


Skutočný cieľ Amoris Laetitia

Nazvite to modernizmus, nazvite to skreslenie doktríny, nazvite to ako chcete.  Skutočným cieľom AL je podľa mňa získať morálny súhlas ohľadom homosexuálneho správania a práve preto musí byť učenie Humanae Vitae a prirodzený zákon zamietnuté. Je ním to, že podľa Božieho plánu existuje neoddeliteľná spojitosť medzi zjednotením a plodením v rámci manželského aktu a že zjednocujúci význam je podriadený primárnemu - plodeniu. Ako zakladateľ Ligy pár páru John Kippley tvrdí, že ak má byť význam plodenia eliminovaný z manželského aktu, potom už nikto nemá žiadny účinný argument proti sodomii. A tí, ktorí propagujú sodomiu, to vedia. 

Vedia, že musia vyradiť aj pojem fyzického a emocionálneho dopĺňania sa pohlaví (21), ako aj pojem vnútorného morálneho zla - čo v skutočnosti znamená, že musia prevrátiť celý morálny poriadok. To vysvetľuje, prečo teraz vyzývajú na odstránenie textu v Katechizme Katolíckej cirkvi, v ktorom sa uvádza, že príťažlivosť osôb rovnakého pohlavia je „objektívne nezriadená“ (22) a že homosexuálne skutky „sú skutkami závažnej mravnej skazenosti“, ktoré sú „vnútorne nezriadené“ a v protiklade k „prirodzenému zákonu“, práve preto, že uzatvárajú sexuálny akt pred darom života a nevychádzajú zo skutočného citového a sexuálneho dopĺňania sa“ (23).

To tiež vysvetľuje, prečo už viac ako rok počúvame o „opätovnom preskúmaní“ učenia encykliky pápeža Pavla VI. z roku 1968. Tí, ktorí túžia vyhodiť Humanae Vitae do koša, teraz ukazujú svoju pravú tvár. Svedectvom toho je aj páter Maurizio Chiodi, ktorého nedávno vymenoval pápež František do Pápežskej akadémie života. Hoci sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Veritatis Splendor (č. 80) z roku 1993 špeciálne zahrnul antikoncepciu do zoznamu skutkov, ktoré sú „vnútorne zlé“, páter Chiodi vo svojej prednáške „Humanae Vitae vo svetle AL“ na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, 14. decembra 2017, tvrdil pravý opak, že na základe textu AL, týkajúci sa svedomia, by sa

„umelá metóda kontroly pôrodnosti mala uznať za akt zodpovednosti, ktorý sa uskutočňuje nie za účelom radikálneho odmietnutia daru dieťaťa, ale preto, že v týchto situáciách pár a rodinu povoláva zodpovednosť k iným formám prijatia a dobročinnosti“.

Na podporu svojho tvrdenia Chiodi hovorí, že AL nevydáva „explicitný odkaz“ na antikoncepciu ako na „vnútorné zlo“ a dodáva, že „bolo by veľmi jednoduché tak učiniť, keby sa to dalo na základe Veritatis Splendor.“ (24)

Chiodi nasledoval kardinála Kaspera, ktorý vo svojej novej brožúre, Posolstvo Amoris Laetitia: Bratská diskusia, naznačuje, že AL otvára dvere na používanie antikoncepcie. Kasper hovorí, že pápež vo svojej exhortácii iba „povzbudzuje k používaniu metódy pozorovania cyklov prirodzenej plodnosti“ a „nehovorí nič o iných metódach plánovania rodiny a vyhýba sa všetkým formálnym definíciám.“ (25)

Ďalšie argumenty, ktoré umožnia vylúčenie zámeru plodenia v rámci sexuálnej aktivity, určite pochádzajú od tých, ktorí sa snažia o schválenie homosexuálneho správania sa, pretože vedia, že nemôžu uspieť, pokiaľ platí Humanae Vitae a prirodzený zákon.

Podľa autorovho skromného názoru fakt, že kardináli a biskupi Cirkvi argumentujúci tým, že nielen rozvedení a civilne znovuzosobášení katolíci, ale aj ľudia v homosexuálnych zväzkoch by mali byť pripustení k svätému prijímaniu a že učenie Humanae Vitae by malo byť zamietnuté, odhaľuje, že strácajú teologiálnu čnosť viery. Slová z Listu Hebrejom správne opisujú tento smutný stav:

Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha. Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie“ (Hebr 6, 4-8).

Ako by mali veriaci - biskupi, kňazi, duchovní a laici reagovať na tieto zlomyseľné útoky na Boha a na jeho nádherný plán autentického vyjadrenia lásky, odovzdávanie ľudského života, posvätnosť manželstva a rodiny? Tento rok je 50. výročím vydania Humanae Vitae a ponúka tak jedinečnú príležitosť osláviť a lepšie spoznať učenie blahoslaveného Pavla VI. a jeho encykliky z roku 1968, ktorá sa stala takým významným medzníkom. Máme aj magistérium svätého Jána Pavla II., z ktorého čerpáme - nielen Veritatis Splendor ale aj jeho „Teológiu tela“

V milosti Ducha Svätého a na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie teda v tomto roku odvážne hlásajme vznešenosť pravdy tohto učenia a budujme si tak mocnú a neochvejnú ochranu proti všetkému a všetkým, ktorí na ňu útočia.

 

DISKUSIA k článku