Kardinal_Reinhard_Marx.jpg

Nemecký kardinál Marx kritizuje umiestnenie krížov na štátne budovy

01.05.2018DE
420 0 4
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Nemecký kardinál Reinhard Marx, liberálny predseda Nemeckej biskupskej konferencie, ktorý je presvedčený, že Katolícka cirkev dlhuje gayom ospravedlnenie, tvrdo skritizoval bavorského premiéra Markusa Södera za to, že požaduje, aby boli do 1. júna pri vchodoch do všetkých štátnych administratívnych budov umiestnené kríže.

Kardinál si za svoju kritiku vyslúžil pokarhanie od pápežského nuncia v Rakúsku, ktorý sa vyjadril, že ho jeho kritika „značne znepokojila a zahanbila“.

Söderov úrad oznámil svoje rozhodnutie 24. apríla s konštatovaním, že jeho účelom je „vyjadriť historický a kultúrny charakter“ Bavorska, ako aj „zviditeľniť záväzok zásadným hodnotám legálneho a spoločenského poriadku v Bavorsku, ako aj v celom Nemecku“Premiér Söder, luterán, ktorý patrí ku Kresťanskosociálnej únii (politickej strane, ktorá je na čele Bavorska už od roku 1957), neskôr tweetoval, že vystavenie krížov je „otvoreným uznaním našej bavorskej identity a kresťanských hodnôt“. V prevažne katolíckom Bavorsku, rodisku Josepha Ratzingera, už inštalujú kríže do verejných škôl a súdnych siení.

V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung kardinál Marx tvrdil, že Söder zapríčinil svojím plánom „rozdelenie, nepokoj a nepriateľstvo“ a že „vyvlastnil kríž v mene štátu“. Aj napriek podpore vystavovania krížov vo verejných školách a v súdnych sieňach v minulosti, tento, pôvodom mníchovský prelát, ktorý pravidelne dostáva 12.500 eur od nemeckých daňových poplatníkov, aj naďalej túto iniciatívu odmieta.

„Nechápete kríž, ak naň hľadíte iba ako na kultúrny symbol“, prehlásil Marx. "Kríž je ´znakom opozície voči násiliu, nespravodlivosti, hriechu a smrti, ale nie znakom (výlučnosti) voči ostatným ľuďom´. Nie je úlohou štátu vysvetľovať zmysel kríža.“

Catholic News Agency informuje, že Söder odpovedal kardinálovi cez nemecké médiá: „Kríž je, pochopiteľne, v prvom rade náboženský symbol. V každom prípade je však zároveň aj nositeľom elementárnych základov sekulárneho štátu.“ 

Nie všetci katolícki preláti sú proti premiérovmu rozhodnutiu. Biskup Rudolf Voderholzer ho napríklad privítal slovami:

„Kríž je typickým znakom západnej kultúry. Je vyjadrením kultúry lásky, zľutovania a potvrdením života. Patrí k základom Európy a malo by ho byť už zďaleka vidno. Kríže v školských triedach nevisia preto, aby glorifikovali násilie, ako si niektorí „osvietení“ kritici kríža myslia, ale na to, aby bol pre mladých ľudí vzorom pravej dôstojnosti a slobody človeka.“

Voderholzerove poznámky naznačujú rastúci rozkol medzi nemeckými biskupmi, ktorí sa zapojili do tzv. malej občianskej vojny v súvislosti s prijímaním sv. Eucharistie protestantskou stránkou manželstva s katolíkom/katolíčkou. Tento problém rozdeľuje biskupov natoľko, že siedmi nemeckí biskupi požiadali Rím, aby rozhodol o návrhu, ktorý schválila väčšina Nemeckej biskupskej konferencie už vo februári.

Marxove komentáre boli dôvodom pokarhania aj od rakúskeho apoštolského nuncia, arcibiskupa Petra Stephana Zurbiggena, ktorý v cisterciánskom opátstve Svätého Kríža vyhlásil:

„Ako nuncius, a ako delegát Svätého Otca som značne znepokojený a zahanbený, že existujú biskupi a kňazi, ktorí musia kritizovať, keď sa v susednej krajine vystavujú kríže. Je to hanba! To nemôžeme akceptovať!“

Nuncius tvrdo skritizoval rozhodnutie kardinála Marxa, ktorý si pri návšteve židovského Múru nárekov a moslimského Dome of the Rock na Temple Mount v roku 2016 zvesil z krku dole svoj pektorál (kríž): „Ak sa pri púti do Svätej zeme hanbia nosiť kríž z nejakého dôvodu, potom sa za nich hanbím aj ja.“

Rozhodnutie premiéra Södera vyvolalo pochopiteľne ohlas aj na bavorskej politickej scéne. ´Vďaka´ kancelárke Angele Merkelovej, ktorá otvorila dvere imigračnej politike, do Nemecka už prišlo viac ako 1 milión ľudí zo Stredného východu. Mnohí kresťanskí lídri predpovedajú, že pokračujúca nízka pôrodnosť u Európanov, znásobená importáciou osôb z cudzích krajín, bude mať za následok, že v nasledujúcich desaťročiach bude kontinent (Európa) čoraz viac moslimskejší, multikultúrnejší a sekulárnejší, a čoraz menej kresťanský.

Rodiace sa politické strany ako Alternative for Germany (AfD), päťročná nacionalistická strana, ktorá pokladá opozíciu voči islamu a ochranu toho, čo nazýva „nemecké dedičstvo“, za svoj prvoradý cieľ, pociťuje za posledné roky viac podpory, čo ústi do jej víťazstiev v parlamente a čo z nej zároveň robí tretiu najväčšiu politickú stranu v krajine.

Kritici sú presvedčení, že Söderovo rozhodnutie je v skutočnosti politickým manévrom, zameraným na víťazstvo nad stúpencami AfD, nachádzajúcimi sa napravo od strany Kresťansko-sociálnej únie, ktorá, ako niektorí hovoria, stráca oproti AfD hlasy v nastávajúcich bavorských voľbách. Söder akýkoľvek takýto zámer odmieta.

Či premiér zvíťazí nad nacionalistami sa ešte len uvidí. Spolulíderka AfD Alice Weidelová sa zjavne snaží vyradiť z hry Söderove rozhodnutie, nazývajúc ho „obyčajným politickým gestom“, a tvrdiac, že „konzervatívci odmietajú chrániť naše základné hodnoty reálnymi činmi“.

Beatrix von Storch z AfD, bývalá členka Európskeho parlamentu, ktorá pôsobí ako zástupkyňa predsedu strany od roku 2015, tweetovala, že s kardinálom Marxom „pri kormidle“, kresťanstvo čoskoro „kapituluje“. Tým že nechce aby boli kríže umiestnené na verejných budovách, prenecháva v podstate voľný priestor rastu islamizácii.

Bavorsko si bude svoju novú vládu voliť 14. októbra. 6. marca tohto roku bavorská vláda upustila od svojho plánu vzniesť námietku voči parlamentnému rozhodnutiu z roku 2017, ktoré legalizovalo „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia. 

 

Podobné články

DISKUSIA k článku