Kardinál Raymond Leo Burke sa pred týždňom v Ríme vyjadril, že pápež je najvyššou autoritou v Cirkvi, avšak vzhľadom k tomu, že jeho moc sa odvodzuje od Božieho zákona, veriaci sú povinní jeho náuku odmietnuť, ak sa s Božím zákonom nezhoduje.
„Podľa Svätého Písma a posvätnej tradície Cirkvi uplatňuje nástupca sv. Petra svoju moc, ktorá je univerzálna, priama a právoplatná pre všetkých veriacich“, povedal kardinál Burke na konferencii o zmätku v Cirkvi, ktorá sa konala 7. apríla v Ríme, a pokračuje:
„Keďže táto moc pochádza od samotného Boha, je limitovaná prirodzeným a Božím zákonom, ktoré sú vyjadrením večnej a nemennej pravdy a dobra, ktoré pochádzajú od Boha, sú dokonale zjavené v Kristovi a v rámci Cirkvi nepretržite odovzdávané ďalej. Preto žiadne vyjadrenie o dogme alebo praktikách, ktoré nie je v súlade s Božím zjavením, obsiahnutým vo Svätom Písme a v tradícii Cirkvi, nemôže konštituovať autentický výkon apoštolskej, či Petrovej služby a veriaci ho preto musia odmietnuť.“
Okrem kardinála Burkeho hovoril aj kardinál Walter Brandmueller, biskup Athanasius Schneider, filozof Marcello Pera, profesori Renzo Pucetti a Valerio Gigliotti, a žurnalistka Francesca Romana Poleggiová.
Konferencia, ktorá sa sčasti konala aj z úcty k poslednému želaniu zosnulého kardinála Carla Caffarru, emeritného arcibiskupa Bologne, niesla názov: „Kam kráčaš, Cirkev?“ Podtitul „Iba slepý by poprel, že v Cirkvi je zmätok“ bol prebratý z jedného z posledných Caffarrových interview pred jeho smrťou 6. septembra 2017.
Témou konferencie bola problematika cirkevných dogiem, súvisiacich so sexuálnou morálkou; sporné otázky o svedomí a koncepcia „rozlišovania“, ako aj limity pápežovej právomoci a neomylnosti, o ktorej Cirkev učí, že sa dá aplikovať len v prípade určitých verejných prehlásení o viere a morálke.
Kardinál Burke vo svojej prednáške poukázal na to, čím pápežova moc je a aké má ohraničenia. Hovoril o svojom presvedčení o tom, akú úlohu majú biskupi a veriaci v prípade, keď pápež tieto medze prekročí. Vysvetlil, že zatiaľ čo na starostlivosti o univerzálnu Cirkev sa podieľajú spolu s pápežom aj biskupi, tak „uplatňovanie plnej moci, potrebnej na účinné zabezpečenie a podporu jednoty univerzálnej Cirkvi“ je záležitosťou výlučne pápeža.
„Je jasné, že plná moc bola daná pápežovi samotným Kristom, a nie právomocou človeka alebo inštitúcie, a preto môže byť vykonávaná iba v poslušnosti Kristovi“, argumentuje kardinál a dodáva, že už od počiatkov Cirkvi je pojem „plnej moci“ riadne zadefinovaný a správne chápaný tak, že nedovoľuje rímskemu pontifikovi uskutočniť určité stanovené kroky: „Pápež napríklad nemôže postupovať proti apoštolskému vyznaniu viery. Ba čo viac, pre dobro a poriadok v Cirkvi má svoju moc užívať striedmo a s čo najväčšou múdrosťou a prezieravosťou.“
V odpovedi na otázku ako môžeme opraviť pápeža, keď prekročí hranice svojej moci, Burke poukazuje na dva kroky, ktoré nazval „krátka a predbežná reakcia na báze prirodzeného zákona, evanjelií a kanonickej tradície. Najprv sa oprava predpokladanej chyby či zanedbania povinnosti má adresovať priamo rímskemu pontifikovi a ak aj naďalej v tejto chybe pokračuje alebo neodpovie na opravu, má sa vyhlásenie o oprave zverejniť. Rímsky pontifik sa – rovnako ako všetci veriaci – podriaďuje Božiemu Slovu a katolíckej viere; je garantom poslušnosti Cirkvi a v tomto zmysle zároveň aj servus servorum (sluha sluhov).“
Kardinál povedal, že je presvedčený, že oddaní katolíci musia vždy uznávať a obhajovať plnú moc, ktorú Kristus zveril „svojmu námestníkovi tu na zemi“. Zároveň však musia ohlasovať a obraňovať moc a silu „náuky Cirkvi a brániť Cirkev ako mystické Kristovo Telo“.
Emeritný biskup Hong Kongu, kardinál Joseph Zen, sa konferencie nemohol zúčastniť; poslal však krátky videoodkaz z februára 2018, v ktorom všetkých ubezpečuje, že ich sprevádza svojimi modlitbami a celým srdcom. Kardinál Zen, ktorý je striktne proti možnej, pripravovanej dohode medzi Svätou Stolicou a čínskou vládou uviedol, že Cirkev je veľkou rodinou, ktorej centrom je Svätá Stolica, čo je veľmi dôležité.
Spomenul, ako Svätý Otec rád zdôrazňuje dôležitosť periférnych oblastí, no zároveň upozornil, že „v tejto chvíli má práve periférna oblasť Číny ... veľké problémy, obrovské ťažkosti a mnohé hlasy z tejto periférie ani nedorazia do centra (Cirkvi). My veľmi túžime po častejšej komunikácii medzi týmto centrom a Čínou, pretože ak chce niekto pomôcť Cirkvi v Číne, mal by túto krajinu reálne spoznať a to nielen zo štatistík alebo z toho, čo si o nej prečíta v knihe. V súčasnosti sa však obávame, že v centre Cirkvi sa nerobia rozhodnutia, ktoré jej naozaj pomáhajú rásť a vzmáhať sa. A toto trápi mnohých“.