web3-pope-francis-with-sick-child-afp-vincenzo-pinto.jpg

Prečo nevinní trpia? Pápež František odpovedá

30.03.2018SVET
542 0 12
Lucia Salomonová
AltKAT

Môj Facebook ma počas posledných pár dní kŕmil horúčkovitými, žalostnými požiadavkami na naliehavú modlitbu. 12-ročný chlapec bol pred dvoma týždňami so svojou rodinou na lyžovačke a dnes leží na JIS s bakteriálnou infekciou, kvôli čomu mu opuchol mozog a nereaguje. Druháčka, ktorá bojuje proti rakovine mozgu, a ktorá mala pred dvoma dňami neúspešnú operáciu, bude dnes odpojená od prístrojov, pretože jej zlyhali orgány.

Pripomenulo mi to jeden z najsilnejších prejavov pápeža Františka z roku 2015, keď sa stretol so skupinou vážne chorých detí a ich rodín. Jeho prejav bol silný nie preto, že Svätý Otec riešil starodávne tajomstvo utrpenia nevinných. Ale pretože priznáva, že odpoveď nepozná.

Útecha, ktorú ponúka, nemôže odobrať bolesť, ktorú cítia moji priatelia na Facebooku, ale napriek tomu je to pravdivá, skutočná útecha.

 

Prečítajte si jeho pohľad tu:

Vynára sa aj otázka, ktorej vysvetlenie v katechéze nenájdeme. Je to otázka, ktorú často kladiem sebe a mnoho z vás, mnoho ľudí sa ma pýta: „Prečo deti trpia?“ Neexistujú žiadne odpovede. Aj toto je tajomstvom. Len sa pozerám na Boha a pýtam sa: „Ale prečo?“ A pri pohľade na kríž sa pýtam: „Prečo je tam aj tvoj syn? Prečo?“ Je to tajomstvo kríža.

Často myslím na Pannu Máriu, keď jej odovzdali mŕtve telo jej Syna, pokryté ranami, pľuvancami, zakrvavené a špinavé. A čo urobila Panna Mária? „Odniesla ho preč?“ Nie, objala ho a pohladila. Panna Mária tomu tiež nerozumie. Pretože v tej chvíli si spomenula, čo jej povedal anjel: „On bude kráľom, bude veľký, bude prorokom...“; a vnútri, iste, s tým zraneným telom, ktoré ležalo v náručí, telo, ktoré tak trpelo pred smrťou, vnútri určite chcela povedať anjelovi: „Klamár! Oklamali ma.“ Ani ona nemala žiadne odpovede.

Keď deti rastú, prichádza istý vek, kedy úplne nerozumejú tomu, čo je svet. Prichádza to asi vtedy, keď majú okolo dvoch rokov. A začínajú klásť otázky: Otec, prečo? Mama, prečo? Prečo toto? Keď otec alebo matka začnú vysvetľovať, nepočúvajú. Už majú iné otázky, prečo toto? Alebo naozaj nechcú počuť vysvetlenie. S týmto „prečo?“ len upútavajú pozornosť svojej mamy a otca. Môžeme sa pýtať Pána: „Pane, prečo? Prečo deti trpia? Prečo toto dieťa?“ Pán nehovorí, ale budeme cítiť jeho pohľad a toto nám dá silu.

Nebojte sa opýtať Boha, či dokonca ho vyzvať: „Prečo?“ Možno nebude nasledovať žiadne vysvetlenie, ale jeho otcovský pohľad vám dá silu pokračovať. A on vám tiež dá zažiť zvláštne pocity, o ktorých tento brat (Sv. Otec sa odvoláva na svedectvo, ktoré dal otec jedného z chorých detí chvíľu predtým) hovoril vo svojej dvojitej skúsenosti: iný pocit, zvláštny pocit. A možno tento pocit láskyplnosti voči vášmu chorému dieťaťu bude odpoveďou, pretože to je pohľad Otca. Nebojte sa opýtať Boha: „Prečo?“ Vyzvať ho: „Prečo?“ Môžete mať vždy svoje srdce otvorené na prijatie pohľadu Otca. Jediná odpoveď, ktorú vám dá, bude: „Môj Syn takisto trpel.“ Toto je odpoveď. Najdôležitejšou vecou je ten pohľad. A tvoja sila je tu: milujúci pohľad Otca.

Možno sa pýtate: „ale ty, biskup,“ si „študoval toľko teológie a nemáš čo k tomu viac povedať?“ Nie. Trojica, Eucharistia, milosť Božia a utrpenie detí sú tajomstvom. A môžeme vstúpiť do tajomstva len vtedy, ak sa na nás Otec pozerá s láskou. Úprimne neviem, čo vám mám povedať, pretože pociťujem obdiv nad vašou silou, pre vašu odvahu. Hovorili ste, že vám odporúčali ísť na potrat. Povedali ste: „Nie, nech príde, má právo žiť.“ Nikdy, nikdy sa problém nevyrieši tak, že sa zbavíte človeka. Nikdy. Toto by bolo konanie podľa Mafie: „Je problémom, hneď sa ho zbavíme...“ Nikdy.

Preto vás sprevádzam podľa seba, ako to cítim. A v skutočnosti súcit, ktorý cítim, nie je len chvíľkový, nie je to tak. Sprevádzam vás v mojom srdci na tejto ceste, ktorou je cesta odvahy, cesta kríža, a napriek tomu cesta, ktorá mi pomôže - váš príklad mi pomáha. A ďakujem vám za to, že ste boli tak odvážní. Mnohokrát v mojom živote som bol zbabelec a váš príklad bol pre mňa povzbudením. Prečo deti trpia? Je to záhada. Musíme sa obrátiť na Boha, tak ako keď sa dieťa obracia na otca a hovorí: „Prečo? Prečo?“ Vykresliť Boží pohľad, ktorý nám povie jednu vec: „Pozrite sa na môjho Syna, On tiež trpel.

DISKUSIA k článku