37568547_303.jpg

6 faktov o vplyve katolíckej a protestantských cirkví v Nemecku

925
Zuzana Smatanová
AltKAT

Do akej miery je Nemecko kresťanské? Usudzujúc z prudkého poklesu návštevnosti kostolov nie veľmi. Avšak príjem z daní, členstvo v dozorných radách a vlastníctvo pozemkov naznačuje, že dve najväčšie cirkvi majú v tejto krajine stále obrovský vplyv.

Svätá Rímska ríša - kolíska protestantizmu - bojové pole kresťanskej teológie. Územia, ktoré tvoria súčasné moderné Nemecko, mali kedysi hlavné slovo, či už v historických zmenách, alebo v rozvoji kresťanstva. 

Dnes sa dajú tieto kresťanské korene len ťažko prehliadnuť. Štátne sviatky, vychádzajúce zo sviatkov katolíkov a protestantov, predstavujú každoročne dlhoočakávané voľné dni, a nejde len o Vianoce a Veľkú noc. A zatiaľ čo „kresťanské“ politické strany – napríklad Kresťansko-demokratická únia Angely Merkelovej a Bavorská kresťanská socialistická únia – sa pokladajú skôr za tradicionalistické než náboženské, ich názvy jasne dokazujú, že boli založené na kresťanských hodnotách.

Všadeprítomnosť štíhlych kostolných veží, krížov a sôch svätých je však v tomto prípade klamlivá – kostoly totiž zívajú prázdnotou. Čo poviete, je ešte vhodné nazývať Nemecko kresťanským národom, keď čoraz viac kresťanov odmieta zásadné princípy svojej viery, vrátane existencie Boha?! DeutcheWelle prináša šesť faktov a niekoľko čísiel, ktoré ozrejmia vytváranie katolíckej a protestantskej identity a vplyvu v dnešnom Nemecku:

 

1. Väčšina Nemcov sa považuje za kresťanov

Zhruba 48,4 milióna Nemcov sa považuje za kresťanov, či už katolíkov, protestantov, ortodoxných alebo prístupných akejkoľvek kresťanskej denominácii. A to je takmer 60 percent všetkého nemeckého obyvateľstva. Moslimovia tvoria približne 5 percent (4,5 milióna) obyvateľstva a židovská komunita 0,1 percenta (99.000 obyvateľov). 
Viac ako 35 percent obyvateľstva sa hlási k inému vierovyznaniu alebo sú registrovaní, že nepatria do žiadnej náboženskej skupiny.

 

2. Necelých 10 percent kresťanov chodí do kostola pravidelne

Väčšina nemeckých kresťanov je registrovaných ako katolíci (23,6 milióna) alebo ako protestanti (21,9 milióna). Protestantská cirkev má korene v luteránstve a ďalších denomináciach, ktoré sa objavili ako huby po daždi počas náboženského reformačného hnutia v 16. storočí. Oficiálny názov protestantskej cirkvi je síce „Evanjelická cirkev Nemecka“ (EKD), no nesmie sa zamieňať s evanjelickým hnutím v USA.

Čo však čísla neukazujú je to, či členovia cirkví svoju kresťanskú vieru aj praktizujú, alebo len jednoducho zachovávajú tradíciu. Nízke počty veriacich, ktorí navštevujú bohoslužby však jasne naznačujú, že väčšina spoločnosti nie je v skutočnosti nábožensky založená.

Podľa Nemeckej biskupskej konferencie navštevuje bohoslužbu v nedeľu iba 10 percent katolíkov. U protestantov sú to iba 3 percentá. A nielen to – v kostoloch už býva čoraz menej krstov, sobášov, aj – najmä u protestantov – menej pohrebov: medzi rokmi 2010 až 2015 klesol počet cirkevných sobášov u katolíkov o 8 percent a u protestantov o 14 percent. V tom istom období oficiálne vystúpilo každý rok z cirkví v priemere 167.000 katolíkov a 180.000 protestantov.

 

3. Napriek klesajúcemu počtu členov disponujú cirkvi miliardami

V roku 2016 vyzbierala Katolícka cirkev na cirkevnej dani rekordných 6,1 miliardy eur (7.5 miliardy US dolárov) a protestantská cirkev 5.5 miliardy eur (6.8 miliardy US dolárov). 

Právo cirkví vyberať defacto členské príspevky formou cirkevnej dane pochádza z roku 1919, kedy Weimarská republika týmto zaviedla opatrenie k prerátavaniu finančných následkov odluky cirkvi od štátu. V súčasnosti je hodnota tejto dane stanovená na 9 percent z príjmu veriaceho, ktorý zarába viac ako je štátom uzákonený minimálny príjem. Z týchto peňazí sa udržujú v chode farnosti, platia sa cirkevní zamestnanci, zabezpečuje sa každodenná starostlivosť a iné náležitosti. Cirkevnú daň spracováva Ministerstvo financií, pretože cirkev nemá potrebnú infraštruktúru pre spracovanie takej agendy, a ako poplatok za túto službu si Ministerstvo berie 3 percentá z celkovej sumy, čo sa v roku 2016 vyšplhalo na rekordných 348 miliónov eur.


 
4. Držba pozemkov tiež navyšuje bohatstvo cirkví

Oceňovanie majetku cirkví je dosť ošemetná a zložitá záležitosť, najmä vďaka rozsiahlym pozemkom, ktoré vlastnia a reparáciám, ktoré dostávajú od štátu.
Podľa odhadu cirkevného kritika Carstena Frerka, ktorého údaje často citujú nemecké médiá, dve cirkvi vlastnia prinajmenšom 830.000 hektárov (8.300 štvorcových kilometrov) pozemkov. Samotné cirkvi uverejnili údaje o desiatkach tisícok budov, ktoré vlastnia ešte okrem minimálne 14.100 protestantských a 10.800 katolíckych kostolov. Ak berieme do úvahy ešte budovy, v ktorých cirkvi plnia svoje poslanie v rámci zdravotníckej starostlivosti, výchovy, vzdelávania a charitatívnej práce, spravuje Katolícka cirkev ešte navyše 66.000 objektov a protestanti ďalších 50.000. Okrem toho prenajali nespočítateľné množstvo majetku rôznym súkromným vlastníkom a podnikateľom v celom štáte.

Ba čo viac, cirkvi dostávajú príspevky zo štátnych fondov ako kompenzáciu za majetkové straty, ktoré sa datujú spätne až na začiatok 19. storočia, kedy Napoleon skoncoval so Svätou Rímskou ríšou. Podľa vysielania stanice Deutschlandfunk sa v roku 2017 pohybovala táto suma okolo 500 miliónov eur a pochádzala z peňazí daňových poplatníkov, či už patrili do cirkvi alebo nie.

 

5. Cirkev sa čoraz viac zviditeľňuje vo verejných záležitostiach

Ďalším dôvodom, prečo sa katolícke aj protestantské záujmy v nemeckej spoločnosti tak zviditeľňujú je to, že predstavitelia týchto cirkví majú zaistené miesta v dozorných radách najrozličnejších organizácií po celej krajine. Predstavitelia cirkví v nich sedia bok po boku s ďalšími záujmovými skupinami, ako sú ochranári, pamiatkári, odboroví predáci a celou škálou ďalších ľudí.

Okrem toho majú cirkvi napríklad aj právo hlasovať v rade pre verejné vysielanie, od celonárodného ARD a ZDF, až po regionálne WDR a medzinárodnú DeutscheWelle (DW), ktoré dostávajú prostriedky zo štátnych fondov. Jednou z úloh členov týchto rád je aj pomoc pri výbere generálneho riaditeľa. Vzhľadom na nespočítateľné množstvo dozorných rád v Nemecku je absolútne nemožné presne vyčísliť, koľko miest v týchto radách zaberajú cirkvi. Pre členov nemeckého parlamentu zasa nie je nič zvláštne, keď ich pozvú do Ústrednej katolíckej komisie (ZDK) alebo na Synodu nemeckej evanjelickej cirkvi (EKD), kde vystupuje ako súkromná osoba a nie ako predstaviteľ svojej strany. Títo jedinci sa nachádzajú medzi stovkami laikov, ktorí pomáhajú zostavovať a riadiť cirkevnú agendu. Zároveň sa od nich očakáva, že budú reprezentovať záujmy cirkví vo verejnej sfére, hoci nie je jasné, ako sa to dá zlúčiť s ich pôsobením na rozličných politických postoch.

 

6. Čoraz menej kresťanov verí v zásadné princípy svojej viery

Keď sa v prieskume agentúry INSA v roku 2017 pýtali Nemcov, či veria v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, len 52 percent katolíkov a 48 percent protestantov odpovedalo kladne. A keď sa ich spýtali, či veria v posmrtný život, odpovedalo kladne iba 40 percent katolíkov a 32 percent protestantov.
Výskumný inštitút Emnid sa kresťanov ešte navyše pýtal, či veria v Boha. Podľa novín Tagesspiegel zhruba 24 percent protestantov a 11 percent katolíkov odpovedalo záporne. 

Všetky spomínané prieskumy jasne dokazujú, že Nemecko nie je krajinou, v ktorej by ľudia, hlásiaci sa ku kresťanstvu svoju vieru aj aktívne prežívali. Toto vyvoláva otázku, do akej miery využívajú katolícka a protestantské cirkvi svoje vplyvné pozície v spoločnosti, aby konali v záujme svojich „kombinovaných“ 45 miliónov členov.