Card_Gerhard_Ludwig_Muller_1_Daniel_Ibanez_160614.jpg

Kardinál Muller: prevrátenie náuky Humanae Vitae je ´zločinom proti Cirkvi´

09.03.2018VAT
502 0 3
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Počas prezentácie knihy o Humanae Vitae zdôraznil kardinál Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery, že pokusy zmeniť náuku Cirkvi, sú „zločinom proti Cirkvi“.

„Súčasný pokus postaviť proti sebe posledné tri pontifikáty je spolu so zámienkou nanútenia bludárskej náuky veriacim zločinom proti Cirkvi a zradou jej poslania a mandátu, ktorým je vždy obrana viery, autenticky zdedenej od apoštolov.“

Kardinál Müller na Lateránskej univerzite prezentoval novú knihu od Pawela Galusku „Karol Wojtyla a Humanae Vitae“. Kniha mapuje krok za krokom všetko, čím kardinál Wojtyla prispel k projektu Humanae Vitae.

Postrehy a pripomienky kardinála Müllera sa vzťahovali najmä na článok „Znovu si prečítajte Humanae Vitae vo svetle Amoris Laetitia“ od talianskeho teológa Maurizia Chiodiho, ktorý bol nedávno vymenovaný za člena Pápežskej akadémie za život. Článok, publikovaný koncom januára v denníku Talianskej biskupskej konferencie Avvenire je výňatkom z Chiodiho prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite, ako súčasti série konferencií, organizovaných Jezuitskou univerzitou v Ríme pri príležitosti 50-teho výročia vzniku tejto encykliky, ktorú napísal bl. Pavol VI.

Páter Chiodi vo svojej prednáške povedal, že „existujú okolnosti, ktoré si vyžadujú použitie antikoncepcie“, pretože v týchto prípadoch „technický zásah nepopiera zodpovednosť za plodnosť“. Zdôraznil aj to, že „trvanie na náuke Cirkvi o prirodzených metódach sa (podľa neho) nedá interpretovať ako norma sama o sebe, ani ako číre prispôsobenie sa biologickým zákonom, pretože norma poukazuje na antropológiu, na osoh manželskej zodpovednosti.“ Na záver páter Chiodi dodal:

„Umelé metódy regulácie počatia sa môžu interpretovať ako akt zodpovednosti, ktorý manželia uskutočňujú nie na to, aby radikálne odmietali dar detí, ale v situáciach, v ktorých ich zodpovednosť, ako pár a rodinu, povoláva k iným formám prijatia a služby.“

  
Tým, že si berie na mušku Chiodiho článok, má kardinál Müller na mysli aj všetky ostatné pokusy o zmenu „interpretácie“ náuky Humanae Vitae. Profesor Gilberto Marengo z Pápežskej Lateránskej univerzity je v súčasnosti vedúcim študijnej skupiny, ktorá má spätne zmapovať pôvod a zrod tejto encykliky a spolu s CNA (Catholic News Agency) zamietnuť akýkoľvek pokus o zmenu náuky Humanae Vitae. Kardinál Müller túto skupinu opísal ako tajnú komisiu a povedal, že jej činnosť „nepovedie k žiadnej zmene, ani úprave katolíckej náuky.“ Zdôraznil aj to, že v súčasnosti je diskusia „založená na dualizme, čo v žiadnom prípade nerobí Cirkvi dobrú službu“. Na konto Humanae Vitae ešte poznamenal, že táto encyklika „presahuje bezvýslednú polarizáciu medzi umelou a prirodzenou reguláciou počatia“. Encyklika je stále aktuálna, nakoľko „v hre sú aj dnes tie isté problémy, ako kedysi“. Kardinál podčiarkuje, že

„sekularizácia ohlupuje a podvádza človeka, oberá ho o Boha a ničím mu nepomáha na ceste k dokonalosti. Ide skôr o antropologický nedostatok, ktorý prenecháva človeka zúfalstvu a neužitočnosti. Formou sekularizácie je nihilizmus (viera v nič, v ničotu). Humanae Vitae práve naopak, predstavuje pozitívne posolstvo, keďže človeka vníma v jeho úplnosti a celistvosti.“

Galuskova kniha obsahuje aj správu skupiny učencov v Krakowe, zoskupených okolo kardinála Karola Wojtylu, v ktorej potvrdzujú Wojtylovu účasť v študijnej komisii, skúmajúcej problematiku antikoncepcie, ktorú vytvoril Pavol VI. Kardinál túto správu mohol iba poslať, pretože sovietsky režim mu vtedy nepridelil víza a nemohol ju ísť osobne odprezentovať do Ríma.

Čo je však dôležitejšie, v knihe je zverejnený aj list, ktorý kardinál Wojtyla adresoval Pavlovi VI v roku 1969. V liste sa pochvalne vyjadruje o tejto encyklike, no naznačuje aj, že sa proti nej zdvíha odpor; preto prosí Sv. Otca o viacnásobné opakovanie posolstva Humanae Vitae

Prezentácia knihy je zároveň aj príležitosťou odhaliť niektoré „falošné správy“, súvisiace s encyklikou. Uprostred mediálnej kampane, usilujúcej sa rozriediť a zahmliť náuku Humanae Vitae, sa list kardinála Wojtylu z roku 1969 často charakterizuje ako pokus interpretovať túto encykliku ešte prísnejšie tým, že žiadal Pavla VI aby vyhlásil jej náuku za dogmatickú a neomylnú. 

Msgr. Livio Melina, bývalý prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II pre štúdium manželstva a rodiny, zdôrazňuje, že „povedať, že kardinál Wojtyla žiadal pápeža o viacnásobné zopakovanie a zdôraznenie neomylnosti encykliky je „falošnou správou“.

Práve naopak, kardinál v liste žiadal, aby pápež vysvetlil, že to, čo sa v Humanae Vitae hovorí, je súčasťou riadneho a univerzálneho magistéria Cirkvi, a že práve toto riadne a univerzálne magistérium (učenie) Cirkvi je neomylné.

  
Msgr. Melina vysvetľuje, že „tento list sa musí čítať veľmi pozorne. Kardinál v ňom nežiada Pavla VI aby vyhlásil encykliku za neomylnú. Žiadal ho len o to, aby niekoľkokrát zopakoval a zdôraznil, že náuka v nej obsiahnutá je súčasťou univerzálneho magistéria Cirkvi. A že toto magistérium je neomylné.“  

 

Podobné články

DISKUSIA k článku