Nedávne odhalenie gay kňazov, ktoré poskytol gay prostitút, šokovalo taliansku Cirkev a vo viacerých diecézach podnietilo riešenie problémov homosexuálnej aktivity medzi ich duchovenstvom. [informovali sme vás TU]
Francesco Mangiacapra, bývalý právnik, ktorý „pracuje“ ako prostitút, oznámil, že koncom februára zaslal Regionálnemu cirkevnému súdu Campanie detailný záznam svojich stretnutí a rozhovorov s 34 kňazmi a 6 seminaristami.
Spis má 1200 strán a obsahuje Whatsapp konverzácie, texty a fotografie. Kňazi, ktorých sa spis týka, pôsobia v juhotalianskej oblasti Campanie, v okolí mesta Neapol. Správa síce bola podaná v neapolskej arcidiecéze, no veľa kňazov a seminaristov, menovaných v dotyčnom spise, je z diecézy Teggiano Policastro. Biskup tejto diecézy Antonio De Luca zdôrazňuje, že „správa o pohoršujúcom správaní sa niektorých členov duchovenstva z mnohých diecéz južného Talianska spôsobuje ich diecéznej komunite nesmierne veľkú bolesť.“ Dodal, že spis mu zaslali z neapolskej kúrie, a to mu „dovoľuje vyšetrovať menovaných jednotlivcov a prijať náležité kanonické opatrenia, ktoré pre tieto prípady ustanoví Svätá Stolica.“
Kardinál Crescenzio Sepe, neapolský arcibiskup, zdôrazňuje v tlačovom vyhlásení, že „v spise nie je meno ani jedného kňaza z neapolskej arcidiecézy“, a dodáva, že „uvedené fakty sú veľmi vážne.“ Záverom konštatuje, že ak sa pravdivosť týchto obvinení dokáže, „tí, ktorí zlyhali, budú musieť za to pykať; treba im pomôcť oľutovať zlo, ktoré spravili a kajať sa zaň.“
Od prezentácie spisu sa Mangiacapra objavil už vo viacerých talianskych TV show. V jednej z nich uviedol, že jeho jediným cieľom v tejto záležitosti je demaskovať „špinavé životy“ niektorých kňazov Campanie. Mangiacaprov modus operandi (´pracovný postup´) však v každom prípade vrhá svetlo na jeho osobu a na jeho „prácu“, pričom zároveň umožňuje dotyčnému kňazovi zviditeľňovať sa v médiách. To je ďalšie pohoršenie, ktorým sa previňujú kňazi, figurujúci v Mangiacaprových obvineniach.
Tento gay prostitút je hlavným svedkom a zároveň aj žalobcom v prebiehajúcom vyšetrovaní proti otcovi Luca Morinimu, prezývanému don Euro, kňazovi talianskej diecézy Massa, ktorý je obžalovaný z podvádzania laických katolíkov a kňazov. Údajne si požičiaval obrovské množstvá peňazí, ktoré neskôr investoval do diamantov a kokaínových párty. O tom, či otec Morini bude obvinený, rozhodne štátny prokurátor. Môže ísť o obvinenie zo zneužitia dôvery, zo sprenevery zverených peňazí a z vydierania. Informácie o „don Eurovi“ pochádzajú z knihy Mangiacapru: “Numero Uno. Confessioni di un marchettaro” (Číslo jedna. Vyznanie prostitúta). Cirkevní aj civilní funkcionári sa zúčastňujú vyšetrovania a – v prípade že sa Mangiacaprove obvinenia dokážu – sú pripravení potrestať vinníkov. Spis a obvinenia proti don Eurovi sa javia aj ako súčasť Mangiacaprovej mediálnej kampane, vďaka ktorej sa stáva špeciálnym hosťom v mnohých talianskych rádio a TV show. V nich Mangiacapra používa rozličné narážky, čím narúša súkromie vyšetrovaných osôb a prispieva tak k celkovému „mediálnemu cirkusu“, zameranému proti Katolíckej cirkvi.
V úvode svojho spisu Mangiacapra napísal:
„Tento zoznam zhnitých jabĺk som nezostavil s cieľom vykopať špinu a nahádzať ju na Cirkev, ale s cieľom vykoreniť všetko zhnité a skazené, čo môže nakaziť to, čo je ešte stále dobré.“ Mangiacapra kritizuje „postoj tých biskupov, ktorí aj napriek tomu, že boli o tejto veci informovaní, neprijali žiadne opatrenia. Majú predsa zasiahnuť vtedy, keď o obvineniach počujú, nie až vtedy, keď škandál prepukne. Nebudem nikoho žalovať; spis som poslal do Kúrie, pretože tu ide o hriechy, nie o zločiny.“
Mal sa Mangiacapra pustiť do niečoho takého? A čo sa stane, keď sa zistí, že kňazi, menovaní v novinách, sú nevinní? Otázky podobného druhu zaplavujú Rím, a nie je to po prvýkrát. Podobné škandály sa použili proti Cirkvi už aj predtým, hoci vyšetrovanie neskončilo jednoznačne. V roku 2010 vyvolalo rovnaký škandál aj tajné vyšetrovanie, ktoré viedol istý taliansky magazín. Článok kritizoval a odsudzoval zlozvyky viacerých homosexuálnych rímskych kňazov, nafilmovaných počas sexuálneho styku. Rímsky vikariát, v tom čase pod vedením kardinála Agostina Valliniho, rozposlal ostro formulované vyhlásenie, odsudzujúce správanie sa dotyčných kňazov, s prísľubom očistenia Cirkvi. Kardinál však zároveň poznamenáva, že „zámer článku bol evidentný: vyvolať škandál, očierňujúci všetkých kňazov, a to len na báze vyhlásenia jedného z ľudí, ktorý pri rozhovore tvrdil, že ´98 percent kňazov´, ktorých on pozná, sú homosexuáli.“
Tieto vyšetrovania viedli k zverejneniu knihy (v angličtine pod titulom ´Sex a Vatikán´), čo je signálom, že vyvolávanie škandálov v súvislosti s talianskou Cirkvou, prináša ďalšiu publicitu. Aj bez ohľadu na mediálnu kampaň sa Cirkev v posledných rokoch čoraz viac stretáva s problémom homosexuálnych kňazov.
V roku 2005 vydala Kongregácia pre katolícke vzdelanie a výchovu, do pôsobnosti ktorej patril vtedy aj dohľad nad seminármi, inštrukciu, v ktorej zdôraznila, že
„v súčinnosti s Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí, je presvedčená o nevyhnutnosti vydať jasné nariadenie o tom, že Cirkev, hoci rešpektuje dotyčné osoby, nemôže do seminára alebo do rehoľného rádu prijať tých, čo praktizujú homosexualitu, majú v sebe hlboko zakorenené homosexuálne sklony, alebo podporujú tzv. „gay kultúru“.
Táto inštrukcia, čerpajúca z pôvodných dokumentov Magistéria Cirkvi, sa v súčasnosti skúma.
Cirkev si je, pochopiteľne, vedomá homosexuálneho správania niektorých svojich kňazov, avšak v talianskej Cirkvi je čoraz zjavnejšie, že pri verejných odhaleniach podobného druhu sú v hre aj iné motívy, než sa na prvý pohľad zdá.