20141019cnsph215.jpg

Antikoncepčná pilulka a potraty vyvolávajú rozruch aj 50 rokov po Humanae Vitae

363
Jakub Betinský
Kultúra života

[autor: John L. Allen Jr.]

 

Štvrtkovou smrťou Germaina Griseza stratil katolicizmus nielen jedného z najoriginálnejších teológov a učiteľov etiky posledného polstoročia, ale tiež významného bojovníka, ktorý bol v tom istom polstoročí aktívny v tom, čo by sa dalo nazvať ako cirkevné „vojny kultúry“.

Vďaka jeho prepracovaniu teórie prirodzeného zákona od Tomáša Akvinského sa stal Grisez jedným z najotvorenejších a najráznejších obrancov tradičných postojov ohľadne takých kritizovaných vecí v sexuálnej morálke ako sú antikoncepcia a potraty. Pokračujúca dôležitosť oboch z týchto debát, i keď obe sa uberajú trochu iným smerom, sa odráža v novom rozruchu, ktorý ich obklopuje.

Počas tohto 50. výročia Humanae Vitae – encykliky z 1968, ktorá bola ráznym krokom pápeža Pavla VI v presadení tradičného katolíckeho zákazu umelého obmedzenia pôrodnosti – existuje niekoľko jasných znakov, prečo sa katolíci právom obávajú, že pápež František nemá ďaleko k vnútornému oslabeniu tohto učenia.

Začiatkom tohto týždňa vydal rešpektovaný dlhoročný taliansky vatikánsky spisovateľ Sandro Magister článok s názvom ‘Goodbye, Humanae Vitae’ [Zbohom Humanae Vitae], v ktorom tvrdí, že encyklika v súčasnosti podlieha Františkovej „radikálnej reinterpretácií”. Magister to vníma ako „paradigmatickú zmenu“, podľa ktorej už učenie tejto encykliky nie je absolútne, pretože jej posolstvom je [po novom] existencia prípadov, v ktorých sa dvojica môžem, po dôkladnom rozlišovaní, rozhodnúť inak [t. j. pre antikoncepciu].

Ďalším faktom, ktorý Magister cituje, je skutočnosť, že otec Maurizio Chiodi, taliansky teológ, ktorého František nedávno menoval do Pápežskej akadémie za život, dostal priestor hovoriť na jednej z konferencii na Gregoriánskej univerzite v Ríme (ktorú riadia jezuiti) a jeho názory boli pozitívne okomentované Avvenire – ktoré sú oficiálnymi novinami talianskej konferencie biskupov.

Chiodi v skratke tvrdí, že prirodzené plánovanie rodiny nie je pre páry jedinou možnosťou, ak chcú praktizovať zodpovedné rodičovstvo, a že „technológia“, pod ktorou sa chápe umelá antikoncepcia, môže byť niekedy oprávnená či konca „vyžadovaná“.

Magister a iní sú na pozore kam týmto pápež smeruje a cituje jeden marcový rozhovor z 2014 pre Corriere della Sera, v ktorom pápež povedal nasledovné: „Všetko záleží na tom, ako je Humanae Vitae interpretované... Otázkou nie je zmena doktríny, ale to, aby sme išli hlbšie a ubezpečili sa, že pastorálna starostlivosť si je vedomá [rozličných] okolností a toho, čoho je pre ľudí možné urobiť.“

Inými slovami, existujú obavy z toho, že František bude síce formálne s Humanae Vitae súhlasiť, ale v pastorálnej praxi ju bude odmietať.

Niektorým skeptikom sa to môže zdať ako súčasť rastúcej tendencie medzi katolíckou pravicou, ktorá, kedykoľvek František povie alebo urobí čokoľvek, čo sa javí ako dvojznačné, ihneď interpretuje jeho slová a skutky v najhoršom možnom svetle. Iní by mohli povedať, že i keď Magisterove špekulácie môžu byť pravdivé, v čom sú odlišné od de facto pastorálnej praxe dlhodobo vykonávanej v rôznych častiach sveta?

Akokoľvek, tento nový rozruch dodáva tomuto výročnému roku nádych dramatickosti a takmer určite sa počas neho dočkáme nejakého významného vyhlásenia ohľadne Humanae Vitae. (Jedna z možných príležitostí bude 25. júl, ktorý je výročným dátumom vydanie tejto encykliky.)

Na fronte boja proti potratom existuje nepokoj, ktorý ale nenarastá z náznakov nového rozdelenia, ale skôr z prekvapivého konsenzu.

V prvom rade sú tu isté náznaky, že ľudia narodení v Amerike začiatkom tohto storočia [z ang. millennials] sú skôr ochotní prijať pro-life argumenty v porovnaní s inými vekovými skupinami. Napríklad nedávny prieskum z Quinnipiac University ukázal, že 49% ľudí vo veku 18-34 rokov podporuje zákaz potratov vo vysokom štádiu tehotenstva, čo je najvyššia podpora zo strany hocijakej vekovej skupiny okrem tej vo veku 38-49 rokov. Títo ľudia narodení na začiatku milénia taktiež patrili medzi najhlučnejšie protestujúci hlas po tom, ako nedávne hlasovanie amerického Senátu nedokázalo zakázať potraty po dvadsiatom týždni tehotenstva. Mimochodom, štrnásť katolíckych senátorov hlasovalo proti tomuto zákazu, čo vyvolalo pobúrenie v katolíckych kruhoch.

Ďalej je tu prieskum z Marist College ohľadne amerických postojov voči potratom, ktorý od 2008 sponzorujú Knights of Columbus (ktorí sú hlavným partnerom časopisu Crux). Už desaťročie tento prieskum ukazuje rastúci konsenzus ohľadne politiky vo veci potratov; konsenzus, ktorý ide ďalej ako zjednodušené „áno“ alebo „nie“, ktorým je tento problém často orámcovaný.

Podľa tohto prieskumu okolo troch-štvrtín Američanov podporuje rázne obmedzenie potratov, ktoré ich povoľuje iba v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Na tomto sa zhoduje značné majority demokratov a republikánov. Dokonca 60% z Američanov, ktorí sa identifikujú ako pro-choice, podporuje zásadné obmedzenia vo vykonávaní potratov.

Ak by to chceli politici zneužiť, všetko toto by sa vedelo postarať o silný spoločný názorový základ, a to i napriek pokračujúcej polarizácii ohľadne širšieho problému, či by mali byť potraty vôbec legálne tolerované.

Hodnotiac túto situáciu ako celok, rozruch ohľadne antikoncepcie a potratov v tomto päťdesiatom roku od Humanae Vitae naznačuje, že otázky, ktoré vyvoláva – ktoré sú v tejto súvislosti otázkami, ktoré dominujú v katolíckej morálnej teológii od Druhého vatikánskeho koncilu – sú stále nezodpovedané a dôležité, i keď ich nachádzame v iných podobách a formách.