[autor: Nick Cohen]
Predstavte si, že uznávate nadvládu bielej rasy a chcete udržať počet moslimských detí na minime. Alebo si predstavte, že ste rodičia strednej triedy s machiavellistickým zmýšľaním, ktorí chcú cielene ovplyvniť súťaž o miesto na univerzite pre svoje dieťa. V oboch zmienených prípadoch by ste s radosťou prijali to, čo sa deje na Základnej škole svätého Štefana v Newhame.
Bez ohľadu na prílev chudobných detí z Pakistanu a z afrických rodín sa podarilo riaditeľke Neene Lallovej a členovi vlády Arifovi Qawimu premeniť túto školu na jednu z najlepších základných škôl v krajine. No teraz sa všetko rúca. Qawi podal svoju demisiu minulý týždeň. Lallová čelí hnevu rodičov, moslimských duchovných a aktivistov, ktorí boli dnes v noci poštvaní náboženskými buričmi skupiny MEND [pozn. preklad. Muslim Engagement and Development]. Z tejto situácie je zúfalá. Buď sa podvolí ich požiadavkám o jej odstúpení, alebo odíde z vlastnej vôle.
Qawi, moslimský filantrop, bol obvinený z islamofóbie. Poctiví učitelia boli obvinení z toho, že sú súčasťou sprisahania s cieľom ostrakizovať moslimov. Skupina MEND tvrdí, že zákaz z dielne tejto tvrdo pracujúcej malej školy v Upton Park naznačuje, že „byť moslimom a Britom je nezlučiteľné.“
Tu je ten neslýchaný skutok, ktorého sa škola dopustila. Chcela zakázať nosiť hidžáb [pozn. preklad. závoj na pokrytie hlavy] dievčatám do veku ôsmych rokov. Väčšina islamských skupín nenúti dievčatá zakrývať si hlavy. Pred tým, ako si dovolil túto rebéliu proti náboženskému konzervativizmu, Qawi študoval Korán spolu s priateľom Kena Livingstona, náboženským egyptským duchovným menom Yusuf al-Qaradawi. Vedel by hravo oponovať akémukoľvek imámovi, ktorého by ste proti nemu postavili v teologickom argumentačnom súboji. I so všetkým, čo vie, je presvedčený, že školské pravidlá nemajú nič do činenia s náboženstvom.
Päťročné dievčatá v hidžábe vyčnievajú. Ešte v kolíske im bola vštepená ich rodová identita a presvedčenie, že novinky [západného sveta] sú síce príťažlivé, ale nebezpečné (čo si myslia aspoň niektoré nečisté mužské mysle, ktoré im chcú zamedziť). Škola nie je anti-hidžábová. Zástupkyňa riaditeľky si sama od seba zvolila nosiť ho vo svojich stredných rokoch. No argument znie, že je veľký rozdiel medzi dospelými ženami, ktoré robia toto rozhodnutie z vlastnej vôle, a tým, keď silne konzervatívne náboženské autority pretláčajú svoje dogmy na úkor detí. Dievčaťu, ktoré nemá na výber vo veci rodových stereotypov, sa s veľmi nízkou pravdepodobnosťou podarí dosiahnuť vynikajúce maturitné známky a nájsť si dobrú prácu. Základná škola svätého Štefana sa možno nachádza v oblasti East End, no je len pár míľ od bohatého centra mesta Londýn. Škola mala svoje ambície. Nevidela dôvod, prečo by nemali dievčatá z robotníckej triedy ašpirovať aj na lepšie pracovné pozície, ako je práca v Lidli.
Tiež sa domnievala, že pôst Ramadánu pre samotné dievčatá bol príliš náročný. Zaspávali na hodinách alebo dostávali závraty vtedy, keď mali študovať. Tento zákaz nosiť hidžáb a postiť sa v priestoroch školy bol v prvom rade vytvorený v prospech detí tak – s čím by súhlasil každý výživový poradca pre školy. No zdá sa, že to neplatí pre prípad moslimských detí.
MEND a členovia miestnej mešity sa vydali do školy. Naskočili na vlnu náboženského odporu, ktorý sa v bežnej spoločnosti len tak ľahko nevidí. Školu v tejto situácii všetci opustili; čo je fakt, na ktorý sa nemôžete pozerať s pokojom. Nechali ju v tom samú. Pre zastupiteľstvo mestskej časti Newham, ktoré je pod kontrolou labouristickej strany, nebolo ťažké rozhodnúť sa medzi obranou učiteľov i vzdelávaním detí a [ne]provokovaním náboženských buričov a klerikov, ktorí môžu ovplyvniť miestne voľby. Skupina labouristických členov mestskej rady povedala, že tento zákaz by „spravil z moslimov obete zastrašovania a ohrozil by praktizovanie ich viery.“ Ministerstvo školstva sa neunúvalo zasiahnuť v tejto veci. Zmienilo sa len, že uniformy sú vecou individuálneho rozhodnutia školy, i keď prípad Základnej školy svätého Štefana ukazuje, že to tak vôbec nie je.
Mohol by som hovoriť dlho o sexistických a rasistických dvojitých štandardoch britskej spoločnosti. Mohol by som tiež povedať, že keby bola liberálna anglikánska cirkev donútená zohnúť kolená pred kresťanskými fundamentalistami, nikdy by sa o tom neprestalo hovoriť. No rád by som skončil skôr pri varovaní, ako pri bojovnej reči. Ľudia v škole, s ktorými som sa rozprával, sú blízko pri rozhodnutí vzdať sa. Tak, ako mnoho liberálnych moslimov, ktorých poznám, váhajú, či bola celá ich snaha márna. Nik ich nebráni pred náboženskými buričmi prichádzajúcimi trieskať na ich dvere. Vynímajúc svetlé výnimky, liberáli aj konzervatívci, corbynovci aj toriovia, všetci sa im otáčajú chrbtom, ba dokonca si častejšie vyberajú stranu duchovných klerikálov.
V Británii tak pozorujeme vytváranie dvoch moslimských kultúr. Moslimov, ktorí sú vo svojich životoch úspešní sú teraz na ústupe. Na vlastnej koži sa učia, že je nebezpečné snažiť sa pomôcť komunitám, z ktorých vzišli, vychovávať deti a bojovať proti nenávisti k ženám. Vedia, že biela spoločnosť, ktorá kričí #metoo a vyhlasuje boj proti každému druhu predsudkov, ich v tom úsilí nechá sama a ešte ich zaň obviní.
No keď táto moslimská kultúra stiahne, zanechá za sebou chudobnú pracujúcu triedu moslimov uzavretých vo svojich getách. Ich izolácia je živnou pôdou pre extrémistov a ako som povedal na začiatku, vyhovuje to aj bielej strednej triede. Žiadne inteligentné dievča zo Základnej školy svätého Štefana nebude súťažiť s ich deťmi o pracovnú pozíciu alebo miesto na univerzite. Vzdelávací systém ich bude držať dole a s najväčšou pravdepodobnosťou bude platiť: zíde z očí, zíde z mysle.