Aj napriek tomu, že Cirkev o tom veľmi nerozpráva, sa jej záujem o vedecký výskum a objavy spomína aj v Katechizme.
V jednej z epizód The Late Show moderátor Stephen Colbert žartoval spolu s pravidelným hosťom svojej show Neilom deGrasse Tysonom o nezmysle, ktorým je z astronomického hľadiska dátum Nového roka.
Tyson už dávnejšie hovoril o úlohe, ktorú Katolícka cirkev zohrala pri tvorbe kalendára, ako ho poznáme dnes: „Kalendár, ktorý celý svet používa od roku 1582, je gregoriánsky kalendár, nazvaný podľa pápeža Gregora. Predchádzajúci, juliánsky kalendár, spôsoboval zmätok, lebo bol posunutý o desať dní. Pápež preto povedal ´Musíme to opraviť...´. Dodnes existuje Vatikánske observatórium. Ešte pred vynájdením teleskopu boli zaangažovaní jezuitskí kňazi aby vypočítali a vyriešili, prečo sa kalendár počas roka mení.“
Colbert, známy tým, že sa otvorene priznáva ku katolíckej viere, sa potom opýtal Tysona, či je pravda, že teóriu Veľkého tresku sformuloval katolícky kňaz. Tyson odvetil: „Áno, Georges Lemaître. Použil Einsteinove rovnice ... a vydedukoval, že svet musel vzniknúť veľkým treskom. Preto sú v ňom katolíci roztrúsení na toľkých miestach.“
Táto nepatrná zmena by bola v inej dobe nezaujímavá, nie však dnes. Rozmach moderného ateizmu a biblického literalizmu urobil samozrejmosť z toho, že veda a náboženstvo stoja proti sebe a takto to chápu a prijímajú za svoje aj mladí ľudia. Vo svojej nedávnej knihe iGen o najmenej nábožensky založenej generácii v dejinách USA cituje jej autorka Dr. Jean Twengeová jedného tínedžera: „Viem z kostola, že sa nedá veriť zároveň aj vede aj v Boha. V Boha už teda viac neverím.“
Možno to platí pre niektoré iné cirkvi, nie však pre Katolícku cirkev – a toto treba zdôrazňovať a opakovať pri každej príležitosti. V katolicizme sa veda a viera v Boha navzájom dopĺňajú. V rozhovore Colberta s Tysonom sa až nápadne spomína, že mnohí katolícki kňazi a veriaci sú sami významnými vedcami. Existujú na to teologické a historické zdôvodnenia, ale podstatou je, že katolicizmus je náboženstvom, ktoré s vedou spolupracuje a nebráni sa jej, čo je ukotvené aj v Katechizme Katolíckej cirkvi (čl. 159).
Aj na vrchole moderného ateizmu a zosmiešňovania všetkých vecí, týkajúcich sa náboženstva počas 2000 rokov, existuje človek, ktorý zjavne vzbudzuje rešpekt a pozornosť ľudí, ako sú Richard Dawkins a Bill Maher; je to páter George Coyne, kňaz a astrofyzik, ktorý vedie Vatikánske observatórium neďaleko Tucsonu. Už len samotná jeho existencia je problémom v súvislosti s názorom, že náboženstvo „otravuje“ racionálne vedecké myslenie. Podobne ako Drummond, ktorý na konci Inherit the wind (Zdediť vietor) vychádza zo súdnej siene v jednej ruke s Bibliou a v druhej s knihou O pôvode druhov, reprezentuje aj Coyne nezvyčajnú tretiu možnosť ešte mimo tých dvoch hlavných.
Moderní ateisti vo veľkom ustupujú do úzadia a vákuum po nich vypĺňajú prívetiví agnostici, ako je napríklad aj Tyson. Možno nie je neochvejným fanúšikom náboženstva (v prvej epizóde Tv seriálu Cosmos vykreslil Tyson duchovných 16-teho storočia ako ľudí, zaujatých proti vede), no jeho úlohou je v prvom rade sprostredkovať vedomosti a poznatky, nie očierniť a pošpiniť náboženstvo. Toto je vítaný zvrat udalostí, ktorý vyústil do pozitívnejších stretnutí, ako napríklad bolo toto s Colbertom.
A to sa v skutočnosti dotkli iba špičky plávajúceho ľadovca. Katolícki vedci totiž nie sú iba za tvorbou kalendára a za formulovaním teórie Veľkého tresku, ale aj za prelomovými objavmi o veľkosti zeme (Fr. Jean- Félix Picard), pasterizácie (Luis Pasteur) a genetiky (Gregor Mendel). A prvým človekom, ktorý správne pochopil a vysvetlil podstatu dúhy, bol dominikánsky páter z 13. storočia! A zoznam môže pokračovať – Roger Bacon, Pascal, Descartes ... Nešťastné zaobchádzanie Cirkvi s Galileim bolo len jedným z mála zlyhaní v inak dlhej línii zdvorilého a úctivého priateľstva vedy a viery. A nezabúdajme, že Kopernik, podobne ako Galilei, bol tiež katolík.
Na konci rozhovoru sa Colbert spýtal Tysona aké „tajomstvo“ vesmíru mu nedáva v noci spávať. O vesmíre, ktorý môžeme pozorovať, sa vyjadril s hlbokou pokorou. V budúcnosti sa vo vesmíre uvoľní temná energia tak mohutná, že všetky galaxie, ktoré sú zdrojom „všetkého čo vieme o histórii vesmíru“, nám zmiznú spred očí. Potom sa spýtal, či nebolo ešte niečo úplne iné, pôvodné, pred vznikom sveta. „Dotýkame sa slona, no v skutočnosti nevieme že to, čoho sa dotýkame je slon. Možno je to iba jeho tieň a slon je už preč. Nevieme čo nevieme.“
Tienisté stránky minulosti, prítomnosti a budúcnosti materiálneho sveta nás naozaj zvyknú vyviesť z konceptu, no jedno vieme: keď príde k tomu, že bude treba použiť nástroje vedeckého pozorovania a svetlo poznania viery na dobrý účel, má veda v Katolíckej cirkvi spojenca.