Podľa pápežovho najbližšieho spolupracovníka, vatikánskeho štátneho tajomníka, kardinála Pietra Parolina, sa často búrlivé debaty medzi katolíkmi o dokumente z roku 2016 pápeža Františka Amoris Laetitia nevedú v prvom rade kvôli „určitým aspektom jeho obsahu“, ale skôr pre „zmenu paradigmy“ (paradigm shift) v Cirkvi, ktorú dokument reprezentuje:
„Z AL napokon vyplýva nová paradigma (model zmýšľania), ktorú pápež František prezentuje s múdrosťou, prezieravosťou a trpezlivosťou. Ťažkosti, ktoré v Cirkvi v súvislosti s týmto dokumentom vznikli, sú najmä kvôli tejto zmene postoja, ktorú od nás žiada pápež. Ide o zmenu zmýšľania – nový duch, nový prístup! ...Každá zmena vždy prináša so sebou ťažkosti, i keď konfrontačné, s ktorými si musíme poradiť.“
Parolinov komentár vyšiel vo Vatican News, čo je portál nového Vatikánskeho sekretariátu pre komunikácie.
Pojem „paradigm shift“ sa spopularizoval v 60-tych rokoch vďaka fyzikovi a filozofovi Thomasovi Kuhnovi, ktorý ho používal na označenie fundamentálnych zmien v konceptoch a praxi špecifického vedného odboru. Parolin neprezradil aký druh zmeny mal František v AL presne na mysli, no väčšina polemík sa točí okolo povolenia rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom prijímať sväté prijímanie za určitých okolností. Niektorí analytici naznačujú, že ide o súčasť širšej „pastoračnej konverzie“; takej, ktorá zdôrazňuje viac pastoračný prístup v konkrétnej situácii, než legálny rámec.
Tento dokument vyšiel po dvoch sporných synodách biskupov o rodine, ktoré zvolal pápež František v októbri 2014 a 2015.
Parolin informoval aj o Františkovom pokračujúcom projekte reformy Rímskej kúrie, čiže o riešení administratívnej byrokracie Vatikánu. Niektorí pozorovatelia naznačujú, že je zvlášť potrebné vniesť väčšiu transparentnosť a možnosť sledovania účtov v rámci neprehľadných vatikánskych financií. Parolin tvrdí, že sa „už podnikli významné kroky“, no podotýka, že Františkovi nejde ani tak o štrukturálnu zmenu ako o konverziu:
„Nejde tu hlavne o štrukturálnu reformu, s vyhlásením nových zákonov, nových noriem, personálnych zmien a podobne. Ide predovšetkým o hĺbku ducha, ktorý má oživovať každú reformu Kúrie, ako aj o fundamentály rozmer kresťanského života, ktorým je konverzia, obrátenie. Podstatou reformy je zbaviť Kúriu „tieňov“, ktoré jej prekážajú v jej povinnostiach a poslaní – pomáhať pápežovi pravdivo ohlasovať evanjelium, svedčiť o ňom a svojím každodenným životom evanjelizovať celý svet."
V súvislosti s pápežovou cestou do Chile a Peru v januári 2018 hovoril Parolin o dvoch problémoch, na ktoré sa chcel František zamerať: aká je úloha národov v týchto krajinách a čím prispievajú spoločnosti; ide o dôležitú tému aj pre Panamazonskú synodu, ktorú pápež zvoláva na rok 2019. Druhým problémom je korupcia, skazenosť, úpadok, ktoré bránia rozvoju v týchto krajinách, ako aj prekonávaniu biedy a trápenia ľudí, ktorí v nich žijú.
Na záver Parolin povedal, že rok 2018 je rokom „so zvláštnym zameraním Cirkvi na všetkých stupňoch na mládež“ čo má kulminovať počas synody biskupov o mládeži, zvolanou Svätým Otcom na október 2018. Parolin pokračuje: „Aj tu funguje „nová paradigma“. Skúma sa nový vzťah medzi Cirkvou a mládežou, formovaný paradigmou zodpovednosti a odstrihnutím akéhokoľvek druhu paternalizmu. Cirkev chce viesť dialóg s mladými o veciach, ktorým dnes čelia, chce im rozumieť a chce im pomáhať.“
Parafrázujúc známy citát z inauguračného prejavu J. F. Kennedyho z roku 1961: „Nepýtajte sa čo môže vaša krajina urobiť pre vás ...“, hovorí Parolin o mládeži v podobnom duchu: „Pápež sa v mene Cirkvi pýta mladých, čo môžu oni urobiť pre Cirkev, ako môžu pomôcť šíriť evanjelium v dnešnom svete. Máme v úmysle spustiť mediálnu kampaň a maximálne zapojiť mládež do predsynodálnej prípravy.“
Kampaň je organizovaná pod hashtag #Synod2018, s predbežnými materiálmi, zbieranými na webstránke kampane. Na prípravnom predsynodálnom stretnutí v marci v Ríme sa stretlo 300 mladých ľudí, ktorých vybrali biskupské konferencie z celého sveta.